Pešia turistika
Celý výlet Þingvellir-Glymur-Esja vyšiel úplne na jednotku, aj s dnešným vykopávaním stanu spod snehu
Vyšlo úplne všetko, čo malo vyjsť - jasné počasie, len mierny vietor do 10 m/s v nárazoch, takže nevadili ani dvadsaťstupňové nočné mrazy, relatívne ľahko priechodný terén s primeraným množstvom spevneného snehu, minimum ľadu. A vďaka tým hlbším mrazom som aspoň nemusel vláčiť kopec ďalšieho nepremokavého a náhradného oblečenia, takže bágel mal len nejakých 12-13 kg aj s vodou, jedlom, paličkami aj cepínom. Úplne na parádu.
A na silvestrovskú noc to vyšlo úplne najlepšie, lebo sa pridala aj polárna žiara spôsobená silnými slnečnými erupciami. Tá noc bola jeden z tých nezabudnuteľných životných zážitkov. Neskutočné divadlo, takto odviazanú polárnu žiaru som tu ešte nezažil, úplne sa predvádzala
Hogo-fogo ohňostroje nad Reykjavíkom sú neodfotiteľné, normálne som sa na tom bordeli nahlas smial ako kretén... Je to síce neprenosný zážitkok, nedá sa opísať, ale v skratke - Islanďania sú v tomto fakt utrhnutí z reťaze. Priemerná islandská domácnosť vraj dá za silvestrovský ohňostroj 2000 €, a podľa toho to aj vyzeralo, bolo to všade. Tisíce, tisíce ohňostrojov, hodiny v kuse, úžasné. Ja viem - plytvanie, ekológia, hluk, zvieratá... toto všetko chápem, napriek tomu ten zážitok bol navýsosť pozitívny. Vadí mi byť dolu pri tom, ale s takýmto odstupom to stálo za to.
Fotiek veľa nemám, šetril som baterku v mobile pre prípad prúseru, ale keď mi ju v aute dobili, silvestrovskú noc som trochu pofotil. Inak sa ani nedalo.
Ten lúč svetla medzi Saturnom a Venušou na fotke nižšie je Imagine Peace Tower, umelecká inštalácia na malom ostrove v zálive, ktorú zacvakala Yoko Ono. Zapína sa vždy začiatkom októbra (9. 10.) na Lennonove narodeniny a vypína sa začiatkom decembra (8. 12.) na výročie smrti. Potom sa zapne na zimný slnovrat a vypne v polovici februára na narodeniny Yoko Ono. Mňa baví.
Zostup v novom snehu a bielej tme bol trochu boj, najmä lezecká časť pod hranou stolovej hory. Cestou som minul kríž na pamiatku poslednej obete hory (Esja je síce nenápadná hora, ale je zradná a má najviac obetí zo všetkých islandských hôr - štatisticky zhruba jedna každý rok), tak som v duchu poďakoval elfom za šťastný návrat.
Jo, a ešte sa aj oteplilo, takže sa ráno konečne nezobudím zmrznutý ako sobolie hovno
Nad Trebichavou
(Uhr. Podhradie - Rokos - Knazinove luky - Uhr. hrad - Uhr. Podhradie)