Tip na výlet: Veľká a Malá Svišťovka cez Zelené pleso

V Tatrách je mnoho krásnych štítov, no ja mám trošku radšej okruhy, kde si človek prejde viac a vidí stále niečo nové. To práve ponúka turistika okolo Veľkej a Malej Svišťovky.

Rozprúdená letná sezóna plná turistov, no všetci vieme, kde je ich v Tatrách najviac. Zelené pleso, to je jasné. Jedna z najikonickejších dolín, ktorá ponúka nocľah, rôznorodé jedlo od sladkých buchiet až po poriadne mäsisko, dobré občerstvenie a výhľady? Z tých by sa dalo krájať.

Klasika po chatu

Samozrejme, nie je to najbližšia a najdostupnejšia chata v Tatrách, ale cesta na ňu je taká malá diaľnica, kde sa treba dokonca uhýbať aj cyklistom. Cyklistom? Však je tam kameň na kameni. Áno, stretli sme dve odvážne, no však po prehodení pár slov sme zistili, že sú to nič netušiace poľské cyklistky, ktoré sa vybrali na Zelené pleso na kolesách. Veru, tlačili tak 80% cesty, ale hore to podľa ich slov stálo za to.

Oddych od ľudí?

Na chate si hľadáme skromné miesto mimo diania a poriadne sa občerstvíme. Vzduch doslova stojí a my hodnotíme, že už ani v Tatrách to nie je to, čo bývalo, keď bolo treba utiecť od letných horúčav medzi štíty. Ja, milovníčka zimy, spomínam na nádherný memoriál, ktorý sa v okolí chaty v marci tohto roku dial. Ruky zamrznuté liezli na jednu zo skál, pod fľaškou sme jazdili na čas cez brány a na neďalekom ľade sme bežali vertikálou o jednom cepíne a našťastie dvoch mačkách. Ach, keby si už prišla opäť, čo najskôr, zimička naša.

Prechádzame na magistrálu

Pri plese smerom na červenú turistickú značku stále stojí upozornenie o strhnutom chodníku, to nás dostalo do neistej debaty, či to vôbec prejdeme a či je na vine nedávna spadnutá kamenná lavína, ktorá bola zachytená a zverejnená na sociálnych sieťach. Neskôr však zisťujeme, že to bol strhnutý chodník pri reťaziach, ktorý hneď obnovili a my prechádzame čochvíľa aj ním.

Zrazu nikto nikde

Nedá sa však nevšimnúť, že sa počet turistov zredukoval o doslovných 90% a stretávame len sem-tam nejakú zahraničnú rodinku. Tiché miesto v doline je až na neuverenie a tie výhľady... Čím vyššie sa na magistrále nachádzame, tým menej slov máme. Nielen Vysoké Tatry, ale už aj celé Belianky sú ako na dlani a ja si hovorím, prečo som tu ešte nebola. Prejdeme sedlom na druhú stranu, kde sa opäť odkrývajú krásne pohľady na Kežmarský či Huncovský štít z nepoznaných perspektív.

Skalnaté pleso na dohľad

Smerom na Skalnaté pleso sa hustota turistov opäť zvyšuje, no nás oveľa viac trápi sálajúce teplo a neskutočne sa tešíme na studené občerstvenie pri plese. Ani sme sa nenazdali a vychytali sme lehátkové „sedoležanie” s výhľadom na Poprad s radlerom v ruke. Diskutujeme, či tú Malú Svišťovku ešte vôbec v tomto teple dáme. No auto je na Bielej vode a my sa po občerstvení cítime oveľa lepšie a ideme ďalej.

Medvedina?

Dostávame sa traverzom do sedla pri Malej Svišťovke, no niektoré kroky a hlavne vône sú zaujímavo opatrné. Niekde okolo nás máme spoločnosť, preto sa plynulou konverzáciou snažíme oboznámiť zvieracie spoločenstvo o našej prítomnosti a skromne cupkáme dole. Kde tu dubáčik, kde tu čučoriedka či dokonca jahôdka. Nachádzame rôzne lesné plody, rozvoniavajúce niekoľko stoviek metrov po chodníku. Nestretli sme ani jedného človeka a už sme sa opäť pripojili na cestu zo Zeleného plesa, kde sa zrazu vyrojilo nespočetne veľa turistov. Unavené po 23 km sadáme o 19-tej do auta, spokojné z krásneho výletu a obohatené o nádherné výhľady ideme domov. Čochvíľa som tu ale zas!



Ak sa ti video páčilo, sleduj náš YouTube kanál MTHIKER a nezabudni nás podporiť svojím odberom.