directions_bikePo kremnickohorských krkahájoch

Po včerajšom šantení v Laskomeri som dnešný výjazd poňal trochu dobrodružnejšie. Začal som tradične výšľapom do Riečanského sedla.
Tu som však neodbočil na Koreňovku, ako by ste si mohli myslieť, ale pokračoval som na Kordíky cez Dedkovo. Prvý dnešný veľký úspech sa ukázal v stúpaní na Dedkovo, kde som nezosadol, ale som to vydupal v sedle prvýkrát v živote....
Potom som pokračoval na Kordíky a celý čas som rozmýšľal, aký mimoriadny výkon tu musela podať moja žienka s naším malým loptošom v sedačke. Je to tam furt hore a dole, ale hlavne hore, a dosť nepríjemné je tam ťahať len sám sebou, nie to ešte s nejakým závažím...
Po príjazde na Kordíky som mal v úmysle ísť asfaltkou ponad Kordíky a potom hore na gergejov tunel. Avšak nemal som chuť zase dlho a strmo stúpať, tak som sa na to samozrejme vyjebal a išiel som cyklotrasou na Králiky. Zvažoval som aj možnosť vyjsť na tunel z tejto cyklotrasy, ale keď som si na odbočke pozrel parametre výšľapu, tak ma aj prešla chuť a išiel som ďalej na Králiky.
Odtiaľ som si to pustil hore na tri kríže. A zase som cestou rozmýšľal, kam do zadku sme sa až chodili prejsť s malou Sonickou vo vozíku. Stúpanie nemalo konca a nechcelo ani povoliť.....
Po príchode na tri kríže nastalo veľké prekvapenie.... Nebol som tam sám, ako by sa vysokej riti dalo čakať, a spoločnosť mi nerobil ani 🐻, ale bol tam iný cyklista.... No v piči som bol normálne čo tam o pol ôsmej večer robí.... Neskôr vysvitlo, že to bol električkár...
A nastal zlatý klinec programu. Výšľap na Hornú skalu, kde som musel prvýkrát tlačiť a následne zjazd dole. Zjazd začal pekným technickým úsekom po vrchu skál a potom popod nie. Za skalami sa šlo cez polom, kde bola vyvinutá dvojmetrová burina, a chodník bol ledva viditeľný, takže trebalo ísť opatrne. Následný úsek lesom a lúkami až na Horné Pršany by bol býval fajn, nebyť pár vyvratov, cez ktoré trebalo prenášať.
A po tomto fajnovom zjazde, kde brzdy dostali co pro to, došlo na objavnu časť výletu, zísť po žltej značke do Kremničky. A ešte jedna vsuvka... na horných prsanoch majú dve krčmy...
Začalo to najprv v pohode, kúsok po asfaltke, trochu lesíkom, a potom prišla lúka, kde značka išla cez dvojmetrovú burinu a po chodníku ani stopy. Už som začal pičovať, kde som sa to zase dojebal..., ale našťastie sa vysoká burina dala obísť nižšou burinou a po cca 100 m traverze som sa dostal na prechodenú cestičku. odtiaľto ma čakal príjemný enduro zjazdik s pár technickými miestami k potoku pri ktorom mal byť nejaký vodopád, ktorý som ale nezahliadol, a vracať sa mi už nechcelo.
Po prejazde cez mostík sa už len zišlo do Kremničky po lesnej ceste.
A záverom už len toľko, že na maxxisu Minion dhr na 1,5 baru sa moc rýchlo po asfalte ísť nedá.... Ale v teréne sú inak super...