Roháče – skialpový raj na severe

Poďte s nami na lyžiarsku túru do Spálenej doliny, ktorá ponúka výborné možnosti na skialpinizmus, nádherné výhľady na severné steny a miestami aj pokoj od ľudí.

Ak sa povie slovo Roháče, veľa z vás si zrejme predstaví stredisko Spálená. A nad ním sa nachádza známa skialpová oblasť s dominantou Salatína. Ale viete, čo je paradox? Lyžiarske stredisko sa nachádza v Salatínskej doline, pričom Spálená dolina ponúka úplne iné poklady, na ktoré sa dnes pozrieme bližšie. A vlastne sa tiež pozrieme priamo na vrchol Spálená vo výške 2 083 m.

Oblasť, ktorú si dnes predstavíme je rovnako oficiálnym skialpovým areálom, ale výrazne menej známym, ako spomínané okolie Salatína. Predsa len, lanovka je pre mnohých lákavá a zjazdovka uľahčuje prístup, prípadne pomôže, keď je dole málo snehu. Tu je prístup o niečo dlhší a komplikovanejší, na druhej strane odmenou bude oveľa väčší pokoj. Môže sa stať, že tu budete dokonca sami (ako sa to stalo nám), pričom o dolinu ďalej si budú skialpinisti „skákať“ po hlave.


Dalo by sa povedať, že počasie a podmienky uplynulých dní môžeme charakterizovať aj slovom extrémne. Po výdatnom snežení pred sviatkami prišlo silné oteplenie s dažďom aj vo vysokých polohách, nasledovalo prudké ochladenie sprevádzané silným vetrom. Vo výsledku máme všade množstvo ľadu, na ktorom je vetrom nafúkaný sneh. Plán je teda otvorený, čo znamená, že sa pozrieme do doliny, zhodnotíme situáciu a uvidíme.

Nalepiť pásy a ideme

... postupne sa nám odhaľujú jej poklady v plnej kráse, všetky vo výške nad 2 000 metrov.

Parkujeme na konci cesty, kde je aj menšie parkovisko a kúsok ďalej už rampa. Za ňou už môžeme nahodiť lyže, úvod obstará parádne vysnežená cesta, ktorá pokračuje k Ťatliakovej chate. Kto si chce pozrieť, ako vyzerá v lete na bicykli, toto stúpanie nájdete spracované aj s videom na webe MTBIKER. Každopádne sa zhodneme, že to ide krásne, žiadny zhon zjazdovky a hlavne sa o chvíľu ukážu Tri Kopy v plnej kráse. Ale asi najviac nám počas stúpania ťahá oči Volovec.


Za Adamcuľou sa oddelíme z Roháčskej do Zelenej doliny na modrú turistickú značku. Postupne naberáme metre. Zatiaľ je to taká jemná motanica, pričom ideme po stope paralelne s chodníkom a o chvíľu traverzujeme rúbanisko. Ešte trochu kľučkovania a sme na Rázcestí pod Predným Zeleným. Snehu nie je nižšie extra veľa, no tu krásne vidieť, akú silu má vietor. A rovnako mi oči ťahajú Tri Kopy, ktoré zo severu pôsobia oveľa majestátnejšie.


Už sa noríme do Spálenej doliny a postupne sa nám odhaľujú jej poklady v plnej kráse, všetky vo výške nad 2 000 metrov. Už z diaľky vidieť vetrom vyfúkané ľadové plochy v úbočí Spálenej, tak si hovoríme, že pôjdeme ešte ďalej a obzrieme, ako vyzerá Baníkovské sedlo.


Keďže sme na severe, a teda v tieni, Volovec za chrbtom osvietený slnkom stále ťahá oči. Šliape sa dobre, ale je tu vrstva ubitého prachového snehu na tvrdom podklade, takže v traverzoch občas lyža ujde.


