5 tatranských chát za jeden deň

5 tatranských chát za jeden deň

Dá sa prejsť 5 chát za pol dňa v nejakom inom pohorí sveta? Odpoveď je neviem, ale viem, že vo Vysokých Tatrách to možné je.

Vždy som sa zamýšľal nad tým, ako sa asi žilo v Tatrách v 18. – 19. storočí za čias Rakúsko–Uhorska. Predstavujem si neobjavené doliny, nedobyté končiare, málo ľudí, nádhernú architektúru. Namiesto áut kone, žiadne lanovky, jednoducho romantika ako lusk. Niet divu, že naše malebné pohorie v tých časoch lákalo mnoho dobrodruhov preskúmať tieto „málo známe“ končiny.

Práve na prelome 19. storočia sa začal v našom pohorí vo väčšom rozvíjať turistický ruch a s ním spojená výstavba turistických chodníkov a chát, ktoré postupne vznikali, ale aj zanikali. V tomto článku a videu, ktoré nájdeš v závere, ťa vezmeme na 5 horských chát, ktoré sú veľmi blízko seba, majú bohatú históriu, v ktorej sa menili nielen ich majitelia, ale aj ich názvy.

Záver Malej Studenej doliny

Začíname v najstaršej osade Vysokých Tatier


Starý Smokovec si do dnešného dňa zachováva nádhernú architektúru, ktorá sa začala budovať práve v 19. storočí s rozvojom turizmu. Prečo práve tam? Je to ideálna poloha, odkiaľ vyraziť za zážitkami. Dá sa odtiaľ ísť do Malej Studenej doliny, Veľkej Studenej doliny, na Slavkovský štít alebo prejsť na Skalnaté pleso. My sme si vybrali na návštevu tatranských chát sviatočný a slnečný deň, ktorý bol vzhľadom na dané ročné obdobie mimoriadne teplý.

Prechádzame okolo Obrovského vodopádu, pri ktorom sa zastaví prakticky každý turista.
Do Smokovca sme prišli autom skoro ráno, pretože na sviatky sú Tatry plné a vzhľadom na to, že je málo snehu a pekné slnečné počasie, tak je aj vysoký predpoklad obrovskej návštevnosti. Viem si predstaviť, že za pár rokov sa už do Tatier autom dostanú len ubytovaní hostia a ostatní budú nútení nechať svoje autíčka na parkovisku pred popradskou stanicou a vyviesť sa hore vláčikom. Zo začiatku sa bude šomrať, ale potom si zvykneme, haha.


Ideme hore vláčikom, zubačkou alebo lanovou dráhou?


Keďže lanovka ešte nepremáva, začíname šliapať po zelenej značke na Hrebienok. Prekvapil nás zľadovatený terén a preto sme boli nútení vybrať retiazky už na začiatku túry. Teda len Veronika. Ja som si povedal, že predsa na Hrebienok mi retiazky netreba a preto jej to išlo rýchlejšie, čo ma nútilo pridať do kroku. Nuž, lenivosť niečo stojí .

Po chvíli prichádzame na Hrebienok, ktorý je dnes známy a veľmi dostupný aj vďaka zubačke, ktorá tam vedie. Ale je to určite zubačka? Ja som si donedávna myslel, že tomu tak je, ale opak je pravdou. Aj keď sa ide po koľajniciach, v strede sa nenachádza lano, ktoré prechádza pohonom v hornej stanici lanovky a teda správne to je pozemná lanová dráha. Zubačka ide na Štrbské Pleso. Odkiaľ to viem? Nuž, ujo google vie všetko a aj na stránke Gopassu som narazil na takúto zaujímavosť.

Pozemná lanová dráha vedúca na HrebienokHrebienok


Hrebienok je vďaka lanovke veľmi frekventovaným centrom, odkiaľ vidno pekne Veľkú aj Malú Studenú dolinu. Okrem toho v súčasnosti si môžeš pozrieť aj Tatranský ľadový dóm, ale pokiaľ prídeš počas sviatkov alebo víkendu neskoro, s veľkou pravdepodobnosťou si vystojíš rad. Keď je dosť snehu, z Hrebienka sa dá aj sánkovať a v lete zase kolobežkovať až do Smokovca, čo je po dlhšej túre celkom lákavé.

Prvá chata rovno pod Hrebienkom


Po pár metroch sa dostávame na prvú chatu s názvom Bilíkova, na ktorej som aj počas vysokoškolských čias pracoval. Táto chata mala smolu na požiare a preto sa počas rokov menila aj jej podoba. Svoj aktuálny názov nemala stále a na tomto mieste pôvodne stála Ruženina chata, ku ktorej sa pristaval aj ďalší hotel, ale po čase vyhorel spoločne s chatou. Po tomto požiari sa tu vybudovali dva hotely s názvom Studenopotocké kúpele, ktoré tiež vyhoreli a až potom sa chata dostávala do súčasnej podoby s názvom Guhrova chata. Po 2. sv. vojne sa premenovala na Bilíkovu chatu na počesť Pavla Bilíka, ktorý bol počas SNP v tejto oblasti zajatý Nemcami a popravený. Z Bilíkovej chaty je krásny výhľad na Malú a Veľkú Studenú dolinou a viem si predstaviť, že v 19. storočí to muselo mať ešte lepšiu atmosféru.

