Lezenie v Omiši - najkrajšie cesty, sektory a zážitky spod jadranského slnka

Viac ako 400 lezeckých ciest, balkánske slniečko, zodraté brušká máčané v slanej morskej vode a donekonečna sa tiahnuce jadranské pobrežie. Dobro došli v Omiši!

Prvé dva májové týždne tohto roka sme chceli stráviť niekde na lezeckom výjazde. Ja som inklinoval skôr ku Frankenjure, no priateľka má trochu estetickejšie cítenie a „len” kvalitné skaly jej občas nestačia.

Po menšom prieskume sme sa teda dohodli, že túto neskorú jar zakotvíme pri chorvátskom mestečku Omiš - známemu dovolenkovému rezortu. Preskúmame okolité lezenie a čo-to sa aj okúpeme a zrelaxujeme na lokálnych plážach, kým ešte nie sú preplnené dovolenkármi.

Prvé kroky na chorvátskom vápne

V bezprostrednom okolí Omišu sa rozprestiera približne 20 lezeckých sektorov s cca 400 cestami. V jeho širšom okolí je ich však omnoho viac. Najbližším východiskovým bodom pre tieto lezecké sektory je mesto Split, ktoré je od Omišu vzdialené cca 40 minút a v jeho blízkom okolí sa nachádza viacero pekných lezeckých sektorov so stovkami lezeckých ciest rôznych obtiažností.


Keby ti tento výber nestačil, môžeš sa previezť kúsok ďalej do vnútrozemia a navštíviť Čikolu (približne hodina a pol jazdy autom prevažne po diaľnici) alebo sa vybrať opačným smerom na makarskú riviéru a navštíviť pár pekných oblastí v Bosne, autom je to niečo cez hodinu.

Sektory sú orientované rôzne, prevažujú tie južné, no nájde sa aj kopa sektorov, ktoré sú v tieni doobeda alebo poobede, prípadne pár čisto severných stien. Na orientáciu medzi sektormi nám postačila prémiová verzia 27crags a internet. Ak však preferuješ knižnú verziu, tak existuje aj tlačený sprievodca, ktorý mapuje väčšiu časť Chorvátska.

Sektor Visoke Pole

Výber nášho prvého lezeckého sektora padol na Visoke Pole. Tento sektor je celý deň v tieni a môžeš tu doslova istiť priamo z auta. Napriek tomu, že skala sa nachádza hneď vedľa cesty, prostredie je tu príjemné a kúsok za cestou sa tiahne rieka Cetina. Nevýhodou sektora je jeho občasná preplnenosť, ak sa tu teda chystáš, určite uprednostni pracovný deň pred víkendom.


Lezie sa tu prevažne po kvalitnom vápenci plnom líšt a dierok, no nechýbajú ani tufy. Profil je zväčša kolmý, nájdeš tu však aj platne alebo previs. Cesty sú výborne odistené a väčšinou dlhé 20-30 m. Na to, aby si si tu slušne zaliezol, je ideálne liezť aspoň na úrovni 6c a viac, na jeden deň tu je však toho dosť aj pre lezcov, ktorí lezú ľahšie cesty.

Na záver prikladám pár ciest, ktoré sa oplatí si vyliezť:

• Kastracija ili masturbacija 6c+ - predlhá tufa, lezenie ako v Leonídiu, stačí osedlať a liezť.
• Za Stanislava 6b - krásne kroky po veľkých chytoch v jemnom traverze.
• Hašiš 7b+ - zaujímavý prekrok do hadice a vytrvalosť na tufách, na konci sa spája s cestou „Droga” 7b, ktorá taktiež stojí za vyskúšanie.
• Twist off 5c - super cesta na rozlez s pekným technickým kútikom na záver.

Sektor Ženilište

Ženilište je jedným zo série sektorov tiahnucich sa pozdĺž rieky Cetina. Lezie sa tu zväčša po dierach, miestami pripomínajúcich prečínsku skalku. Cesty sú dlhé spravidla okolo 15 m, no nájde sa aj pár 30 m liniek. Je tu celodenný tieň.

Nevýhodou sektora je, že bol dosť špinavý a ako sme sa dozvedeli od domáceho lezca, na jar to tu nie je nič výnimočné, takže je lepšie prísť na jeseň, keď už špinavú robotu odviedli ostatní a ty si len vychutnáš miestne vápno.