Obzeráme parádne možnosti na lyžovanie, najmä masív Baníkova, ktorý je 4. najvyšším vrcholom Západných Tatier a má nádherné línie. Ale už cestou nahor bolo vidieť doskové lavíny v týchto expozíciách... tvrdý podklad a extrémny vietor spravili svoje.


Dokonca ani Baníkovské sedlo nevyzerá lákavo, najmä strmá časť pod vrcholom. Zo všetkých možností nakoniec vyzerá najlepšie Spálená a svah priamo nad nami, ktorý je prudší až v samotnom závere. Navyše môžeme ísť hore po kraji a všetko si obzrieť.


Ako naberáme metre, zhodujeme sa, že to vôbec nebol zlý nápad a navyše si užijeme viac slniečka.


Za chvíľu nahodíme mačky a ideme rovno hore. Ten pocit každý fanúšik skialpinizmu veľmi dobre pozná, je ako droga. Lýtka pália, no človek si všetko vychutnáva a čoraz viac s blížiacim sa vrcholom. Rovnako vidíme, že tie najstrmejšie úseky kade chceme lyžovať potom dole sú tvrdé a bez naviateho snehu.


Vďaka mrazivému počasiu bola poriadna dohľadnosť a výhľady ponúkli nádherné detaily. Čo nás dostalo najviac? Bezvetrie... vďaka nemu bol čas si ich všetky vychutnať naplno. Pozrite si aj vy niektoré z nich.


Vrchol Kráľovej hole medzi Hrubou kopou a Baníkovom. Ak vás zaujíma, ako sa tam ide na bicykli po snehu, to máme už rovnako zdokumentované.


V plnej kráse sa ukázala aj naša domáca Malá Fatra.


Na severe dominuje Babia hora.


Pohľad na západ, teda Salatín, ktorý je rovnako oficiálnou oblasťou na zimnú turistiku a skialpinizmus. Bolo vidieť, že pohyb je tam poriadny. Rovnako aj na východe a Hrubej kope, za ktorou sa nachádza populárna Žiarska dolina.


Samozrejme, nesmú chýbať Vysoké Tatry.


Podmienky na vrchole a počasie sú také, že sa rozhodne neponáhľame dolu. Točíme, fotíme, ale potom už nezostáva nič iné, len zhodiť mačky, pobaliť veci a pripraviť sa na zjazd.


Počas zjazdu sme už veľmi nefotili, no ani sa veľmi nedalo, pretože sme mali prácu s točením. Celý výlet totiž nájdete spracovaný vo videu nižšie a verím, že fotopríbeh motivuje k jeho pozretiu. Dali sme si záležať a okrem iného tam nájdete aj ďalšie informácie.


Použitú výbavu na podobnú túru spomínam vo videu, ja len doplním pár detailov ohľadom oblečenia pre tých, ktorých to zaujíma. Základom bola spodná vrstva ideálna do mrazu a pre intenzívne aktivity Thermovent a spodná bielizeň rovnako z merino vlny.


Počas výstupu som mal na sebe vysoko priedušnú izolačnú bundu Piz Segnas. Nohavice, ochranná bunda a tiež batoh sú z kolekcie Ravine, ktorá je novinkou v ponuke a bola vytvorená pre „freeride“ s dôrazom na ľahkosť a priedušnosť. Teda pre tých, ktorí majú radi voľný terén, ale rovnako si užívajú aj výstup k nemu.


Na výstup potom poslúžili rukavice Tour Light a k nim veľmi teplé a odolné 3-prstové rukavice Freeride.


K testu týchto vecí sa určite dostaneme neskôr, no batoh ma nadchol vďaka možnosti pripnúť lyže bez toho, aby ho bolo potrebné dávať dolu, rovnako ako dostupným vreckom na mačky. Detaily, ktoré majú radi „pretekoví“ skialpinisti a Ortovox ich preniesol aj do freeride kategórie.


Aj vďaka spolupráci s Ortovox sme vám mohli priniesť tento obsah, pričom širokú ponuku nemeckej značky nájdete u nás v MTHIKER shope.