Reportáž: Noc tuleních pásov - sú skialpové preteky aj pre amatérov?

Na túto otázku som sa pokúsila odpovedať si počas uplynulého víkendu. Hoci skialpu a jeho disciplínam holdujem už zopár rôčkov, preteky som si vyskúšala prvýkrát a len tak „for fun“.

Každú zimu sa na Slovensku koná niekoľko skialpových podujatí. Kým na preteky na zjazdovke stačí odvaha a ambícia, tie vo voľnom teréne si už vyžadujú perfektnú fyzickú pripravenosť a technickú zručnosť.

Prvé preteky tohto roka

Ja som sa zúčastnila večerných pretekov na zjazdovke vo Valčianskej doline s príznačným názvom Noc tuleních pásov. V hlavnej kategórii pretekali muži v štyroch a ženy v troch kolách, „hobbíci“ sa potrápili len v dvoch kolách. Je to málo či veľa? Pre predstavu, jedno kolo znamená vyšliapať 320 výškových metrov na 1,5 km a zlyžovať naspäť do „štarto-cieľa“.


Nápad vyskúšať si skialpové preteky v mojom prípade vznikol dosť nevinne a nechala som sa zlákať socializačnými motívmi. Skialpová sezóna sa rozbehla vlažne a stehná si ešte zvykajú na novú záťaž. Hoci každú sezónu sa mi podarí niekoľko výživnejších túr v Tatrách, stále sa považujem za relatívneho začiatočníka.

Hlavne čo sa týka lyžovania, ako samouk mám vžité zlozvyky a strachy. Hore kopcom sa vraj na mňa aj dá pozerať, ale dolu teda nie. Dlho som napríklad bojovala s tým, či si zaslúžim nosiť skialpovú kombinézu. No je to celkom praktický kúsok oblečenia, keď máte za domom kopce a zjazdovky. Veď aj na bicykel nosím cyklooblečenie a nie som profi cyklistka. Každopádne zlyžujem aj náročnejšie terény, ale veľmi závisí od konkrétnych podmienok. Viem si to aj užiť a viem sa aj statočne „vybáť“. Zlyžovať na pretekoch ale nestačí, na pretekoch treba do kopca utekať a z kopca ísť šúsom.

Ako som si s tým poradila?

Vo Valčianskej doline som nikdy predtým nelyžovala, a teda netušila, aký svah ma tam čaká. Dozvedám sa to až cestou v aute, keď počúvam dvoch namotivovaných šliapačov a kladiem doplňujúce otázky.

„Budú aj strminy a miesta, kde to môže podšmykovať.“

„Možno bude na krátkom úseku treba preniesť lyže. Ale ten úsek je dostatočne dlhý na to, aby ťa začali bolieť ruky a lepšie je lyže hodiť na batoh.“

To sú hneď dve veci, s ktorými som nerátala. Pásy našťastie na výber mám, ale batoh zostal doma.

„Rýchlosť lyžovania závisí od intenzity čelovky.“

Po páde si všimnem, že nemám zacvaknuté pätky lyžiarok. Ja som ich pred zjazdom nezapla do viazania!

Moja výbava je skôr univerzálna, rozhodne ľahšia, ako turistická, no o niečo ťažšia, ako preteková. Na tieto preteky stačí len prilba, čelovka a skialpová výbavička, špeciálny výstroj na zjazdovku nepotrebujeme. Počas výkladu trate organizátor potvrdzuje, že časť sa pôjde lesom, kde je nutné lyže vyzuť. Batoh by teda zmysel mal. Nechávam si okolo pásu omotanú fukerku, ak by som ju náhodou chcela použiť na zjazd, neberiem nič viac a staviam sa na štart.

Prvé kolo otestuje

Tempo je od začiatku dosť vysoké, idem citeľne mimo komfort. Na mieste, kde treba lyže vyzuť, sa konečne môžem vydýchať. Beriem každú lyžu do inej ruky a používam ich namiesto paličiek, ktoré mi visia na zápästí. Po čase mi začínajú byť ťažké, ako sa predpokladalo. Nad lesom naspäť na zjazdovke nás čaká prvý cikcakový úsek. Bežne nemám problém s otočkami, pokiaľ nie je príliš tvrdo. No voľnočasové motkanie a pretekanie sa nedajú porovnávať. Chcem ísť čo najrýchlejšie, ale nedarí sa mi nájsť dobrú líniu, trochu ma podšmykuje. Asi by mi viac vyhovovalo ísť strmo hore.