Zaujímavosťou sektora je, že hneď vedľa je zipline-ová „dráha”, a tak ťa občas pri lezení prekvapí zvláštny zvuk kladky a výskot zúčastnených. Sektor nie je hneď pri ceste, treba k nemu šliapať asi 5 min, vďaka čomu sa ocitneš kúsok nad riečkou a máš krásny výhľad na údolie, vrátane skvostne vyzerajúceho sektora Gospinica. Tento sektor sme bohužiaľ nenavštívili, keďže väčšina ciest v ňom sa pohybovala v obtiažnosti 7c a viac. Pre „búšičov" však určite ukrýva nádherné lezenie.


Ak to mám zhrnúť, tak Ženilište nebola žiadna sláva a druhýkrát by som tu už nezavítal. Ak ťa však tento sektor zaujal, tak za vyskúšanie určite stojí. Najmä tieto cesty:

• Ženilište 6c+ - predlhé, vyrovnané, neprehľadné lezenie, zato ale v kvalitnej skale.
• Crazy Warior 6b+ - 30 m vyrovnaného lezenia v mierne previsnutom kúte.
• Psychokiller 7a+ - dlhšie čahy v previse po dobrých dierach.

Sektor Mila Gojsalic

Sektor pomenovaný po chorvátskej ľudovej hrdinke, ktorá sa obetovala, aby zachránila svoj región, sa nachádza vo svahu kúsok nad jej pamätnou sochou. Okrem historického pomenovania ponúka aj množstvo krásnych ciest. Je to východná stena, takže doobeda tu svieti slnko a poobede cca od 13:00 sa tu dá pohodlne zaliezť v tieni.

Prístup je až príliš jednoduchý a istiť sa dá v podstate z auta.

Skladá sa z dvoch častí, v ľavej môžeš nájsť krásne platňové lezenie v šedom, prevažne kompaktnom vápenci na štýl Paklenice s cestami od 6a po 7c. Zatiaľ čo v pravej časti nájdeš previsy až „strechy" s cestami od 7a+ po 8b. Podarilo sa nám tu stráviť jeden a pol dňa. Stretli sme tu aj „lokálov”, ktorí nám čo-to odporučili a boli dosť radi, že ich cesty sa lezú, páčia sa a nezapadajú prachom.


Odporúčané cesty:

• Za Petra 7+ - špára v platni, buď to miluješ alebo nenávidíš.
• Čovici 6b - dlhá cesta po veľkých chytoch a špáre, veľmi schodná.
• State of Love and Trust 7c - projekt výjazdu a podľa sprievodcu najkrajšie 7c v Omiši, v ktorom sa nájdu všetky typy lezenia.
• Prašina 6a+ - Maťkou ospievané, ja som neliezol, ale vyzerala skvostne.

Na Milu budeme určite spomínať ešte nejaký čas. Či už kvôli lezeckým bojom, krásnym cestám, výhľadom alebo milým domácim. A isto aj oni na nás, keď nie kvôli ničomu inému, tak kvôli kriku a nadávkam.

Sektor Naklice

Nájsť tento sektor nebolo vôbec zadarmo a kým sa nám to podarilo, tak nám najprv jadranské slniečko vypieklo mozgy, až sme sa skoro uchýlili k potupnému vzdaniu sa. Aby si sa ušetril takejto skúsenosti, tak jednoducho zaparkuj v Nakliciach pri cintoríne, prejdi priamo na jeho koniec, kde začína lesná cestička, pokračuj ňou až na okraj kopca, odkiaľ je nádherný výhľad na Omiš a odtiaľ sa drž mierne vľavo stále na tom istom chodníku a sleduj mužíkov, ktorí ťa zavedú postupne klesajúcim terénom priamo ku skale.

Tu už ťa bude čakať super kvalitné vápno hrajúce odtieňmi oranžovej. Cesty sú zväčša kratšie a silovejšie, ale nachádzajú sa v kvalitnej skale, previsnutej alebo kolmej, ktorá nie je skúpa na tufky, ani na iný, lezcami silno žiadaný tovar. Sektor je v tieni od 13:00, čiže nie je problém doobeda stihnúť kúpanie a kávičku v Omiši a poobede nastúpiť do cesty spoločne s nástupom kofeínu do obehového systému.


Cesty sú športovo odistené, a teda niet sa čoho báť, možno len ôs, ktoré, ako sa zdá, pravidelne sídlia v ľavej časti sektora pri veľkom figovníku, vyrastajúcom zo skalnej pukliny.

Z ciest, ktoré sme stihli v sektore ochutnať, by som určite vyzdvihol najmä nasledovné:

• Hubba Bubba 6c+ - parádna cesta po veľkých chytoch, ktorá však vyžaduje slušnú techniku a trochu príťahu.
• Čunga Lunga 6c - priateľská rozlezová cesta, najprv po hadici, potom po dierkach.

Sektor Rupotine

Nad mestečkom Solin, kde ešte stále cítiť ducha starovekého Ríma, možno nájsť lokálnu skalku s kvalitným vápencom a cestami cca do 20 m. Cesty sú síce krásne, no asi ani miestni sem príliš nezablúdia, keďže skoro všetky línie boli pokryté prachom, no a hlavne dosť prísne. Keď si však začínal liezť v Blatnici ako napríklad my, tak sa veľmi nečuduješ, ak musíš v klase, kde sa za normálnych okolností „prechádzaš”, hulákať na celú dolinu a dúfať, že tvoj krik dedinčania nevyhodnotia ako volanie o pomoc.

Lezie sa tu v mierne previsnutej šedej skale. Cesty sú bouldrové, ale vytrvalosť tu určite tiež nie je na zahodenie. Ak by sme však mali druhýkrát navštíviť niečo v okolí Splitu, zvolili by sme známejšieho suseda v podobe Markeziny Gredy. Chceli sme však skúsiť aj toto a nakoniec to ani nebolo také zlé. Bolo to síce zaprášené a ťažké, no pohyb samotný bol skvelý.


Okrem ťažkých a zaprášených ciest si tu daj pozor aj na hady. My sme videli len jedného, no bola to poriadna „rúra” a nechcel by som na neho stúpiť či pocítiť jeho tesáky v zátylku. Mimo vyhýbania sa miestam, kde hrozí výskyt hadov, odporúčam tieto cesty:

• Bitka na Neretvi 7a+ - vytrvalostná linka, kde sa lezie celý čas. Prach určite pridá na obtiažnosti.
• No. 1 7a - krátke bouldrové 7a, nech sa človek cíti ako doma.
• Bubble trouble 6c+ - prísna 8- s bouldrom na záver, kde som bol rád za svojich 194 cm.

Sektor Čikola

Ak sa ti zdá výber sektorov v Omiši a Splite príliš úzky, ešte stále je tu možnosť zájsť kúsok do vnútrozemia a navštíviť Čikolu. K tomuto kaňonu, označovanému ako „chorvátska Chulilla”, sa vieš z Omišu dostať za cca hodinku a pol jazdy autom prevažne po diaľnici.

Informácie ohľadom parkovania a prístupu ku skalám vieš dohľadať na internete, prípadne v knižnom sprievodcovi. Parkoviská k niektorým sektorom sú dokonca vyznačené aj na Google mapách. Aj tak si však dávaj pozor a zaparkuj priamo na vyznačenom parkovisku.

Čaká ťa čerstvý morský vzduch, pár stoviek výškových metrov, krásny výhľad na makarskú riviéru či nádherný skalný hrebeň.

My sme zaparkovali „kúsok” vedľa, niekde medzi kríkmi a z pohodlného prístupu ku skalám sa stalo trmácanie krovím, bouldrovanie a predlhé vypekanie sa na slnku. Nehovoriac o tom, že po lezení sme takmer nenašli auto a hrozilo nám uviaznutie v tejto bohom zabudnutej pustatine. Pre samotné lezenie sme zvolili sektor D - Sige, ktorý bol ako jeden z mála v tieni. Ťažko ho porovnávať s ostatnými stenami v Čikole, nakoľko som na nich neliezol, no už pri pohľade z diaľky bolo očividné, že tento sektor určite nie je to najlepšie, čo toto údolie ponúka. Cesty kratšie, do 20 m, avšak s požehnaným výskytom hadíc a veľkým zastúpením ťažších ciest.

Sektor je v tieni cca do 16:00, potom tu začne piecť a lezenie sa stáva utrpením, teda za predpokladu, že je leto. Tento sektor veľmi ľahko zatečie a dlhšie vysychá, na čo nás upozornili aj domáci. Ak teda posledných pár dní pršalo, tak tento sektor radšej vynechaj.


