Tip na výlet: Vyľudnená rakúska alternatíva Tatier kúsok od Bratislavy

Prázdne turistické chodníky, krásne kopce, skaly, pastivny, stáda kamzíkov a kozorožcov a to všetko len na dva skoky z Bratislavy? Vyrazme do pohoria Hochschwab v Rakúsku.

Tatry bez turistov

Autom z Bratislavy do Bodenbaueru cesta trvá 2:40. Na neplatenom parkovisku sme nechali auto, pobalili mňamky do batôžtekov a o polhodinu sme začali stúpať. Plán bol 16 km a 1 500 výškových metrov. Cesta najprv viedla lesíkom, avšak tieň veľmi nepomáhal, dusno bolo aj tam. Po dvoch čistinkách sa nám otvorili prekrásne výhľady - ako naše tatranské doliny. Len bez turistov.


Vietor, aký sme nevedeli ustáť

Lenže to sme netušili, že nás čakajú rebríky, stupienky a pozor - najväčší vetrisko v mojom živote. Veru, ani na Islande som taký nezažila. Už na konci rebríkov sme mali pocit, že tento vietor nie je úplne ideálny. Kamča niesla v brušku aj malého parťáka - nebolo nám všetko jedno. Ale nedalo sa nič robiť, zostup po rebríkoch sa nám pozdával ešte menej. Tak sme sa rozhodli vynechať plánovaný vrchol našej turistiky - vrch Hochschwab. Veď predsa aj cesta je cieľ a chceme byť hlavne v bezpečí. Na hrebeni nás už zhadzovalo z nôh (toto nech si nečíta blízka rodina). Schovali sme sa do bivakovacej búdky a modlili sme sa, že nás neodfúkne aj s ňou - veď už tu bol určite silnejší vietor než toto a búdka tu stále je. Trochu oddychu nám pomohlo, zahriali sme sa, hlavne hlava si oddýchla od strachu. Slniečko svietilo, inak bolo krásne - len ten vetrisko.


Ustáli sme, vydali sme sa na cestu. Stále fúkalo, ale vedeli sme kráčať. Za odmenu sme stretli veľké stádo kamzíkov a neskôr stádo asi 50tich kozorožcov (ja som napríklad nevedela, že také zviera mimo ZOO viem stretnúť v Alpách, ). Tým, keby sme sa nepáčili, tak „amen-tma”. Veď aj medzi sebou si tam vybavovali nejaké nezrovnalosti a teda riadne zvuky vydávali tie ich rohy. Nechali nás prejsť, všetko v pohode. To som ešte nevedela, že najnebezpečnejšie zviera dňa ešte len stretnem.


„Je to iba plšík”

Na chatu Häuslalm, kde sme chceli prespať, sme sa celý týždeň nevedeli dovolať. Išli sme teda „na blind". Chata bola plná, žiadne voľné miesto. Ale chatára pri pohľade na nás nebolo treba dlho presviedčať a dovolil nám prespať v jeho kôlni. Vytešovali sme sa vlastnému bungalovu, prišlo nám to ako najkrajší a najromantickejší možný variant spania. Chatu stráži dokonalý psíček Oskar, všetko bezpečné.

Až na zvery, ktoré sa v našej kôlničke objavili. Nech mi po spacáku chodí aj 10 pavúkov veľkých ako dlaň a som v pohode. Ale „Pozri, to je ale krásny plšík” a „To je štastie, že ho vidíme, on 7 mesiacov prespí...” a „...je chránený” ma nepresvedčilo, že spanie s plchom je bezpečné. Spala som presne 2 hodiny (Garminy ráno zahlásili, že recovery time sa predĺžil) - ráno od 6-7, keď som už pri svetle dokázala presvedčiť samú seba, že je to „len malá veverička”. Kamča nespala, lebo som celú noc šuchotala mojou nafukovacou karimatkou, aby som nebezpečného zabijaka odstrašila.

Plch nadránom už spal. Ja som ale ráno vyzerala ako jeho vypchatá verzia (napadnutá parazitom). Zachránila nás najlepšia káva - teplá 3v1 v krásnom hrnčeku. Oblačnosť všade, pršať malo len jemne.


Kravy všade, ich hovienka tiež

Plán na ďalší deň bol prejsť k jazeru Sackwiesensee a k jaskyni nad ním, z ktorej je krásny výhľad. Jazero sme potom skúsili obísť, no je to po daždi skôr brodenie. Kravám to, zdá sa, veľmi nevadí, lebo sme pochopili, že tam (nielen) chodia často. Opäť sa okolie veľmi zmenilo, okolo nás boli trávnaté mäkkučké mikrokopčeky s chatkami - hobitom by sa tu páčilo. Potom už len zbehnúť dole - z tohoto zbehu som mala svalovicu 3 dni, že som nevedela chodiť.


Terén je skutočne veľmi rozmanitý, stále je niečo krásne a nové. Ľudí málo, zverov veľa. Ciest sa dá vymyslieť mnoho. Napríklad určite skúsim ešte tú hlavnú hrebeňovku s vrchom Hochschwab niekedy. Cesty boli značené aj ako skialpové, takže v zime si viete tiež prísť na svoje.


Zhrnutie

  • Názov: Dva dni v pohorí Hochschwab
  • Lokalita: Hochschwab, Horné Štajersko, Rakúsko
  • Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
  • Náročnosť: 3/5
  • Trvanie: 2 dni
  • Vhodné pre deti: miestami exponovaný terén a príliš dlhé pre deti, ale pohorie ponúka veľa iných možností
  • Parametre: 14,7 km/1 388 m prevýšenie + 16,5 km/459 m prevýšenie
  • Typ: dvojdňová túra s prespaním na chate
  • Možnosť parkovania/spoje: neplatené parkovisko v dedine Bodenbauer
  • Mapa a GPX:
  • Trasa prvého dňa: Sekcia Výjazdy
  • Trasa druhého dňa: Sekcia Výjazdy
  • Podeľ sa so svojimi zážitkami alebo „pretav" svoje skúsenosti z outdooru

    Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Máš skúsenosti s outdoorom? Chcel by si byť súčasťou tvorby článkov z oblasti outdoorovej výbavy? Daj nám o sebe vedieť na redakcia@mtbiker.sk.
    report_problem Našiel si v texte chybu?
    patusa 
    clear
    Prečo sa ti článok nepáči?
    Odoslať spätnú väzbu
    Formulár sa odosiela

    Komentáre

    Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
    Formulár sa odosiela
    Pridaj komentár
    Formulár sa odosiela

    Podobné články

    Hochanger – aj sychravé Alpy majú čaro

    Hochanger – aj sychravé Alpy majú čaro

    S počasím je to asi tak ako s rádiom, musíme si užívať to čo hrá, nie to, čo by sme momentálne chceli počuť.
    Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

    Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

    Chceš spoznať krasové útvary, odlišnú flóru, krásne lúky, výrazné planiny, ktoré sú posiate závrtmi? Poď objavovať krásu Slovenského krasu.
    Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

    Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

    Čo tak navštíviť menej známe pohorie, kde sa môže stať, že za celý deň nestretneš nikoho a napriek tomu si užiješ krásne kruhové výhľady? Ide sa na Skalisko.
    keyboard_arrow_up