Hrebeňom Spišskej Magury - zážitkový okruh s panorámou Belianskych Tatier

Prinášame ti jeden skvelý tip na nenáročnú zimnú turistiku. Exkluzívne výhľady na zasnežené Belianske Tatry zaručené.

Sezónna uzávera či momentálne nepriaznivé podmienky vo Vysokých Tatrách nám v poslednej dobe značne oklieštili možnosti vysokohorského turistického vyžitia. Táto podtatranská trasa ťa však určite nesklame, práve naopak, poslúži ako príjemná zmena.

Ždiar je malebná goralská dedinka ležiaca na úpätí Belianskych Tatier. Okrem nezameniteľnej ľudovej architektúry, vychýrených lyžiarskych stredísk a bežkárskych trás ponúka i nevšedný turistický okruh. Objavili sme ho na našich turistických potulkách iba prednedávnom a je pomerne nenáročný, keďže z veľkej časti prechádza hrebeňom Spišskej Magury – pohoria, ktoré obec lemuje z opačnej strany.

Úvodné zahrievacie stúpanie Bachledovou dolinou

Po úvodnom zahriatí vychádzame z lesa a dostávame sa na prvý vrcholový kopec s názvom Malá Poľana.

Je chladné decembrové ráno a my vystupujeme z rozohriateho autobusu (smer Tatranská Javorina – Lysá Poľana) na zastávke Ždiar – Bachledova dolina. Priamo na rázcestí sa napájame na žltú značku, ktorá nás, prekvapivo, naviguje po hlavnej ceste smerom do známeho lyžiarskeho rezortu Bachledka. Po cca 20 minútach nezáživného kráčania po asfaltke popri potôčiku zvanom Slobodov potok sa konečne dostávame na centrálne parkovisko k hotelu Strachan. My sme naše auto tentokrát nechali doma, no pokojne tam môžete to vaše zaparkovať a nástupnú trasu si tak o malý kúsok skrátiť.

Hneď pri Grand hoteli odbáčame doľava a popri roztrúsených zrubových chatkách v typickom goralskom štýle kráčame pozvoľným stúpaním po vedľajšej asfaltovej ceste. Tu už začínajú prvé krajšie výhľady na vykúkajúce vrcholky Belianok po ľavej strane, takže cesta nám ubieha pomerne rýchlo. Po malej chvíli zabočíme doprava na lúku a cez potôčik sa konečne dostávame do príjemného lesíka. V tomto úseku začína prvé (a zrejme i jediné) výživnejšie stúpanie tejto trasy a s výškovými metrami, pochopiteľne, pribúda i snehová pokrývka.

Malá odbočka na rozhľadňu

Terén je už pohodový, mierne zvlnený s minimálnym prevýšením.

Po úvodnom zahriatí vychádzame z lesa a dostávame sa na prvý vrcholový kopec s názvom Malá Poľana (1 130 m n. m.). Tu sa žltá značka, ktorú sme doposiaľ po celý čas nasledovali, končí a napája sa na ňu modré značenie. Naša trasa v tomto bode pokračuje smerom doľava, no odporúčame predsa len najskôr odbočiť doprava, keďže niekoľko desiatok metrov neďaleko sa nachádza prvý „view point“ našej dnešnej trasy – preslávený Chodník korunami stromov (vstupné 12 eur/dospelý). Naše kroky však dnes smerujú ešte trochu ďalej, keďže sme mali vedomosť o tom, že opodiaľ stojí turistická rozhľadňa s údajne rovnako fascinujúcim výhľadom… a zadarmo . Po príchode k štvorposchodovej drevenej stavbe však zisťujeme, že vstup na ňu, žiaľ, nie je toho času povolený. Nevadí, nabudúce sa sem ešte vrátime a skúsime šťastie.

Pohodovka hrebeňom Spišskej Magury

Vraciame sa teda späť, míňame vrcholovú stanicu lanovky rezortu Bachledka a po malej chvíli sme zasa pri vrcholovom kríži Malej Poľany, kde už pokračujeme ďalej po hrebeni. Terén je už pohodový, mierne zvlnený s minimálnym prevýšením. Nám to tentokrát takto plne vyhovuje, keďže máme jedinečnú možnosť sa nerušene kochať pohľadom na zasnežené štíty Belianskych Tatier po celej ľavej strane a vpredu na poľský národný vrchol Giewont, ktorý vidno v pozadí. Prírodu po našej pravici si veľmi nevšímame, keďže je tento úsek lesa od Zamaguria pomerne nevábny a odlesnený. No v jednom úseku sa nám tam podarilo zočiť ďalší známy poľský vrchol - Tri Koruny.