V ďalšom cikcakovom úseku to tiež nemám v rukách ani nohách úplne pod kontrolou. Dolu už zjazdujú prví pretekári. Idú tak rýchlo, až sa o nich bojím. Cítim sa po týchto úsekoch trochu unavene na to, aby som sa vedela vyhecovať k výraznejšiemu zrýchleniu v miernejších pasážach. Snažím sa aspoň udržať rytmus.

Konečne prichádza záver kopca a prvé depo. Okamih, ktorého som sa dosť obávala. Netrénovala som zhadzovanie a nahadzovanie pásov na rýchlosť, vyskúšala som si raz strhnúť pásy bez vypnutia lyží. Napodiv to celkom zvládam, dalo by sa to ešte zrýchliť lepšou organizáciou paličiek a voľných rúk. Po strhnutí pásu zafixujem lyžiarku na zjazd.


Pásy vkladám už počas pohybu do kombinézy, prepínam čelovku na silnejšie svetlo. Lyžovanie v strmších úsekoch je dosť náročné, občas bubny, vyšúchané časti, ľadové hrudy. Na viacerých miestach ma to rozhadzuje, na jednom to už neustojím. Po páde si všimnem, že nemám zacvaknuté pätky lyžiarok. Ja som ich pred zjazdom nezapla do viazania! Hanbím sa sama pred sebou a teraz ešte viac, keď to tu píšem.

... prekonať strach z prihlásenia môžu práve preteky na zjazdovke.

Na druhej strane mi je to aj smiešne a dosť realisticky to vykresľuje moje schopnosti či neschopnosti s pretekaním. Pád našťastie nebol nijak dramatický, síce časovo mi určite neprospel, ale mám šancu si to vylepšiť v ďalšom kole.

Druhé kolo na reparát

Prichádza cieľ, ktorý je zároveň štartom a nahadzovanie pásov mi netrvá príliš dlho. Cítim, že druhý výšľap idem v pomalšom tempe, už okolo mňa nie je dav, ktorý by ma poháňal. Trochu lepšie sa cítim v cikcakoch, trochu horšie sa mi niesli lyže v rukách. Hore si dám extra záležať na príprave na zjazd a radšej všetko dvakrát prekontrolujem. No v zjazde znovu bojujem, robím zbytočné oblúky a akoby menej dôverujem svojim stehnám. Vysoká intenzita svetla čelovky je fakt dôležitá. Som naozaj rada, keď sa prehupnem do záverečného úseku s miernym sklonom, kde to už môžem pustiť a ukončiť trápenie.

Prihlásila by som sa na skialpové preteky opäť?

Bola to hodnotná skúsenosť aj dobrý laktátový tréning. Ďalej výborná organizácia pretekov, socializácia, tombola. Toto sú všetko argumenty za. Odpoveď zo športového hľadiska je skôr nie. Možno aj preto, že v mojom ponímaní sa na pretekoch preteká a „for fun“ sa športuje vo voľnom čase. Zmeniť moje rozhodnutie by mohlo to, ak by som našla viac sebaistoty v zjazde, cítila sa lepšie vylyžovaná.

Na druhej strane pretekové skúsenosti v tréningu nezískaš. A prekonať strach z prihlásenia môžu práve preteky na zjazdovke. Určite to teda stojí za zváženie. Ak môj článok namotivuje iné dievčatá a ženy, aby si vyskúšali zapretekať, poteším sa. Lebo ženská kategória v tomto športe sa síce na Slovensku pomaly rozrastá, ale oproti mužskej je stále mikro. Takže baby, lyžiarky aj bežkyne, choďte do toho! Zoznam pretekov na túto sezónu nájdete na stránke skialpinistickej asociácie.

Ďakujem Michalovi Buchtovi a Petrovi Gajdošovi za akčné fotografie.