directions_bikeMorning Everesting Ride (failed)

Idea everestingu bola vo mne uz davno… vsetko v rezime, vsak co. Ked na to pride, tak to proste dam. Postupne to prechadzalo fazami, ako "jebac taku kokocinu", vsak “dame ironmana a bude”, az po “podme na to, dobre bude”.
Rozhodnutie padlo asi 2 tyzdne dozadu, ked sme debatili s Miro Belescak ↟▲ 🌶️ᴴᵉˡˡᵒᵂᵒʳˡᵈ o tom, ze co s nacatym oktobrom.
Cez chatGPT sme povyberali nejake vhodne stupania a v den D nasli ubytko a vyrazili.
Jedla, suplementov a zasob ako pre malu armadu. Plan znel jasne. Ideme den vopred, skoro spat a budicek 03:30 s tym, ze po stvrtej rano zaciname.
Blikacka dozadu a svetlo na rajdy + celovka na prilbe bola nevyhnutnost vzhladom na tmu. Prevodniky 50/34 a kazeta 11-30 musela stacit. Nestacila, ale o tom dalej.
Vedeli sme, ze prvy a cast druheho vyslapu bude svetlo povinne s tym, ze druhy zjazd uz bude svetlo. Tak aj bolo… prvy vyjazd po tme bolo vidiet odlesky sietnic vsetkych lesnych zvieratiek a nasledne pozorovat vychod slnka pri stupani na Jauerling bol spektakularny a silny zazitok. S Mirkom to bolo v rezime na slovicko, on prve dva vyslapy este spal a ja som si dupkal. Hovoril som si, ze vyssie pulzy v Z3 a miestami Z4 nevadia, lebo ved v zjazde sa spamatam – to bola prva chyba. Nespamatal som sa lebo cestou dole sa zjazdovalo kralovsky! Sice sa neslapalo, ale to napatie z vysokej rychlosti bolo citelne. Primerka cez 50km/h napovie. V zjazdoch bola citit zima, proste bolo treba byt poriadne obleceny – to bola druha chyba. Everesting sa v priemernych teplotach pod 10C proste nerobi. V case prichadza unava, telo straca schopnost termoregulacie a co sa Ti na zaciatku zdalo ako vhodne oblecenie, po case zacne byt uplne nedostatocne (vdaka Mirko za vysvetlenie).
Samotna trasa bola krasna, nebyt par 15% usekov (ktore sa ukazali byt dost likvidacne), dalo by sa povedat, ze priam idealna. Uvod v udoli, lesik, minimalna premavka, prehladne a extremne rychle zakruty. Druha polovica sa pekne otvarala, paseky, luky, krasna krajina a vyhlady, cesta obcas prekryta lesnou cestickou a zaverecne stupanie k vysielacu bolo tiez prekryte lesikom a az na uplny zaver sa krajina opat ukazala v plnej parade. Asfalt bez jedinej chybicky, ale to je v rakusku bezny standard. Premavka minimalna, resp. ziadna. A ak aj nejake auto islo, tak pekne tahalo za nami, az to bolo otravne a po case sme im uz automaticky kyvali, nech nas hned predbehnu a tahaju do prec, ved aj tak nic nejde.
Kazdopadne ist Everesting s Mirom, bola rovnaka chyba (nebola!), ako keby som isiel s nasim Tomas Vavrik (CHGAZ), ked mal top formu… on sa nudil, a ja som isiel celkom hranu. Ale aspon sa mu huba nezavrela a nebolo take to tupe ticho. Silno ma bavilo pocuvat jeho cestovatelske zazitky a skusenosti. Ani tych X spolu stravenych hodin ma to neomrzelo. V podstate musim povedat, ze aj po tom uvodnom zruteni sa – po siestom vyslape, ma dal dokopy. Sam navrhol, ze pojdeme len tak, aby sme dupkali a bez zataze, rozumej mojich 150/160w. Bolo by to asi aj vyslo, v podstate prvych 5 vyslapov bolo uplne OK.
V siestom sa to masivne posralo. Fakt neviem preco. Jedol a pil som dostatocne. Aspon myslim. Pripisujem to takto spätne k zbytocne vysokej intenzite hned z uvodu. Vid tabulka. Dost zohraval aj fakt, ze ako sa rozvidnievalo, tak zacalo fukat. Nic extremne, ale bolo to citit a zrovna to bolo do xichtu a celu druhu polovicu. Do zjazdu mi bol ten vietor do chrbta fakt na dve veci…Mirko ma dal po jednej jeho solovej jazde opatovne mentalne dokopy tak, ze som dokazal nastupit opat na siedmu, osmu a potencionalne aj dalsie jazdy z celkoveho poctu 13... ale v osmej na vrchole som zistil, ze som prisiel o motoriku (obliect si fukerku bol sakramentsky problem) a v naslednom zjazde ma chytila taka zimnica, ze som ledva zisiel dole. Game over som si predstavoval inak, ale aj taky je futbal...
Rekapitulacia:
Boliesky ktore sa zacali objavovat ako isiel cas:
1. otlacene slachy v ohybe kolena – ukazalo sa, ze to sposobovali navleky. Povodne som si myslel, ze mam tie upony pretazene.
2. Casom sa mi rozplacla noha, na toto treba siroke a pohodlne tretry a zacala mi byt tretra uzka. Boleli ma tlapy zospodu z toho dlhodobeho tlaku na pedale
3. zapastia z krcoviteho drzania rajdov aj smerom hore, aj v zjazdoch.
Fakt je, ze akakolvek chyba, resp. nedobre nastavenie pozicie na bajku sa v casom, t.j. kazdym jednym vyslapom tak zosilnia, ze je schopne Ta to zlikvidovat.
Rovnako je podmienka mat dokonale pripraveny bike. Akykolvek pazvuk, repetetivne sa objavujuci znamena, ze sa z toho zblaznis. Jebnes bike do skarpy a je vybavco.
Ponaucenia?
1. Leto. Musi to byt v lete a teple. Unav a vycerpanie neoklames a ked ma telo riesit este navyse aj termoregulaciu, tak si zarabas na pruser.
2. Sklon a dlzka: idealny kopec je v priemere 8% a v rozsahu 6-10%. Ziadny usek viac ako 10% nechces. Ani kratky kratucky usek nad 10%. Dlzka musi pasovat s idealne co najvyssim dosiahnutym prevysenim. Dlhe jazdenie a mnozstvo opakovani zabija.
3. NEPREPALOVAT! Treba vediet, na co mas a nasnazit sa o zazrak. Nie, fakt zazracne nezosilnies len preto, ze si sa rozhodol skusit everesting…
4. Dobra spolocnost. Sam to nedas. Chces si pokecat, potrebujes povzbudit seba, a vies aj druheho
5. Kvalitna zakladna: Sprcha a WC, kuchyna, postel ako nevyhnutnost.

Vidime sa na Everestingu v 05-06/2025!