Ten náročnejší výstup na Rysy - neokukaná trasa z Lysej Poľany

Vieš o tom, že Rysy majú 3 vrcholy? Pridaj sa k nám na náročný výstup z poľskej strany.

Človek je od prírody súťaživý, a preto si latku svojich výkonov posúva stále ďalej. Pri turistike sa spravidla snaží prejsť dlhší alebo náročnejší prechod. Vzdialenosť sa dá fyzicky merať, ale obtiažnosť je čisto subjektívny pocit. Môže to súvisieť s nastúpanými výškovými metrami, exponovaným terénom a častokrát vie pocitovo sťažiť túru aj počasie.

Na slovenskej strane Tatier by som za náročnejšiu trasu považoval prechod cez Tri kopy. Kým sa ale odhodlám na Orlu Perć (vraj najnáročnejšia túra v Tatrách), tak to chcelo vyskúšať náročnejšiu stranu Rysov.

Bonus hneď na začiatku

Našu túru sme začínali už deň pred samotným výstupom presunom do Lysej Poľany. Autá sme nechali na parkovisku pri TEŽ Popradské pleso a kombináciou vlak + bus sa dostali na slovensko-poľskú hranicu. Tu sme prespali v horolezeckej nocľahárni priamo na parkovisku. Plán ranného štartu najneskôr o 6:15 vyšiel a vyrazili sme asfaltkou smerom na Morskie Oko. Na hornom parkovisku sme zaplatili vstupné a pokračovali ďalej až k prvým toaletám.


Nebola by to naša partia Horsaliek, aby sme si výlet niečím nespestrili. Prečo drať topánky po asfalte, keď zelená značka vedie do Doliny Roztoki. Ochudobnená je síce o davy „pseudoturistov”, ale obohatená o nové výhľady, napríklad na hrebeň Wołoszynov. Zo zelenej sme neskôr zišli na čiernu značku a pokiaľ sa chceš osviežiť na chate v Doline Pięciu Stawów Polskich, tak sa nenechaj zlákať vychodenými chodníčkami. Treba byť pozornejší ako my a lepšie si to odsledovať.

Morskie Oko neobídeš

Našťastie som niekde nad nami zbadal ľudí, a tak sme sa prelezením zopár kríkov kosodreviny dostali na modro značený chodník. Presne ten bol v našom pláne, akurát sme mali byť posilnení nejakou energiou z chaty. Dalo by sa prípadne zbehnúť po tejto modrej naspäť k Przednemu Stawu Polskemu, ale... Lepšie byť pripravený, ako zaskočený, a tak sme nakoniec siahli do vlastných zásob. Pokračovaním sme sa dostali cez Świstowe Siodło a okolo Opaloneho Wierchu sklesali naspäť k Morskiemu Oku.


To sa pri snahe dostať sa na Rysy zo severnej strany obísť jednoducho nedá. Tu sme sa počkali so zvyškom partie. Kým si niektorí parťáci dopriali obed v Schronisku nad Morskim Okiem, tak sme vymýšľali plán, kam sa vyberieme v tú pravú farebnú jeseň, ale o tom nabudúce. Po ľavom brehu obkrúžime najväčšie poľské pleso až pod Czarny Staw pod Rysami.

Teraz začne tá pravá zábava

Ten, kto sa doteraz ešte nerozohrial, dostal ideálnu príležitosť. Vystúpať totiž 185 výškových metrov okolo Czarnostawianskeho potoka dá zabrať. Ešte sa popri Czarnom Stawe preštrikovať posledným menším davom turistov a už bude ľudí oveľa menej. Akonáhle sa sklon chodníka zdvihne, začne sa aj naša partia trhať. Pri postupnom naberaní vertikálnych metrov sme boli jedným Poliakom upozornení, že po pravej strane chodníka sa pasú kamzíky.


Kamoške sa tak splnil sen a prvýkrát videla tento tatranský endemit. Po obídení Buly pod Rysami nám vpravo robí spoločnosť Žabí kôň a pod nohami, respektíve v rukách sa začnú čoraz častejšie objavovať reťaze. Začínam chápať tvrdenie, že z poľskej strany sú Rysy o dosť náročnejšie. Je pravda, že od Popradského plesa sú tam technické zabezpečovacie pomôcky na jednom mieste. Teraz sa ich nezbavíme až po samotný vrchol.

Hurá na chatu

Bez pár vrcholových fotiek sa neobíde asi žiadny výstup. Teraz sme sa museli uspokojiť s končiarmi zahalenými v mrakoch. Ak by sa mraky nachádzali o nejakých 100 metrov vyššie, možno by sme zbadali všetky štíty. Takto olizovali Kežmarský štít vo výške 2 556 m n. m. Hore nás privítal celkom slušný vetrík, tak sme sa po dohode ešte z úvodu príliš nezdržiavali a radšej sa pobrali dole na chatu.


Naše kroky teda ďalej smerovali do Sedla Váha a následne na najvyššie položenú chatu vo Vysokých Tatrách. Ikonická toaleta, ktorú sfúklo minulý rok v októbri, bola znovu postavená na svojom pôvodnom mieste. Takže sme sa mohli pokochať najkrajším výhľadom a na terase sa odfotiť spolu s drevenou podobou chatára Viktora Beránka. Vo vnútri sme si všetci dopriali večeru, následne si užili večer pri tónoch gitary.

Ráno už len zostup dole

Počas raňajok nás ešte službukonajúci chatári poprosili, či im neznesieme dole prázdne krošne. Plné doniesli dobrovoľníci, ktorí si chceli vyskúšať naše národné kultúrne dedičstvo. Na znak vďaky za dobrú kuchyňu sme sa niektorí podujali na túto malú výpomoc. Dostali sme ešte inštrukcie, kde krošne máme zložiť, uviazali na ne naše batohy a mohli sme začať zostupovať.


Nakoľko bol pondelok ráno, tak zatiaľ boli aj reťaze a stúpačky na slovenskej strane bez ľudí. Vďaka tomu sme na Popradské pleso zbehli celkom rýchlo.

Zhrnutie

• Názov: Rysy z poľskej strany
  
• Lokalita: poľské Tatry
  
• Značenie: prehľadné, ale vychodené chodníčky môžu zmiasť
  
• Obmedzenie: TNP; TANAP
  
• Obtiažnosť: 5/5
  
• Trvanie: 7:20 hod. (čistého času)/10:20 hod. (celkovo) - hore po chatu
  
• Parametre: 18 km/1 959 výškových metrov
  
• Typ: prechod; pleso; výhľady;
  
• Možnosť parkovania/spoje: parkovisko Popradské pleso TEŽ; miestne spoje
  
• Mapa a GPX: sekcia Výjazdy