Tip na výlet: Nenáročný rozprávkový okruh na Sidorovo

Inverzie, rozprávkový les a panoramatické výhľady. To všetko ponúkne nenáročná trasa, ktorá vedie na Sidorovo priamo z Ružomberka.

Vďaka nedostavanej diaľnici je Ružomberok pre vodičov nie veľmi obľúbený úsek Slovenska, ale pre milovníkov prírody je okolie tohto mestečka doslova raj. Priam naskok sa človek z bytovky dostane do rozprávkového prostredia Veľkej Fatry. Priznám sa, že toto pohorie mám prechodné len sčasti, a to najmä najznámejšie kopce. Nikdy som svoju pozornosť nezameral na kopčeky, ktoré sa nachádzajú priamo nad týmto mestečkom.

Prečo Sidorovo?

Nedávno som na našom MTHIKER magazíne objavil článok o Sidorove,

Toto mám na nových trasách rád, človek netuší, na čo narazí.

dominantnom kopčeku, ktorý sa nachádza priamo nad Vlkolíncom a okamžite moju pozornosť upútali výhľady, ktoré tento vrch ponúka. V duchu som si hovoril, že predsa Sidorovo je krásne vidieť po ceste z Donovál smerom na Ružomberok a začal som premýšľať, že niekedy doslova nevidím pekné miesta, ktoré mi ležia pod nosom. Do budúcna musím z auta viac pozorovať kopce a špekulovať nad novými trasami, ktoré si urobím .


Keďže som sa v článku od Nely dočítal, že najkratšia cesta na Sidorovo vedie priamo z Vlkolínca a trvá cca hodinku do poriadneho kopca, ktorý preverí, začal som hľadať aj iné varianty, ako sa na Sidorovo dostať, pretože som to chcel ísť behom. Hneď som si na mapách pozeral trasy a jednu zaujímavú som našiel priamo z Ružomberka, ktorá sa mi na beh zdala schodnejšia. Do batohu som si pribalil aj kameru a z behu sa stala behotúra, keďže som sa nakoniec dosť zabával aj točením, nuž nedalo mi.

Hmlisté ráno a mystická atmoška

Zobúdzam sa do hmlistého rána, ale počasie ukazuje, že bude celý deň slniečko, preto som neváhal a okamžite vyrazil do Ružomberka. Hneď na úvod som sa nedopatrením dostal do Hrabova, aj keď som chcel vyraziť priamo z Kalvárie. Našťastie som z Hrabova objavil nenápadnú cestičku, priamo pri nástupnej stanici lanovky, ktorá ma autom doviedla až na Kalváriu, odkiaľ som mal v pláne vyrážať červenou značkou, smer Sidorovo. Kto by mal záujem vyraziť z úplného začiatku, tak môže, pretože červená značka začína v centre mesta.

Ku starému skokanskému areálu

Po nachystaní všetkých vecí začínam bežať lúkou popod mohutné stĺpy elektrického vedenia až k lesu. Hmla tomu dáva mystickú atmosféru, do ktorej sa prehlbujem čím ďalej, tým viac a teším sa, keď ju prekonám a dostanem sa nad ňu. Okolie Sidorova a Hrabova je popretkávané lesnými cestičkami a cyklotrasami. Hneď na začiatku narazím na prvú značku „trailu“, ktorý vedie popod Sidorovo.

Po pár výškových metroch som už nad oblakmi a spoza stromov vidím „slovenské more“.

Skoro som sa ním vydal, ale po dodatočnej kontrole som sa opäť napojil na červenú značku, ktorá ma doviedla k prvej zaujímavosti trasy – bývalému skokanskému areálu. Toto mám na nových trasách rád, človek netuší, na čo narazí. Skokanský areál si netreba predstavovať tak, ako na Štrbskom plese. Je to iba stará veža zarastená lesom. Na Slovensku ich bývalo kedysi oveľa viac, ale, bohužiaľ, financie na to nie sú.

Veľká skala a rozprávkové pohľady na okolie

Ďalej postupujem príjemným a hlavne mäkkučkým lesným chodníkom, ktorý je síce do kopca, ale po nájdení dobrého tempa sa to dá zvládať. Cez hmlu postupne preráža slniečko a mne sa pred očami ponúka pohľad na tajomné divadlo jesenných farieb.


