V kraji koní, buchiet a sysľov

Jeseň je v plnom prúde a kraj Muránskej planiny nemám takmer vôbec preskúmaný. Plánovala som sem prísť už dlhší čas, ale vždy to predbehli nejaké iné lokality, takže teraz je ten správny čas navštíviť divokú Muránsku planinu.

Muránska planina sa nachádza na strednom Slovensku a susedí s NP Nízke Tatry a s NP Slovenský raj. Chceli sme tu stráviť aj noc, tak sme sa obzreli po útulniach, prípadne nejakých turistických chatách. Jedna z tých, ktorú sme na internete našli bola práve na tento víkend plne obsadená, ďalšia neslúži pre „externých“ turistov a ďalšie možnosti tam už veľmi neboli. Čiže z myšlienky spať priamo v horách sme museli upustiť a tak sme očkom na mape zišli na východiskovú obec Muráň. Tam sme našli jedinú možnú ponuku ubytovania priamo v obci Muráň na daný dátum. Bookli sme penzión s tematickým názvom U Sysľa a tešili sa na víkend strávený v novom, pre mňa neokukanom, prostredí.


Muránske buchty

V sobotu sme vyrazili a v pláne sme mali pomotať sa v okolí. Počasie nám však neprialo, začínalo pršať, čo by nebol problém, kebyže naše pršiplášte neodpočívali spokojne doma na poličke... áno, zabudli sme ich. Nevadí, vravíme si, že sa aspoň trochu pôjdeme poprechádzať po okolí. Naše kroky smerovali do Hrdzavej doliny.


Cestou sme s malou dušičkou prechádzali popri pekárni, kde sa predávajú legendárne muránske buchty. Bola sobota poobede, vravím si, že určite nič z toho, ale keď som zbadala otvorené dvere, rozžiarili sa mi oči. Ja, milovník sladkého, a ešte k tomu vidina domácich pečených buchiet, no čo viac. Tak sme si hneď dve kúpili a boli naozaj vynikajúce, niet divu, že sú tak známe. A tak, už aj s buchtou v ruke, sme kráčali do spomínanej Hrdzavej doliny.

Koľko dažďu naše oblečenie zvládne?

Šli sme priamo z centra obce po žltej značke. Turistov sme nestretli žiadnych, bolo už neskoro poobede a k tomu pršalo. Privítal nás nádherný farebný les, ktorým tiekol potôčik – Hrdzavý potok, podľa ktorého aj dostala táto dolina pomenovanie.


V lese to malo zvláštnu a čarovnú atmosféru práve vďaka pochmúrnemu jesennému počasiu. Kráčali sme nie veľmi dlho, keď už sme začínali cítiť, že oblečenie to už nezvláda a začína premokať, tak sme sa otočili a šli naspäť.


Napriek tomu som dosť premrzla, ale pocit chladu zahnala horúca vírivka vo wellnesse v penzióne. Penzión nás veľmi milo prekvapil, predsa len, nie je to najvychytanejšia lokalita v rámci cestovného ruchu na Slovensku, avšak penzión aj obec boli veľmi pekné a celé to spolu malo svoj jedinečný a malebný charakter, čo sa mi fakt páčilo.

Epické ráno

Hlavný cieľ Muránskej planiny nás čakal v nedeľu ráno. Za svitania sme vyrazili pešo priamo z penziónu po modrej (súbežne aj červenej) turistickej značke smerom na Muránsky hrad (bolo veľkou výhodou, že nebolo treba riešiť parkovanie, keďže auto ostalo v centre obce pri penzióne). Ponáhľali sme sa, aby sme stihli zlatú hodinku hore na hrade.


Cesta nahor zbehla pomerne rýchlo,
Super! Tak predsa len sa podarilo to inverzné ráno.
počas necelých 4 km prekonáte viac ako 550 výškových metrov. Muránsky hrad som mala už dávnejšie zafixovaný ako veľmi pekný kút slovenskej prírody, z ktorého je krásny výhľad na okolie. Dúfali sme v inverziu pod hradom, avšak počas výstupu na hrad po hmle ani stopy, nevadí. Pri smerovníku Chata pod Muránskym hradom sa treba držať červenej turistickej značky a stočiť sa doprava, kde prejdete popri pomníku jedného z majiteľov tohto panstva. Od tohto pomníka to už na hrad nie je ďaleko, chvíľku stúpame lesom a už sa nad nami črtajú hradby. Onedlho spozorujeme veľkú bránu, ku ktorej vedie „lesné“ schodisko. Ide o pozostatok historického schodištia, ktoré kedysi viedlo na hrad. Vyzerá to zaujímavo, uprostred lesa zrazu veľká murovaná brána.


Keď ňou prejdete, ocitáte sa už v objekte bývalého hradu, kde-tu nájdete zrúcaniny a pozostatky hradieb, ktoré sa nachádzajú na skalnom brale Cigánka.


Cesta k hradu aj okruh v samotnom objekte Muránskeho hradu je zároveň náučným chodníkom, kde vám informačné tabule napovedia čo-to o histórii hradu aj obce, tunajšej prírode, geológii a pod. V areáli hradu sa nachádza aj pekné oddychové posedenie.


Pozeráme pod nohy na chodník a zisťujeme, že kráčame rovno v jeho stopách.
Zo zrúcanín hradu sa naskytá niekoľko krásnych výhľadov či už do doliny okolitých obcí, alebo do hlbokých lesov. Neďaleko sa v pozadí vypína aj majestátna Kráľova hoľa. Kráčali sme práve k jednému z výhľadových miest, keď som si pomedzi stromy všimla, že na druhej strane je v doline hustá hmla. Super! Tak predsa len sa podarilo to inverzné ráno. Hmla bola presne nad obcou Muráň (čiže rovno pod nami) a tiahla sa dolinou smerom na sever, bolo krásne vidno ako postupne tečie ďalej a ďalej.


Vyzeralo to nádherne a spolu s vychádzajúcim slnkom to bolo hotové prírodné divadlo. Na hrade okrem nás nikto nebol, takže o to intenzívnejší zážitok to pre nás bol. Vychutnávala som si každú jednu minútku. Ráno bolo veľmi chladné, avšak napriek tomu sme sa na hrade zdržali minimálne hodinku a pol. Nevedeli sme sa vynadívať na tú celú scenériu – ranné slnko, hustá hmla v údolí a do toho farbené lesy, ktoré „menili“ farbu podľa toho ako ich slnko postupne nasvecovalo... jednoducho idylka.


Pokračujeme Muránskou planinou po Rudnej magistrále

Okolo 9:00 sme sa pobrali ďalej, ešte nás zopár km čakalo. Zišli sme z hradu a pri Chate Zámok pod Muránskym hradom sme sa dali na modrú turistickú značku smer Veľká lúka, piesky (náučný chodník ďalej pokračuje práve týmto smerom a končí na Veľkej lúke). Zaujímavým zistením pre mňa bolo, že pozdĺž celej trasy viedla asfaltová cesta, po ktorej sem-tam chodili autá. Na Veľkej lúke sa realizuje tradičný chov muránskych koní – norik, ktorých história siaha do polovice 20. storočia, kedy tu bol založený žrebčín. Polodivoký chov koní na tunajších pasienkoch a lúkach pretrváva dodnes.


Tu si dávame krátku pauzu a vzápätí pokračujeme Rudnou magistrálou k ďalšiemu cieľu – Poludnica. Trasa vedie po asfaltovej ceste, miestami prechádzajúcej do lesnej cesty. Pri smerovníku Jaskova Muka sa držíme červenej značky a Rudnou magistrálou pokračujeme ďalej až k smerovníku Maretkiná, kde sa nachádza poľovnícka chata. Odtiaľ to už nie je ani 10 minút pešo k vyhliadkovému miestu – Poludnica.

Idzem, nejdzem?

Schádzame z asfaltovej cesty a naraz v blate vidíme krásnu, dokonalú stopu laby medveďa. To by nebolo nič strašné, avšak ako som spomínala, predchádzajúci deň pršalo a dážď pokračoval aj v noci...čo z toho vyplýva? Že stopa bola čerstvá, dnešná. To mi nepridávalo na pohode, ale dali sme o sebe znať oveľa hlasnejším slovom než inokedy, aj som zatlieskala a chvíľku sme zotrvali na mieste, samozrejme za stáleho hlasnejšieho rozprávania. Po chvíľke sme pokračovali, pozeráme pod nohy na chodník a zisťujeme, že kráčame rovno v jeho stopách. V blate na turistickom chodníku boli ďalšie a ďalšie stopy, ktoré smerovali práve tam, kam nás viedla aj značka... no nič, vravím si, že Poludnica dnes nebude (a je jedno, že sme od nej už len sotva 5 minút).


Osud netreba pokúšať. Obzvlášť, keď stopy pokračovali naozaj súbežne s nami. Otočili sme sa, že sa vrátime späť a vtom sa oproti objavili dvaja ľudia, ktorých sme upozornili, nech sú obozretní a nech sa rozprávajú hlasnejšie, tí bez mihnutia oka pokračovali ďalej.

