Kráľova hoľa - ako stvorená aj pre rodinný výlet

Poďte s nami na výlet, kde si trochu predstavíme majestátny kopec, ktorý sa ideálne hodí aj na rodinnú expedíciu. No a čo si pod tým predstaviť?

Neviem, či sa u nás nájde kopec, ktorý by bol viac „legendárny” ako Kráľova hoľa. Áno, sú kopce vyššie, sú kopce strmšie, veď stačí sa pozrieť oproti na Vysoké Tatry. Ale Kráľova hoľa má v sebe niečo viac v rámci našej národnej hrdosti a vždy to človek vysloví s akousi pokorou a úžasom...aj keď sa pozerá napríklad z majestátnej Vysokej, ktorá je ešte takmer o 600 m vyššie. Určite má na tom svoju zásluhu jej dominantný charakter s obrovským vysielačom, ktorý jednoducho vždy pritiahne oči a záujem. Ale aby sme nehovorili len romanticky, trochu faktov na úvod. Vrchol leží vo výške 1 946 m n. m., je najvyšší v rámci tzv. Kráľovohoľských Tatier a tie spadajú pod Nízke Tatry.


Pre mňa je rovnako symbolom obľúbeného MTB maratónu Horal, takže možno aj z toho dôvodu je pre mňa vždy niečo viac . Keďže hore ide cesta, máte skutočne viacero možností, ako si kopec vychutnať, v rámci zimy je navyše skialpovým areálom a ešte máte po ceste aj chatu. Podľa mňa ideálna kombinácia aj na rodinný výlet a práve taký si dnes ukážeme. Presnejšie by som povedal, že podobné akcie označujem spojením rodinná expedícia .

Kráľova hoľa sa podľa mňa dokonale hodí na rodinný výlet, pretože sa viete zabaviť a vytvoriť si pestrý program.

Prečo, to sa dozviete vo videu a v ňom si rovnako povieme pár vecí o podobných výpadoch s vozíkom atď. No najskôr si dáme menší fotoreport...

Expedícia Kráľova hoľa

Náš Multivan nechávame v Šumiaci, sneh/ľad začína v prvej zákrute, kde parkuje väčšina ostatných. Vybaliť, prezuť, nachystať..., veď kto má deti, pozná, kto nemá, časom pochopí .


Ideálne stratégia - nech si chvíľku pochodí, trochu sa unaví a potom sa spokojne usadí do vozíka. Keďže je cesta ratrakovaná, sneh tu vydrží pomerne dlho, aj keď sa viac oteplí, resp. neskôr sa zmení viac na ľad. Už teraz sú niektoré časti ľadové, ale šliapať na lyžiach sa dá pekne.

Samotná Kráľova hoľa na vás majestátne pozerá, keď prichádzate autom, no potom sa vám pomerne dlhý čas bude skrývať za stromami. Ale to je výhoda, aspoň menej duje. Miestami vykukne vysielač, ktorý vyzerá, že je skutočne blízko. Čo nie je úplne pravda, on je skôr obrovský, takže blízko zatiaľ len vyzerá.


Vďaka sklonu ale všetko príjemne ubieha, po ceste máte aj rôzne sedenia, takže ideálne práve na „pohodový” výlet. Tak či onak, stále máte do Predného sedla cca 6 km, čo nám aj s „točením” trvalo okolo 01:40 hod. V prednom sedle vás čaká príjemná a novozrekonštruovaná Chata pod Kráľovou hoľou.


Mladý ešte spí, vezmem si z vozíka mačky, prilbu a idem vyššie. To je taká naša stratégia, pričom obzriem podmienky a môžeme sa potom prípadne prestriedať. Keďže nechcem, aby čakali dlho, zase mám motiváciu trochu „dupnúť” na plyn . Rozhodne jednoduchšie na lyžiach je ísť ďalej po ceste a pri Kráľovej skale odbočiť hore, ako ide aj tyčové značenie, no ja sa chcem pozrieť, ako vyzerá modrá značka, ktorou som ešte nikdy nešiel.