To najlepšie, čo nám táto skala ponúkla:

• Zlatna Žila 7a+ - nezabudnuteľná tufa. Lezenie po hadici takmer celú dĺžku cesty.
• Čančara 7a+ - ak máš rád sklopené lišty a vytrvalostné atletické lezenie, tak toto je tá správna voľba.
• Yoga Freak 7a - na začiatku naozaj joga, cesta vôbec nie je zadarmo.
• Kita Teova 6b - sedmička skôr slovenského charakteru, ale určite ju netreba vynechať.

Sektor Babina Bara

Ak už si unavený z Visokeho Pola alebo len hľadáš sektor, kde budeš môcť preveriť svoju techniku nôh v platniach, tak si na správnom mieste. Babina Bara totižto ponúka takmer výlučne iba platňové lezenie. Prevažujú najmä ľahšie cesty do 6b, no nájdu sa aj ťažšie kúsky, napríklad jedno platňové 7b+, do ktorého by som ako zarytý odporca platní naliezol, asi len s vidinou peňazí alebo večnej slávy.


Sektor sa nachádza kúsok za Omišom na skalnom brale vedľa rieky Cetina. Je v tieni cca do 15:00, takže ak sa chceš poriadne zničiť, nie je vhodné, aby si príliš dlho vylihoval v posteli. Prístup je až príliš jednoduchý a istiť sa dá v podstate z auta, čo má za následok občasný pretlak na skalách. Preto radšej príď cez týždeň a dúfaj, že ostatní nerozmýšľali rovnako.

No a čo cesty, ktoré sa oplatia liezť?

• Mamma Mira 6b - super platňová vzlínačka na rozhýbanie. Približne 25 m.
• Krv u Mozdane 7a - ževraj miestna klasika, ktorej vynechanie nosí smolu. Veľmi príjemné lezenie - platňa, ale po chytoch. Prudko onsajtovateľné.
• Manjinjorgo 7a - ťažšie 7a, keď netrafíš sekvenciu. Keď už ju však poznáš, je to užívačka s parádnymi krokmi.
• Me Too Heike 6a - hadica na úvod a potom madlami cez platňu až pod zlaňák.

No a čo rest day?

Bohužiaľ sa nedá každý deň liezť a tak sme si museli nájsť aj nejaké oddychové aktivity pre vyplnenie voľného času. Našťastie v okolí sa počas nášho pobytu vždy niečo našlo a my sme neostali napospas nude a nebezpečným myšlienkam, ktoré by mohla vyprodukovať.

Pľúcna joga v Kostole sv. Víta

Niekto by mohol povedať, že bežecká kondícia je pre lezenie zanedbateľný ukazovateľ, no mňa už párkrát zachránila schopnosť poriadne rozdýchať natečené ruky. Aj preto veľkú časť svojich oddychových dní trávime behom a inak tomu nebolo ani v Omiši.

Čerstvý morský vzduch, pár stoviek výškových metrov, krásny výhľad na Makarskú riviéru, či nádherný skalný hrebeň, ktorý si priam pýta, aby si po ňom človek zabehal. Toto všetko nájdeš cestou ku kaplnke sv. Víta. Vedie k nej značená turistická trasa, ktorá oficiálne začína pri kostole v dedinke pod kaplnkou, no môžeš v kľude začať už priamo od mora, tak ako sme to spravili aj my. Odtiaľto je to ku kaplnke skoro 700 výškových metrov a približne 10 km za predpokladu, že tvoj východiskový bod je Lokva Rogoznica a pôjdeš hore po ulici Put Lokve.


Zo začiatku síce budeš nútený ísť po asfaltovej ceste, no po celý čas sa naskytujú krásne výhľady na Jadranské more. Okrem toho je zaujímavé vidieť domčeky kúsok ďalej od mora a všimnúť si, že nie všetkých Chorvátov dokonale uživí turizmus. Miestami sme sa až necítili príjemne, keď sme náhodou zablúdili medzi ruiny starých rodinných domov. Nevýhodou trasy je, že takmer celý výstup vedie južným svahom, takže je dobré to mať na pamäti.