Idzem...

Vravím si, že štyria ľudia už budú dostatočne hluční a zanechajú aj silnejšiu pachovú stopu, tak sme nakoniec na tú Poludnicu došli v ich závese, haha. Onedlho na Poludnicu prišli už aj nejakí cyklisti, to mi pridalo na psychickej pohode a oddychovala som už spokojnejšie, avšak vo väčšom strehu, než inokedy.


Z Poludnice
Sadli sme si uprostred lúky, kochali sa a užívali si posledné lúče.
vidno čiastočne obec Muráň a vstupnú bránu do Hrdzavej doliny. Dali sme si desiatu a vyhrievali sa na slniečku, ktoré ešte malo pomerne silu. Po tejto pauze sme sa vybrali na cestu späť, nikam sme sa neponáhľali, vychutnávali sme si turistiku krásnym jesenným lesom. Turistov sme stretli len občas, takže sme boli len my dvaja, les, ticho a relax. Cesta k Veľkej lúke zbehla pomerne rýchlo, odtiaľ už len popod hrad a dole do dediny.


Okolo pol 4 poobede sme boli v dedine. Na moje veľké prekvapenie (pripomínam, že bola nedeľa poobede v októbri) sme znova na poslednú chvíľu stihli obchodík s muránskymi buchtami. Takže po dlhšej turistike sme si dopriali sladkú odmenu, ktorá po fyzickej aktivite chutí 100-krát lepšie.


Dnes sa nám tých výhľadov máli

Šli sme sa ešte pozrieť na lúku za domami, odkiaľ sa mal črtať pekný výhľad na celú obec s vypínajúcim sa hradom nad ňou. A naozaj bol odtiaľ krásny výhľad, sadli sme si uprostred lúky, kochali sa a užívali si posledné lúče, lebo slniečko už pomaly začínalo zachádzať za kopce.


Cestou domov sme sa zastavili na vychýrenom a známom mieste – sysľovisku, ktoré sa nachádza pod hradom rovno pri hlavnej ceste. Avšak, s výnimkou letných mesiacov tu syslíky nenájdete, pretože sa ukladajú na zimný spánok (niektoré už koncom augusta, ostatné zaliezajú do nôr najneskôr v septembri). Avšak aj bez sysľov je to pekný pohľad na pasúce sa oslíky na lúke v obklopení krásnych lesov.


Muránska planina ponúka široké možnosti či už pre peších turistov, ale aj pre cyklistov, pretože sa tu nachádza pomerne veľa cyklochodníkov. Určite sa sem oplatí prísť aj s deťmi, či už za samotnou prírodou, koníkmi, sysľami atď.

Tento výlet bol pomerne neplánovaný. Keďže lesy u nás už boli za vrcholom farebnosti, tak sme si vraveli, že pôjdeme o čosi južnejšie a tak vznikol nápad Muránskej planiny. Veľmi sa teším, že to vyšlo, pretože to bola krásna turistika a konečne mám už trochu prechodený aj tento národný park. Muránska planina nie je vôbec hojne navštevovaná ako napríklad Malá Fatra alebo ostatné národné parky, avšak neprávom býva prehliadaná, pretože ponúka naozaj krásne zákutia a divokú prírodu. Už teraz sa teším, ako sa sem v lete vrátime, ale už aj s nocovaním priamo v horách.

Zhrnutie:

  • Názov: Muránsky hrad a Poludnica
  • Lokalita: NP Muránska planina
  • Značenie: veľmi dobré
  • Obmedzenie: bez obmedzenia
  • Obtiažnosť: 2/5
  • Trvanie: 8 – 9 h
  • Parametre: 23,3 km/976 výškových metrov
  • Typ: vrchol, hrebeň, lesné cesty
  • Možnosť parkovania/spoje: parkovisko pri cintoríne
  • Mapka/GPX: sekcia Výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
nely 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Volovské vrchy - potulky planinou Galmus

Volovské vrchy - potulky planinou Galmus

Aj menej navštevované pohoria na Slovensku majú čo ponúknuť. Počas nenáročnej túry navštívime 2 vrcholy, jaskyňu aj vodopád.
Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

Chceš spoznať krasové útvary, odlišnú flóru, krásne lúky, výrazné planiny, ktoré sú posiate závrtmi? Poď objavovať krásu Slovenského krasu.
Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Čo tak navštíviť menej známe pohorie, kde sa môže stať, že za celý deň nestretneš nikoho a napriek tomu si užiješ krásne kruhové výhľady? Ide sa na Skalisko.
keyboard_arrow_up