Sólo Jablunkovským medzihorím - Sliezske Beskydy na dosah

Krásny júnový víkend? Idem objaviť niečo nové - niekde, kde som ešte nikdy nebola. Hrebeň Jablunkovského mezihoří.

Mojím snom bolo zdolať hrebeň Beskýd a 7 najvyšších vrcholov. Na jeden záťah sa mi to nepodarilo, ale o tom ste si už mohli prečítať v mojom predchádzajúcom článku. Toto je vlastne také malé pokračovanie toho, ako som sa pešo dostala na miesto, odkiaľ som mohla dokončiť posledných „pár” kilometrov, ktoré mi chýbali do dokončenia Beskýd.

Mosty u Jablunkova

Mojím dlhodobým plánom je zdolanie našej západnej hranice ako časť Stezky Českem. Keď som študovala mapy.cz a rozmýšľala, ako sa dostať do Třince, odkiaľ by som mohla pokračovať ďalej smer Oldřichovice a hrebeň Beskýd, dostala som sa k hrebeňu Jablunkovského medzihoria s pokračovaním na Sliezske Beskydy. A tak som sa jedného pekného slnečného rána po pár prestupoch vlakom objavila na stanici v Mostoch u Jablunkova.

Nebola som sama, všade kopec turistov, ktorí vystupovali na stanici spolu so mnou. Márne som sa tešila, nikto nešiel smerom, ktorým som sa vydala ja. Musím uznať, že české vlaky sú ozaj na dobrej úrovni a nemeškali.


Vydávam sa teda pomaly dole cestou a pozerám na mapách, kade to vlastne mám ísť. Pokukujem po červenej turistickej značke. Na začiatku sa trošku predieram pomedzi domčeky až na hlavnú cestu, ktorú obozretne prechádzam.

Čumím ako „súva z nudlí", že bazén na horskej chate?

Po pár sto metroch som na konci mestečka a už vidím, že ma čaká pekný kopček. Uf, aj napriek tomu, že je 8 hodín ráno, začína pekne pripekať a ja si rozopínam moju obľúbenú mikinu. Stará, sem-tam dierka, no milujem ju.

Prechádzam popod rýchlostnú cestu E75. Pozerám napravo, a tu hneď za cestou Ski areál Mosty u Jablunkova. Šliapem teda ďalej po zjazdovke. Červená je tiež súčasť Stezky Českem. Kráčam teda aj po svojich prvých kilometroch, ktoré sú mojím ultimátnym turistickým gólom v ČR. Zdolať Stezku Českem.


Kopček pekný, strmý a po pár sto metroch ma dovedie do prvého lesíka. Križujem cestu pre motokros, pekne vyznačené, kopec tabúľ: „Pozor križovanie tratí“. Cestička je ozaj široká, ľúbezná, vidieť, že je poriadne vychodená a obľúbená. Stúpam až k rázcestiu Studeničný (bod záchrany), obzerám sa po peknom altánku a pokračujem po štrkovej ceste ďalej.

Onedlho ma rovná cesta zavedie pod horskú chatu Studeničné. Na prvý pohľad je vidno, že má veľmi starostlivého chatára, okolie je ako zo škatuľky. Ostrá otočka doľava a dostávam sa opäť na prašnú cestičku, ktorá ma vedie popri chalupách.

Obdivujem prírodu ako z obrázka, krásne farebné aj drevené chalupy. Kravičky všade po lúkach. Míňam studničku nad Kubalankou na pravej strane cesty, krásnu starú kamennú a keď ju otvorím, voda je ozaj studená, aj napriek teplému dňu. Doslova z nej sála chlad.

Gírová

Na križovatke Štipanka prudko zabáčam smerom vpravo, pokračujem po červenej turistickej značke. Po pár sto metroch vidím na strome odbočku na Gírovú 840 m n. m. Je to neznačená trasa a ja radšej pokračujem popod Čertove mlyny až na horskú chatu Gírová. Značku na strome si fotím a posielam ju Lenke, ktorá má rovnaké priezvisko ako tento kopec. Volá naspäť a že či nie som na Kysuciach. S úsmevom jej odpovedám, že nie, som v Sliezsku.

Po pár sto metroch ma čaká super prekvapko v podobe horskej chaty Gírová. Aj od nej vedie cesta – priamo strmo hore na vrchol najvyššieho kopca Jablunkovského medzihoria. Čumím ako „súva z nudlí", že bazén na horskej chate? Luxusné miesto na stan a aj na kempovanie. Wow, to je ozaj high end. Ja tu však neostávam, vydávam sa ďalej, obchádzam Girovú.


Musím uznať, že vody a chát je zatiaľ všade naokolo dosť, vrelo odporúčam aj v lete s deťmi, teenagerom. Motivácia na trase určite je. Zvlnená cestička, kde-tu lesík, kde-tu lúka s výhľadom do krásneho okolia ma vedie až na Komorovský Grúň (733 m n. m.). Za ním objavujem ďalší chov kráv a pred vysielačom prudko odbáčam na úzky chodník doľava.

Klesanie je celkom prudké, chodník vymletý od vody, ale po pár sto metroch sa vynáram z lesa na krásnej, kvetmi posiatej lúke a tu už vidím svoj cieľ, Bukovec.

Dostávam sa k záhradkám a prvýkrát stretávam na trase turistu. Starý pán sa ma pýta, odkiaľ idem. Ja, že z Mostov. Prekvapene na mňa kuká, to už? Nie je ani pol 11-tej. Dostávam sa na hlavnú cestu do Bukovca, kde objavím starú Jednotu a kupujem Calipo. Osvieženie pred ďalším dobrodružstvom – hrebeň Sliezskych Beskýd.

O tom, ako som sa vytrepalana na Krkavicu, zdolala hrebeň Sliezskych Beskýd s bivakom až do Třince, sa dozviete nabudúce.


Trasa bola krásna, jednoduchá, pre mňa „zahrievačka" na Sliezske Beskydy a zbytok Moravskosliezskych Beskýd v ďalšom dni. Vrelo odporúčam aj pre rodiny s malými deťmi. Jediná nevýhoda je, že trasa nie je okružná. Z Bukovca sa do Jablunkova dostaneš len busom. Všade kopec tieňa, občerstvenie na chatách a výhľadov pre naplnenie turistického srdiečka tiež dosť.

Zhrnutie

Názov: Jablunkovské medzihorie

Lokalita: Sliezske Beskydy

Značenie: červená turistická značka

Obmedzenie: celoročne dostupné

Vrchol: Girová (840 m n. m.)

Trvanie: 3 hodiny pohodovým tempom (čas chôdze)

Parametre: 10 km/300 výškových metrov

Typ: hrebeň s vrcholmi a klesaniami

Možnosť parkovania: najlepšie ísť vlakom alebo busom

Kondičná náročnosť: 1/5

Technická náročnosť: 1/5

Mapka a GPX: Jablunkovské medzihorie