Po pár výškových metroch som už nad oblakmi a spoza stromov vidím „slovenské more“. O to viac sa teším na prvú vyhliadku, ktorú mám po ceste. Keďže je jeseň a po chodníkoch je popadané lístie, miestami sa strácam aj z chodníka a musím vyťahovať mapy, aby som sa dostal na správnu cestičku, ktorá ma doviedla na Veľkú skalu, z ktorej sa mi otvorili úchvatné pohľady na rozprávkovú inverziu.


Z tejto vyhliadky sa otvoria pohľady na celý Liptov, Malinô Brdo a, samozrejme, Sidorovo, na ktoré budem po kratšej pauze pokračovať. Nakoniec z toho krátka pauza nebola. Skôr by som to nazval „kochacou“ a fotiacou povinnou prestávkou, kedy človek nevie, čo skôr robiť od radosti. Zostáva sa zapísať do knihy návštev a pokračujem lesným chodníčkom ďalej na Sidorovo. Po ceste si uvedomujem, že táto trasa je super v tom, že človek uvidí z Veľkej skaly pohľady na západ, sever a východ a zo Sidorova sa zase otvoria krásne pohľady na južnú stranu. Spojením týchto dvoch vyhliadok má človek počas pekného dňa nádherné pohľady na okolité kopce.

Vyhliadka na Sidorove

Po cca polhodinke behu a jednom zablúdení som si ani neuvedomil, že sa nachádzam na Sidorove. Upozornila ma na to až tabuľka a po ľavej strane vyhliadka, z ktorej boli pohľady na nezaplatenie prevažne na Nízke Tatry a časť Západných Tatier a Veľkej Fatry. Na vrchole stretávam aj dvoch turistov, ktorí si mysleli, že som tú trasu bežal z Vlkolínca a upozorňovali na to, že ísť odtiaľ behom dá človeku poriadne zabrať. Sidorovo je zaujímavé aj historicky, keďže sa v minulosti na tomto mieste nachádzalo aj hradisko, do ktorého sa mohli obyvatelia neďalekej dediny ukryť pred nepriateľom v čase krízy.


Po vychutnaní výhľadov pokračujem strmým zrázom dole a som rád, že som touto stranou nebežal. Netrvalo dlho a ocitol som sa na Sedle pod Sidorovom, kde sa nachádza aj mini farma, ktorá môže byť pre rodičov s deťmi príjemným spestrením. Z tohto sedla vidno pekne aj trasu, odkiaľ som šiel na Sidorovo a tiež samotné Sidorovo. Zo sedla je možností neúrekom a kto chce, vie si túto trasu predĺžiť rôznymi variantami.


Ja sa vydávam smerom na kalváriu po žltej značke, ktorá ma dovedie na rázcestie Vlkolínske lúky. Od tohto rázcestia idem krátky kúsok modrou značkou po asfaltovej ceste a po chvíli sa napojím na lesný chodníček, ktorý je zároveň aj cyklotrasa. Tu treba zbystriť pozornosť najmä v zákrutách, pretože smer trasy pre cyklistov ide z Ružomberka.


Tento lesný trail je výborný nielen pre cyklistov, ale aj pre bežcov, pretože z Vlkolínskych lúk to je len pozvoľné klesanie. Bežalo sa mi tam fakt parádne. Následne som sa dostal už na môj východiskový bod, hmla sa už postupne rozplynula a takto som spokojný zakončil svoj výlet.

Zhodnotenie

Okruh na Sidorovo odporúčam každému, kto nechce chodiť na dlhé túry, ale hľadá skôr nenáročný kopček, ktorý nezaberie celý deň, ale aj tak poskytne nádherné a na jeseň až rozprávkové pohľady na okolitú krajinu. Za 3 hodinky som bol vybavený aj so všetkými zastávkami, ktoré som na tomto okruhu absolvoval.

Zhrnutie

• Názov: Sidorovo z Ružomberka
• Lokalita: Veľká Fatra
• Značenie: prehľadné (červená, žltá a modrá značka)
• Obmedzenie: celoročne dostupná túra
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 3 hodiny
• Parametre: 8,5 km/900 výškových metrov
• Typ: vrchol
• Možnosť parkovanie/spoje: parkovanie v meste Ružomberok alebo pri Kalvárii
• Mapka/GPX: sekcia Výjazdy

Ak sa ti video páčilo, sleduj náš YouTube kanál MTHIKER a nezabudni nás podporiť svojím odberom.