Bilíkova chata

Od Bilíkovej chaty k Rainerovej útulni


Trasa na chatu je príjemná v každom ročnom období, ale špeciálne v zime to má svoje čaro, vrcholy sú krásne pocukrované.
Z Bilíčky klesáme dole k Vodopádom Studeného potoka a po chvíli sa dostávame k Rainerovej chate, alebo útulni? Nikdy to nemala byť chata, ale útulňa, ktorá vznikla vďaka Jánovi Jurajovi Rainerovi, ktorý ju vybudoval ako turistickú útulňu pre turistov, ktorá ale nemala dlhú životnosť. Po jeho smrti začala chátrať. Boli pokusy o jej opravenie, ale už to slúžilo len ako nocľah pre horských nosičov alebo vodcov. Zaujímavé ale je, že hneď vedľa nej bola vybudovaná chata Kamzík, ktorá bola mimoriadne obľúbená, ale po úspešných rokoch ju zavreli. V ďalšom období sa začal javiť záujem o útulňu, ktorú si zobral do prenájmu stredoškolský profesor Peter Petras, ktorý túto útulňu zveľaďuje dodnes a viete si na tejto najstaršej chate v Tatrách dať príjemné osvieženie v príjemnej spoločnosti chatára, ktorý je v súčasnosti doslova symbolom Rainerovej chaty.

Vodopády Studeného potoka


Pokračujeme na Zamkovského chatu


Od Rainerky nám chodník začína stúpať a vchádzame do Malej Studenej doliny. Prechádzame okolo Obrovského vodopádu, pri ktorom sa zastaví prakticky každý turista. Ani nevieme ako a po chvíli prichádzame k Zamkovského chate, ktorá si svoje aktuálne pomenovanie zachovala po Štefanovi Zamkovskom, ktorý bol výborný horolezec, horský vodca a takisto aj chatár. Zaujímavé je, že chata po jej postavení nemala pomenovanie, ale každý ju nazýval „Zamka“. Bohužiaľ, ani táto chata si nezachovala svoj pôvodný názov a po 2. svetovej vojne bola znárodnená a Zamkovskí museli chatu opustiť. Premenovali ju na chatu kpt. Nálepku. Jej pôvodný názov sa jej vrátil až v roku 1991.

Obrovský vodopádZamkovského chata


Cesta na Téryho chatu


Na Zamke sa dlho nezdržujeme a pokračujeme na najvyššie položenú a celoročne otvorenú chatu v Tatrách, ktorá si svoje prvenstvo držala dovtedy, kým sa nepostavila Chata pod Rysmi. Ak by sme sa hrali na hru so slovíčkami, tak Chata pod Rysmi je „najvyššie položenou chatou v Tatrách” a Téryho chata je „najvyššie položenou chatou s celoročnou prevádzkou v Tatrách.” Trasa na chatu je príjemná v každom ročnom období, ale špeciálne v zime to má svoje čaro, vrcholy sú krásne pocukrované. Chodník je krásne prešliapaný a my potichúčky ľutujeme, že touto trasou nebežíme. Väčšie stúpanie sa začne až pod Veľkým hangom, kde si mimochodom treba dávať počas zimy pozor aj na lavíny, ktoré odtiaľ padajú.

Malá Studená dolinaVeľký hang


Po krátkom,
Prvý vláčik tu začal premávať už v roku 1895.
ale intenzívnom výstupe ešte zdolávame Malý hang a ocitneme sa na chate, ktorá je pomenovaná podľa lekára a horolezca Edmunda Téryho. Z tejto chaty sa dajú podnikať rôzne výstupy na okolité sedlá, štíty a doliny, konkrétne cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny a k Zbojníckej chate a cez Rázcestie pod Sedielkom a Javorovú dolinu až do Tatranskej Javoriny. Pozor však na zimnú uzáveru, ktorá tu je v dobe od 1.11. do 15.6.


Téryho chataVýhľad z Téryho chaty


Keďže je dobré počasie, pred Téryho chatou vyťahujeme zásoby jedla a čaju a vychutnávame si vysokohorskú atmosféru. Po dlhšej pauze sa vyberáme smerom dole. Na nohách máme nasadené turistické retiazky, ktoré nám na prešliapanom chodníku dodávajú pocit istoty a po chvíli sa pristihneme, že dole Veľkým hangom bežíme. Po ceste si všímame, že pokiaľ je v Tatrách chodník dobre prešliapaný, cesta zaberie menej času a takisto síl ako v lete, kedy si človek musí všímať rôzne kamene a korene.

Výhľady za Téryho chatou

Skalnatá chata na záver


Keďže je pokročilá hodina, pri Zamkovského chate je už veľké množstvo ľudí. My na rázcestí odbočíme na Tatranskú magistrálu, ktorá je menej frekventovaná a po chvíli sa dostaneme na chatu pod mohutným balvanom s názvom Skalné ohnisko, podľa ktorého si chata vyslúžila pomenovanie Skalnatá chata, ktorá je spomedzi všetkých ostatných chát najmladšou.

