directions_bikeNa neviem koľký pokus Szcyrk padol a následne Salmopol a Zameczek 🙂

Niekoľkokrát odložený a raz zrušený kvôli búrkam. Sczyrk nemal dobrú bilanciu, ale nakoniec sme ho zvládli s trenďom pokoriť ako je už pre nás bežné, samozrejme aj s nejakými komplikáciami, veď koho by to bavilo jazdiť, keby všetko šlo hladko 🤷🏻‍♂️😁
Najskôr sme mali byť štyrie, ale ako tradične na takéto somariny sme skončili dvaja, no vychytali sme ešte Jozef Chovanec a Miloš Minarovič 🇸🇰 , takže po Oščadnicu nám rovinu potiahli, srdečná vďaka 🙏🙂 od Oščadnice do kopcov už pekne pekne dvojka. Teplo bolo kvalitné, ešteže aspoň je september, no aj tak tieklo spod prilby už na prvom brde Svacarovcov. Po Milowku, kde sme sa dostali aj minule to šlo všetko hladko. Ale potom išla časť trasy s otáznikmi, a tu začína pravé dobrodružstvo 🤷🏻‍♂️😁. Prišli sme na kraj diaľničného úseku, kde som na Google maps videl akúsi bočnú cestu, že tam keď sa dostaneme, pekne zadom obídeme hlavnú a napojíme sa za niekoľko kilometrov. Len akosi zábery z google boli už dosť neaktuálne a daná cesta akosi neexistovala, keďže pokračovala výstavba diaľnice... holt, vybrali sme sa staveniskom +- podľa mapy na Garmine, že cca takto 😅 z dvoch asfaltov sme vybrali ten menej lepkavy a keďže dnes na stavbe kľud, tak trošku na rebelov sme to dali diaľnicou a na výjazd, kam asi viedla moja cesta. Po nejakom kilometri sme sa tam aj pripojili. Cestu moju vyhladinutu nám po chvíli skrížili nejaké divoké psiska... to sme neriskovali, tak po tom, čo som sa smial , že máme vyhraté, nazad na hlavnú cestu, po ktorej som nechcel ísť 🤦🏻‍♂️🤷🏻‍♂️😁 opäť sme odbočili nazad, ale každú chvíľu nejaký zákaz vjazdu, cyklocesty plné ľudí... vzdali sme to a išli radšej hlavnou 😅 to sme mali spraviť hneď, aj tak tam bolo mrte cyklistov 🤷🏻‍♂️🤦🏻‍♂️🤣 za ňou sme odbočili, a tak začali traverzovať na Sczyrk. Teplo stále kvalitne, stále hore dole, stojky tu miestami... ako v Poľsku no... cez 10% štandard, kľudne aj viac 🤷🏻‍♂️🙂
Pýtam sa Trenďa, že ako... on žeby aj na vodu zastavil, ale že nie tu v PL, lebo že ktovie, čím by ho chceli otráviť, keď prd rozumejú. Že potom CZ alebo SK... vravím, to ešte tak 50 km bude (mali sme 100). Ale že zatiaľ sa dá, tak ideme. Kým sme to celé prešli, bolo to nekonečné, ale cca na 120km sme konečne dosiahli najvzdialenejší bod a otočili sa nazad. Sczyrk je veľmi pekné mesto, ale tranzit úplný des... Tá hlavná cesta dala hlave zabrať. Za ním pri lyžiarskom stredisku nás už čakalo stúpanie na Salmopol. Úplne iný druh kopca, skôr pripomínal ten náš. Hlavné stúpanie okolo 320 metrov prevýšenia, sklony tak do 8-9% max. Pomerne rovnomerný. Asfalt paráda, zjazd krásny, len kopec áut čo zavadzali. Ale veľmi pekné končiny, musí sa nechať. Podobne aj stúpanie na Zameczek. Škoda rozbitejšej cesty, tu bol sklon náročnejší, no zaspomínal som si na časy, keď som bol pozrieť Tour de Pologne a Peťo s Erikom Baškom sa tu boli potrápiť na týchto dvoch kopčekoch. Taká nostalgia. No Lukáš už začínal rozmýšľať, kde ideme sockovať o vodu. Ale stále sme to len odkladali štýlom "už len to, už len to, už len to..." a takto sme to naodkladali až po Milošovu, čo ja som šiel tak 2h na sucho a trenďo aspoň 3 🤦🏻‍♂️🤷🏻‍♂️ po 158km a 2200 vm.sme konečne niekde zastavili, tam nahádzali do studne a fofry domov 🙂 200by aj mohlo byť, ale pre nedostatok času som sa uskromnil aj "len" so 194km... však včera padla... 🙂
No jeseň nás zastihla v šialenom štýle, dúfam, že sa čoskoro pokazí počasie, nech už toľko dobrodružstiev nezažívam, no aj tak koniec septembra bude CRO, tak nejako ten mesiac treba ešte dobojovať 🤦🏻‍♂️😅🤷🏻‍♂️