Zo začiatku sa dá ísť pekne na lyžiach, no potom je chodník už veľmi vyfúkaný, tvrdý a dávam lyže na botoh. Ešte trochu viac slnka/tepla a bolo by to čisté klzisko, tak pozor, keď sem pôjdete a nezabúdajte na mačky/nesmeky. Navyše vás na 90 % bude „bičovať" vietor .


Počas cesty hore mám na sebe len tenké nohavice, hrubšie sú v batohu a v tom vetre sa mi už nechce zastavovať. Vrchné pasáže tak idem s jednou rukou na „vercajgu”...,ale ako sa hovorí, účel svetí prostriedky, lebo dôsledky môžu byť nepríjemné. Ale zase som hore za cca 35 min. od chaty so všetkým, kondícia tam je .


Stanica hore je doslova ozruta, no má jedno veľké plus. Vďaka nej sa viete schovať pred vetrom a trochu viac si vychutnať samotný vrchol a výhľady. Už aj tie samotné ceduľky sú dôkazom, aké podmienky tu väčšinou panujú. Ja som ostal vonku, no vraj je tam otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov v obslužnej budove stanice.

Keďže hore je tvrdo a ľadovo, pričom vietor fúka presne smerom do žľabov, kade som sa chcel pôvodne pustiť, najdem vymýšľať. Lyžujem popri tyčovom značení, ktoré mieri v podstate priamo na Kráľovu skalu. A vzhľadom na podmienky nakoniec dobrá voľba, pretože sneh drží, žiadny ľad a normálne super „pohodová” lyžba. Potom sa napojím na cestu a zbieham k chate. Túto cestu rozhodne odporúčam aj smerom nahor, je miernejsia a s veľkou pravdepodobnosťou nebudete musieť nosiť lyže na chrbte. Brzdím u rodinky, ktorý je už v plnom nasadení, mladý kameruje cedule, dávam kávičku.


Keďže cesta až po Kráľovu skalu je super a navyše tam veľmi nefúka, naložíme ešte mladého a ideme vyššie. Lenka mu ukazovala na mapke vysielač a že tam bol „tata”, tak nech ho uvidí aj naživo .


Slnko už mierne padá a je naozaj pekné svetlo, bol to dobrý nápad pozrieť sa spolu ešte vyššie. Potom už zhodíme pásy a fičíme dole.


Kto má chuť ešte na kávičku a nejaký zákusok, v Telgárte nájde pomerne zujímavú „kaviareň”. Je totiž v tvare železničného vozňa.


Myslím, že naozaj poriadny deň za nami. Kráľova hoľa sa podľa mňa dokonale hodí na rodinný výlet, pretože sa viete zabaviť a vytvoriť si pestrý program. Cesta po chatu sa ratrakuje a na svoje si tak prídu všetky kategórie...no a kto nechce vyššie, môže zvoliť pohodičku v príjemnom prostredí horskej chaty.

Trochu tej reality mimo kameru

Na záver mi ešte nedá jedna vec. Ono na fotkách to niekedy vyzerá ako dokonalá idylka, ale kto pozná rodinné výlety, vie, že realita je niekedy trochu náročnejšia. Len ako príklad: mladý po ceste tam hodil „šabľu” a ešte sa aj kráľovsky pos..al. Potom vymýšľal, lebo chcel stále do ruky kameru, na konci výletu si zase v tej kaviarni zmyslel, že ten malý vystavený vláčik bude jeho a márne sme mu vysvetľovali, že ho nemôže mať. Takže sme sa nakoniec rozlúčili s revom . Takže vždy sa treba obrniť trpezlivosťou a tiež si niekedy povzdychnem, pričom skutočne obdivujem trpezlivosť mojej ženy. Na konci dňa sme vždy unavení, ale máme kopec zážitkov a povieme si, že to bol vážne super deň...


Mapka a GPX: sekcia Výjazdy