Skalnatá chataBalvan Skalné ohnisko nad chatou


Je zaujímavé, že ani táto chata nebola od svojho úplného začiatku pôvodne chatou. Skôr by sme ju mohli nazvať útulňou, ktorá spočiatku slúžila na prenocovanie pre turistov, ktorí smerovali na Lomnický štít. Jej súčasnú podobu a slávu začala získavať až po vybudovaní lanovky v roku 1937 z Tatranskej Lomnice. Vďaka lanovke chata nemala núdzu o návštevníkov a čoskoro sa stala jednou z najpopulárnejších chát v Tatrách. Bohužiaľ, ani táto chata sa nevyhla problémom a z hygienických dôvodov bola od roku 1972 až do roku 1984 zatvorená a slúžila ako sklad. Situácia sa zmenila, keď ju pod svoju správu zobral TANAP a v neskoršom období ju prenajal Lacovi Kulangovi, ktorý chate vrátil jej pôvodné poslanie. Dnes na chate pôsobí jeho syn Paľo Kulanga.

Lanovka na Lomnický štít

Po krátkej prestávke na Skalnatej chate prichádzame k hornej stanici lanovky na Skalnatom plese, kde si vychutnávame krásne výhľady na Lomnický štít. Keďže máme Gopassy, rozhodneme sa to využiť a cestu po najdlhšej zjazdovke na Slovensku si skrátime lanovkou, ktorá nás zavezie až do Tatranskej Lomnice. Tu, podobne ako v Starom Smokovci, nájdete stavby, ktoré dýchajú históriu. Svoju slávu si spočiatku získala aj vďaka kúpeľnému domu, ktorý bol v Tatranskej Lomnici vybudovaný medzi prvými, ale postupne chátral. Dnes patrí medzi najviac navštevované oblasti v Tatrách aj vďaka lyžiarskemu stredisku, ktoré sa tu postupne budovalo do súčasnej podoby. K turistickej atraktívnosti Tatranskej Lomnice prispela aj stavba železnice, ktorá prepája Studený Potok, Starý Smokovec a tiež Štrbské Pleso. Prvý vláčik tu začal premávať už v roku 1895. Na tento vláčik sme si počkali aj my a nechali sa zviesť naspäť do Starého Smokovca, kde sme mali zaparkované auto.


Zjazdovka zo Skalnatého plesaSkalnaté pleso a astronomické observatórium


Tatry sú Tatry


Vysoké Tatry ponúkajú na malom území mnoho krás a ich súčasťou sú aj tatranské chaty, ktoré sa v Tatrách postupne stavali a začali slúžiť turistom. Niekedy je dobré zamyslieť sa nad tým, akým vývojom si daná chata prešla a čo všetko bolo potrebné zabezpečiť, aby sme si v súčasnej dobe mali kde skloniť hlavu pred nepriaznivým počasím pri dobrom čajíku a polievke.



Zhrnutie


  • Názov: 5 tatranských chát
  • Lokalita: Vysoké Tatry
  • Značenie: dobré
  • Obmedzenie: chodník celoročne otvorený, zimná uzávera je po chaty
  • Obtiažnosť: 3/5
  • Trasa: Starý Smokovec – Hrebienok – Bilíkova chata – Vodopády Studeného potoka – Rainerova chata – Zamkovského chata – Téryho chata – Rázcestie pri Zamkovského chate – Skalnatá chata – Skalnaté pleso – Tatranská Lomnica
  • Trvanie: 5 - 7 hod.
  • Parametre: 17 km/1 400 výškových metrov
  • Typ: dolina, pleso, magistrála, chaty
  • Možnosť parkovania: Starý Smokovec, platené parkovisko
  • Mapka/GPX: sekcia Výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
viktorvinciktoma (Viktor Tóma)
Páči sa ti tento článok? thumb_up25thumb_down comments 3 komentáre report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Belianske Tatry - Monkova dolina

Tip na výlet: Belianske Tatry - Monkova dolina

Vybrali sme sa Monkovou dolinou do Širokého sedla, odkiaľ sme vystúpili do najvyššieho bodu našej túry, na Vyšné Kopské sedlo, a prešli do Doliny Zadné Meďodoly, ktoré sa v závere spájajú aj s Javorovou dolinou.
Výbava na zimnú vysokohorskú turistiku PR článok

Výbava na zimnú vysokohorskú turistiku

Hory v zime sú krásne, no o to nebezpečnejšie. Preto sa treba na túry vo vysokohorskom prostredí vhodne pripraviť.
Ako sa počas sviatkov zrodila pasia k športu zvanému bežky

Ako sa počas sviatkov zrodila pasia k športu zvanému bežky

Bežecké lyžovanie má na Slovensku svoju dlhoročnú históriu a posledné roky sa začína opät presúvať do popredia.
keyboard_arrow_up