Kajakovanie na rieke Cetina

Jedným z najlepších spôsobov, ktorý môžeš zvoliť pre rest day v Omiši, je zapožičanie si kajaku. Kajak si tu za pár eur požičiaš na cca 4 hodiny a môžeš sa vydať proti prúdu rieky. Loďka je dvojmiestna a má uprostred dosť voľného priestoru, vďaka čomu sme mohli zobrať aj psa, čo bolo super, nakoľko inak by sme si túto aktivitu nemohli dopriať.

Ľahká dostupnosť, blízkosť mora, skvelé možnosti pre rest day.

Kajakovanie nie je náročné, ak zvolíš pohodové tempo, čo určite odporúčam, najmä ak chceš pošetriť ramená do projektov. Rieka je pokojná, divoká voda tu nehrozí, stačí si len užívať krásnu okolitú faunu a flóru, sem-tam sa pristaviť pri kraji, okúpať sa, či využiť hojdačky, z ktorých sa dá skákať priamo do vody.

Tam a späť sme splavili cca 10 km vody, čo bolo tak akurát, keby však chceš vidieť viac z kaňonu, stihneš určite aj väčšiu porciu km. Hlavne si nezabudni „opaľovák" a nejakú čiapku. Bez nich to môže skončiť nepekne.

More

Ak si príliš rozbitý na to, aby si vykonával hocijakú aktivitu vyžadujúcu pohyb, tak určite najlepším rest dayom je návšteva ľubovoľnej pláže v okolí Omišu a okolitých dedín. My sme tak strávili množstvo doobedí pred lezením alebo poobedí po lezení. More bolo príjemne chladné a hlavne pláže boli takmer úplne prázdne, vďaka čomu sme si to mohli naplno užiť a nie prekračovať ľudí ležiacich na zemi. Takisto sme si tu mohli doviezť psa bez väčších problémov.

Návšteva miest

Ak si fanúšik sightseeingu alebo ním je tvoja frajerka, je tu aj možnosť návštevy okolitých miest, ako je Omiš, Split či Makarska.

Z Omišu sa určite oplatí pozrieť si historické centrum, kde si vieš príjemne vychutnať kávu pred či po lezení alebo len tak cez rest day. Takisto odporúčame navštíviť hrad nad Omišom, kde zaplatíš asi tri eurá za vstup a za odmenu si ho môžeš celý prezrieť spolu s výhľadmi, ktoré poskytuje.


Makarska má celkom malé historické centrum, no oplatí sa tu zastaviť. Keď už nie kvôli historickým stavbám, tak kvôli miestnemu trhu, kde si vieš nakúpiť lokálny olivový olej či med. V Makarskej sa dá navštíviť aj krásny park, ktorý sa tiahne popri pobreží mora pekných pár km a dá sa ním dostať až do ďalších mestečiek smerom k Dubrovníku, ako napríklad do Tučepi. Okrem toho je tu aj viacero dobrých reštaurácií, kde ti vedia pripraviť výborné čerstvé morské ryby.


Za návštevu určite stojí aj historicky bohatý Split. No ten sme tentokrát vynechali, nakoľko ja som niektoré dni aj pracoval a dva týždne nie sú až taká dlhá doba, ako by sa mohlo zdať.

Je teda Omiš pre lezca to pravé?

Ak by som bol nútený do jednoslovnej odpovede, povedal by som, že áno. Je to však relatívne. V Omiši sa dá nájsť kopec kvalitného lezenia. Keď ho však porovnám s alternatívami, ako je Španielsko či Grécko, tak určite zaostáva.

Výhody Omišu však spočívajú v iných veciach, ako napríklad ľahká dostupnosť, blízkosť mora, lepšie možnosti pre rest day, ako niekde v Španielsku, kde sa z mojich skúseností väčšinou naozaj len lezie. Plus dá sa tu liezť aj v máji, čo už by na spomínané lokality mohlo byť príliš teplo.


Nám sa tu celkovo páčilo. Zaliezli sme si dosýta. Užili si atmosféru Balkánu, krásne okolie, okúpali sa, zabehali si a cestou naspäť sme dokonca navštívili aj Plitvické jazerá, na ktorých sa dá zastaviť bez väčšej zachádzky. Ak teda nechceš letieť a chceš si na výjazde užiť aj iné radosti života okrem lezenia, tak určite daj Omišu šancu.