Slnko sa nám príjemne opiera do tvárí a kráčame pomerne rezkým krokom. So sebou sme si pribalili aj turistické palice, preto sa snažíme aktívne zapájať i paže a naša dynamická chôdza miestami pripomína čoraz populárnejší nordic walking. Je dôležité podotknúť, že táto hrebeňovka slúži za vhodných zimných podmienok aj ako bežkárska trať s upravovanou stopou, preto v takomto prípade odporúčame kráčať popri kraji a do vytvorenej stopy tak v žiadnom prípade nevstupovať.

Medveďku, daj labku

Ani nevieme ako a prichádzame k ďalšiemu významnému bodu - Slodičovskému vrchu (1 165 m n. m.), kde je postavená lavička za účelom krátkeho posedenia a občerstvenia s úchvatnou panorámou majestátnej Ždiarskej vidly a Havrana. Zaujímavosťou Spišskej Magury je aj to, že sa tu údajne nachádza dosť medveďov, o čom svedčia aj početné medvedie stopy pozdĺž turistického chodníka. Kým sa odoberú na zimný odpočinok, je nutné byť radšej ešte obozretný, nosiť rolničku pripevnenú na batohu, resp. na vrchnom odeve alebo sa aspoň rozprávať, ak kráčate viacerí.

Náučný chodník obce Ždiar a Belianske Tatry ako na dlani

Cestou míňame viaceré odbočky do dediny, medzi inými napríklad aj Magurku (1 193 m n. m.) a po približne siedmich kilometroch míňame vrcholovú stanicu strediska Strachan a výraznejším klesaním prichádzame na Rázcestie pri Tablici (1 125 m n. m.). Tu už odbáčame doľava a klesáme lesom, neskôr lúkou smerom k hlavnej ceste k Strednici. Tunajší bufet je, na počudovanie, z technických príčin zatvorený, preto nám neostáva nič iné, len siahnuť po posledných zvyškoch našich zásob. Po krátkom občerstvení pokračujeme a vydávame sa na druhú časť našej trasy, tentokrát po zelenej značke náučným chodníkom obce Ždiar. Zaujímavým spestrením tejto oddychovej etapy, vedúcej viac-menej už len po lúke je možnosť oboznámenia sa s históriou a zaujímavosťami Ždiaru prostredníctvom piatich dômyselných informačných stanovíšť s QR kódmi (je potrebné mať mobilný telefón s čítačkou na tieto účely).


V závere zelenej značky schádzame už len k hlavnej ceste a dostávame sa na zastávku Ždiar-Tatra, pomenovanú podľa už schátraného rovnomenného penziónu. Dnešná trasa nebola namáhavá, no tých 17 kilometrov v nohách i tak cítime. Ešte venujeme posledné pohľady smerom k slnku, zapadajúcemu pomedzi majestátne dvojtisícové štíty (pozor - v týchto končinách slnko zapadá o čosi skôr) a skrehnutí nastupujeme do autobusu smer Poprad.

Bodka na záver

Ak by sme dnešný výlet mali stručne zhrnúť, tak môžeme s kľudným svedomím konštatovať, že tento okruh poskytuje jedinečné výhľady na obe strany hrebeňa – Belianske Tatry i smerom k Pieninám a značenie je taktiež prehľadné, takže sa nemusíte báť, že poblúdite. Trasa je vhodná i pre kondične slabších turistov a rodiny s deťmi, keďže si túru viete aj podľa potreby skrátiť zostupom z hrebeňa smerom do dediny v ktoromkoľvek úseku (Slodičovský vrch, Magurka atď.), obľubujú ju aj bežkári či nadšenci horskej cyklistiky a v neposlednom rade vás obohatí aj z historicko-kultúrneho aspektu.

Zhrnutie

• Názov: Bachledova dolina – Malá Poľana – Slodičovský vrch – Magurka - Strednica
• Lokalita: Spišská Magura (Ždiar)
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 5 hodín
• Vhodné pre deti: áno (možnosť skrátenia trasy)
• Parametre: 16 km/620 výškových metrov
• Typ: nenáročná túra príjemným terénom s panoramatickými výhľadmi
• Možnosť parkovania/spoje: v dedine Ždiar, na centrálnom parkovisku v Bachledke / autobusová linka Poprad – Tatranská Javorina, Lysá Poľana
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy