Vápeč - rodinná turistika v Strážovských vrchoch

Krása Zliechovskej hornatiny v Strážovských vrchoch. Nezameniteľná silueta nad Porubskou brázdou.

Jeseň! A po dlhšom období škaredých dní sa má konečne na jeden deň vyčasiť. Je sobota, kam sa teda vydáme? Už dlhšie sa chceme vrátiť na Vápeč, neďaleko Ilavy. Autom necelá hodinka, a tak sa po neskorších raňajkách vydávame na cestu. Naposledy som na Vápeči bola roky dozadu ešte s havúškom a mojimi kolegami.

Horná Poruba

Parkujeme na veľkom parkovisku na konci dediny – nocovňa SAD v Hornej Porube. Nie sme prví. Parkovisko je z väčšej polovice plné. Niet sa čo diviť, už zdola môžeme obdivovať krásne krivky Vápeču. Mohli sme si vybrať, či pôjdeme modrou alebo červenou turistickou značkou.

Vyberáme červenú, po ktorej ide aj Cesta hrdinov SNP. Trasa začína nižšie v dedine, no my sa vydávame poza posledný dom vyšliapaným chodníkom.


Chodník nás vedie po lúke s nádhernými výhľadmi na Vápeč. Pri stromoch stretávame domorodcov s venčiacim sa „vlkom“. Krásny exemplár psa, mix kanadského psa a československého vlčiaka. Milujem plemeno ČSV, veľmi mi pripomínajú majestátneho vlka dravého (Canis Lupus).

Po cca 300 metroch a prekročení potoka sa dostávame na červenú značku. Slniečko máme pred sebou, hreje nás do tváre. Idem len v teplejšej mikine s kapucňou značky Patagonia. Páperovú vestu som si vyzliekla rovno na parkovisku a strčila do batoha. Ešteže tak. Inak by som sa „upiekla".


Široká štrková cesta nás po pár sto metroch dovedie k hranici lesa. Obhliadam sa za seba, trošku vydýchavam a neviem sa vynadívať na krásu prírody v jesenný deň. Kubi šliape oveľa rýchlejšie ako ja. Jednak pomalšie kráčam a aj častejšie fotím. Prichádzame k prudkej odbočke doľava.

Doteraz to bola prechádzka. Keď vidím strmák pred nami, viem, že sa zapotím ešte viac. V tomto úseku treba deti čo najviac namotivovať. Strmák je ozaj výživný. Už sme zopár turistov stretli a v lese míňame ďalších, ktorí už schádzajú. Upotená si skladám buffku z krku.


Po pár sto metroch sa chodník viac naklopí a ja si môžem trošku vydýchnuť. Kubi ma priebežne čaká a pozerá, či som v poriadku a neumieram niekde v kopci. Starý listnatý les ešte nie je sfarbený jesennými farbami, no nie je o nič menej krajší.

Červená značka sa spája s modrou a my sa postupne dostávame vyššie a vyššie nie až tak prudkým chodníkom. Pár ostrých „zetkových" zákrutách cez chodník, spevnený kameňmi a schodnicami vytvorenými z guľatiny, vystúpime k prameňu s posedením a krížom Panny Márie.

Vidíme pohorie Strážovských vrchov a na opačnej strane v smere na Dubnicu Biele Karpaty.

Sedenie je obsadené veľkou skupinou turistov s deťmi, a tak bez zastávky kráčame ďalej. Kubi už sedí na sedačke na prvej vyhliadke. Neskutočné výhľady na Slopský vrch, Hoľazne, Homôľku a Česanú horu. Pár krokov od prvej vyhliadky vychádzame z lesa na kamenistý chodník. Zospodu obdivujem vrchol Vápeča, vápencové skaly vykúkajúce spod lúčnych porastov. V lete tu musí byť ozaj teplo ako v peci.


Vrcholové bralo obchádzame z pravej strany, kde stretávame milú a prítulnú borderku. Zdravíme chalanov kráčajúcich za havúšikom. Z vrcholu počujeme rozhovory celkom veľkého počtu turistov. Hore bude veselo.

Opatrne kráčam po štrkovom chodníku až k zadnej časti vrcholu. Obišli sme ho o celých 180 stupňov. Opäť sa vnárame do lesa. Po pár sto metroch som na sedle Palúch. Modrá značka sa tu odpája. Na vrchol pokračujeme už len po červenej.


Pár metrov od sedla sa opäť otvárajú nádherné výhľady. Skupina turistov schádza a musíme sa navzájom vyhnúť na úzkom chodníku so zrázom na oboch stranách. Tu odporúčam dávať na menšie deti väčší pozor. Chodníček na vrchol sa dáva doprava, no ja vidím aj chodník na vyhliadku doľava. Značka je napravo a vydávam sa teda tade. Prechádzam popri malej jaskyni, popod skalu, pár skalnatých schodov a som na vrchole Vápeč (955 m n. m.).


Je tu celá skupina turistov, alebo tri? Tesne sa s nimi obchádzame. Nádherné výhľady všade do okolia. Na počasie počúvam z každej strany samé chvály. Je neuveriteľné, ako ďaleko je vidno. Vidíme pohorie Strážovských vrchov a na opačnej strane v smere na Dubnicu Biele Karpaty. Pár spoločných fotiek a utekáme dole pod vrchol na ďalšiu vyhliadku. Tu sa nachádza aj vrcholová kniha.


Dole zbiehame po chodníčku po červenej. To, čo sme hore šliapali hodinu, nám trvá zbehnúť 30 minút. Utekáme okolo turistov a jeden nám kričí, či mu nepomôžeme s batohom, keď máme toľko energie. Teším sa, že sme si spolu mohli užiť krásny deň v nádhernej prírode Strážovských vrchov. Určite túto lokalitu odporúčam aj tebe.

Zhrnutie

• Názov: Vrchol Vápeč
• Lokalita: Strážovské vrchy
• Značenie: červená
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Vrchol: Vápeč (955 m n. m.)
• Trvanie: 1,5 h
• Parametre: 6 km/500 výškových metrov
• Typ: vrchol
• Možnosť parkovania: parkovisko Horná Poruba, nocovňa SAD
• Kondičná náročnosť: 1/5
• Technická náročnosť: 2/5 (sypké chodníky, prudké stúpania)
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity