S babami na lane - Južné rebro na Voliu vežu

Chcete v Tatrách začať liezť po vlastnom a na prvom konci lana? Južné rebro na Voliu vežu je pre vás ideálnou cestou, v ktorej sa nemusíte báť ťažkých krokov.

Stačí mať natrénovaný lezecký pohyb, zakladanie istiacich pomôcok, konštruovanie štandov a chuť prebrať zodpovednosť. Fakt príjemná cesta na taký užívačkový deň v našich nádherných horách.

Začiatky na prvom konci lana

Posledné roky som liezla veľa, častokrát však iba na druhom konci lana za svojím priateľom Marekom. Dlho ma však lákalo liezť viacej na prvom konci lana, i keď pod svoju obtiažnosť, v ľahkých cestách, ale s oveľa väčším pocitom zodpovednosti.

Verte či neverte, som človek čo sa bojí výšok, pádov a v hlave mi pobehujú katastrofické scenáre vždy, keď som v neistom kroku. Pracovať so svojím strachom, zlepšiť sa a stráviť čas s dievčatami v horách ma však motivuje ďalej pokračovať.

Volia veža - váš prvý lezecký vrchol

Volia veža je nádherný kopec plný lezeckých ciest, či už ťažkých, alebo tých ľahších. Jednoducho - vyberie si tu každý a za deň vieš stihnúť i viac ciest. Južné rebro predstavuje pravú hranu kopca lezeckej obtiažnosti tak 3 UIAA. Je preto ideálnou pre horolezcov – začiatočníkov.

Cesta má vŕtané štandy, ak však chcete pokračovať na úplný vrchol, budete si musieť zostrojiť aj nejaké vlastné. Sprievodcu k ceste nájdete na stránke tatry.nfo.sk, kde sa nachádzajú asi všetky zakreslené lezecké línie v celých Tatrách. Stačí si vybrať dolinu, v ktorej chcete pôsobiť a potom len stenu a cestu, ktorá vám učaruje.

Ráno je crux každého lezca

My s babami začíname za východu slnka šliapať od parkoviska pri Popradskom plese. Cesta nám ubieha strašne rýchlo, lebo máme so sebou Kiku, ktorá veľmi rada rozpráva. Po hodinke sme na Chate pri Popradskom plese, dávame si krátku pauzu na kávičku a ideme ďalej. Pokračujeme až na Žabie plesá po značenom chodníku. Pri plesách odbočujeme smerom doľava už po neznačenom chodníku, ktorý vedie až pod Voliu vežu.

Ja som túto cestu absolvovala už viackrát, a tak presne viem, kade mám ísť. Ak tu však budete prvýkrát, odbočte kúsok pred plesom, pokračujte kúsok šotolinou až objavíte chodník, ktorý lemuje pleso, pokračujte po ňom a hľadajte mužíkov. Keď prejdete okolo plesa, prekročte potôčik a zas hľadajte cestičku značenú mužíkmi až pod stenu.

Tri baby na lane

Je krásny slnečný deň a my už o 10:00 sedíme pod nástupom cesty. Vyberáme dvojičky, sedáky, expresky, friendy a všetko ostatné, čo potrebujeme na lezenie.

Do batôžka, ktorý berieme so sebou, hádžeme cukríky, tyčinky a vodu. Nemáme sa kam ponáhľať, a tak si ešte navzájom pletieme vrkoče, nech nám vlasy nezavadzajú pri lezení. Dosť luxus, asi to naučím i priateľa Mareka.


Prvá dĺžka je celkom zrejmá, od trávnatej poličky priamo hore, cestou najmenšieho odporu. Nezľaknite sa previšteku, ktorý je pod prvým štandom, dá sa krásne obísť. Mali by ste natrafiť i na starú skobu či zaseknutý starší friend a po cca 40 metroch dôjsť do štandu. Miest na založenie vlastného istenia je veľa, ako aj v ďalšom pokračovaní cesty. Štandy tvoria vŕtané a chemicky kotvené borháky. Stačí ich len vždy prepojiť vlastnou slučkou. Pred nami je jedna dvojica, ktorú dobieham. Nevadí, miesta na štande je dosť a baby sa už môžu chystať za mnou.

Stúpame vyššie

Druhá dĺžka končí na malej vežičke. Super pohodlný štand a nám to ide ako po masle. Užívame si výhľady na Satan, Rysy či Vysokú. Keďže cestu ťahám iba ja, vždy na štande premotáme lano a pokračujem. Z tejto „vežičky“ zliezam asi meter dole a pokračujem rebrom ďalej. Táto dĺžka sa mi páčila najviac zo všetkých. Leziem po hrane a obzerám vedľajšiu cestu - Štáflovka, ktorá sa spája s našou cestou v najbližšom štande. Bola to jedna z prvých ciest, čo som v Tatrách s priateľom Marekom liezla.

Jednou nohou doma, druhou v Poľsku

Doliezam do štandu k jednému z trojice chalanov, čo liezli túto cestu tiež. Miesta je dosť, a tak pri nich štandujem aj ja. Keď chalani uvidia 3 baby, tak sú celkom prekvapení. Baby s chalanmi doliezajú za nami takmer v rovnaký čas.

Ďalšia dĺžka je už len dolez na vrchol. S kolegom teda ideme v jemnom rozostupe za sebou. Po cca 40 metroch štandujem na vlastnom (obhoz a friend) a doberám baby kúsok pod vrcholom. Rýchlo premotáme lano a bežím na vrchol, kde ešte spravím obhoz a doberiem baby za mnou. „Cumbreeeee," kričíme. Stojíme jednou nohou v Poľsku a jednou na Slovensku. Dáme nejaký fotošúting na vrchole, schováme sa do závetria na slniečko, zjeme takmer všetko, čo máme v batohu a ja sa vydávam nájsť zostupovku dole.

Zostup

Vždy som z Volovky iba zlaňovala, a tak je to pre mňa novinka. Zostup nájdem však skoro hneď. Z vrcholu treba ísť smerom na Poľsko, do chladného tieňa – severovýchodná strana. Treba sa držať mužíkov. Zostup je celkom exponovaný, tak treba dávať pozor. Zliezame do Východnej Volej štrbiny a tu nás už znova hreje slniečko. Do 10 minút sme pri našich ruksakoch.


Všetko sme zvládli ľavou zadnou a dobrá nálada nás neopúšťala. Ostáva nám už iba zostup späť k autu. Opaľujeme sa na slniečku, balíme batohy a ideme dole. Na Chate pri Popradskom plese sa zastavujeme na pivko, stretávame kamošov a so západom slnka ideme dole k autu.

Cestou Kika náhodne stopla auto, takže sme ešte ušetrili nejaké tie kilometre po asfalte. Fakt relaxačný deň toto. Nič nemohlo byť lepšie. Tri baby a smiech na lane.

Ďakujem dievčatám za super spoločnosť a vidíme sa na horách!

Zhrnutie

• Názov: Južné rebro, Volia veža
• Lokalita: Vysoké Tatry
• Značenie: prehľadné, k stene vedie zakreslený chodník na mapách.cz
• Obmedzenie: podľa návštevného poriadku TANAP-u, členstvo v Jamese
• Obtiažnosť: III UIAA
• Trvanie: celodenná aktivita
• Typ: viacdĺžkové lezenie (tradičné), hrebeňové lezenie, turistika
• Možnosť parkovania/spoje: možnosť parkovať na platenom parkovisku pri Tež Popradské pleso (15 €/deň) alebo pri ceste zadarmo