Túra na Olpererhütte – najfotogenickejšia lávka v Rakúsku
(Ne)náročná turistika s neskutočnými výhľadmi, útulnou chatou na vrchole a dokonalým miestom na fotku bez toho, aby si sa stihol zapotiť.
S priateľom už máme čo-to pochodené a preferujeme výhľady, ktoré si treba zaslúžiť. Napriek tomu som neodolala, a po zistení, že naša spiatočná cesta z dovolenky v severnom Taliansku vedie cez Zillertalské Alpy, som zaradila túto túru do itinerára. Aj tak sme boli po celom týždni turistiky a ferrát unavení a nechceli sme to posledný deň siliť.
Keď je už príchod zážitkom
Ubytovanie sme mali v dedinke Mayrhofen, odkiaľ sme hneď po raňajkách vyrazili južne smerom na Ginzling. Cesta autom trvala asi 40 minút, ale bola sama o sebe zážitkom – výhľady na pastviny so stádami kráv a oviec, alpské vrcholy v pozadí a obloha bez obláčika – nemohla som sa sťažovať.Horský prechod k priehrade je však iba jednosmerný a premávku púšťajú striedavo. Treba sa preto pripraviť na pár minútové čakanie, aj na 18 € poplatok za prejazd autom. Otváracia doba mýtnice sa počas roka mení, preto si vždy prečítaj aktuálne informácie na ich webe, kde je aj možnosť kúpy lístku online.
Po prejazde tunelom a kľukatou horskou cestičkou sme zaparkovali pri priehrade Schlegeis na veľkom bezplatnom parkovisku. Venovali sme krátky obdivný pohľad scenérii, prezuli sa do turistických topánok a vyrazili po červenej značke číslo 502.
Krátka vertikála ku chate
Trasa vedie pomedzi stromy iba prvých pár sto metrov a veľmi rýchlo prechádza do typického skalnatého vysokohorského terénu. Stúpanie je citeľné ihneď, nakoľko je potrebné nastúpať takmer 600 výškových metrov iba na 3 kilometroch vedúcich ku chate.To je aj dôvod môjho úvodného popisu tejto (ne)náročnej trasy. Skúsenejších turistov takýto pomer asi neprekvapí, ale netrénovaného človeka môže toto stúpanie trošku potrápiť. „Insta-spot“ na vrchole totiž láka aj návštevníkov v absolútne nevhodnej obuvi a oblečení, ktorí zjavne túru podceňujú kvôli jej dĺžke.
My sme cestu hore zvládli za necelú 1,5 hodinu vo veľmi oddychovom tempe s množstvom zastávok. Počas celej trasy sme mali za chrbtom výhľad na údolie s priehradou a vrcholy talianskych ľadovcových štítov, čo nás nútilo každú chvíľu stáť a fotiť.
Panoráma ako z pohľadnice
Posledných pár metrov prechádza cez vysokohorskú lúku a skalné pole. Odmenou za výšľap nám bola chata s panoramatickými oknami, veľkou terasou zaliatou slnkom a slovenskými chatármi. Vďaka jej špecifickej architektúre s nádychom luxusu sme sa cítili ako v après-ski niektorého z okolitých lyžiarskych stredísk.Po oddychu pri radleri a čokoládovej tyčinke sme sa vybrali k cieľu našej návštevy – ikonickému visutému mostíku Hängebrücke, ktorý sa nachádza kúsok za chatou.
Pri mostíku bolo pomerne veľa ľudí, ale mali sme šťastie a na fotku čakali iba chvíľku. Bežne sa vraj čaká aj vyše 15 minút, takže sme boli radi, že toto nebol náš prípad. Pofotili sme sa, poprosili anglického turistu aby nám urobil ešte spoločnú foto a rýchlo pustili ďalších. Ale tie fotky sú ozaj dokonalé – veď pozri!
Fotku máme, ide sa dole
Cesta dole ubehla rýchlo a bolo nám takmer ľúto, že sme si neuveriteľné výhľady do doliny, ktorú sme teraz mali priamo pred sebou, neužili dlhšie. V poslednom úseku pred parkoviskom sme spoza zákruty chodníčka počuli „Uff, to koľko ešte?“ a začali sme sa nahlas smiať – partiu mladých Slovákov sme ubezpečili, že hore budú asi za hodinku, ale že to stojí zato.Poslednou zastávkou výletu bola samotná priehrada. Odporúčam ju nevynechať, je to naozaj majestátna stavba a priamo na jej stene je dokonca vybudovaná ferrata Schlegeis 131.
Takže, ak sa chystáš do oblasti Zillertalských Álp, poldňová túra na Olpererhütte a k mostíku Hängebrücke je naozaj krásny zážitok pre celú rodinu.










Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre