Malé Karpaty s výhľadmi a vhodné aj pre deti? Také sú Orlie skaly!

Okrem Zárubov, Veľkej Homole či Vápennej sa v Malých Karpatoch nachádzajú aj menšie a nenápadnejšie vrcholy. Ani tie však nezaostávajú, čo do výhľadov a pekného prostredia.

Post-vianočná kondícia naznačuje, že po toľkých spotrebovaných tonách zemiakového šalátu by bola hocijaká túra s prevýšením vyše 1000 metrov prinajmenšom samovraždou. A tak som si povedal, že idem objavovať.

Južnú a centrálnu časť Malých Karpát už mám schodenú krížom-krážom, no na sever moje kroky viedli málokedy. Z kopcov sa tu stávajú kopčeky, až kým sa scvrknú na Myjavskú pahorkatinu. A práve tu sa nachádza vrchol Orlie skaly. Podstatné je, že ide o veľmi nenáročnú prechádzku, ktorú zvládnu aj menšie deti a ešte sa k tomu aj zabavia.

Atypické značenie

Orlie skaly trochu vybočujú zo zoznamu štandardných malokarpatských vrcholov. Vedie sem totiž len náučný chodník, a aj ten je čas od času dosť biedne značený. Preto odporúčam mať poruke hodinky s trasou, eventuálne aspoň offline mapu.

Za štart/cieľ som tentokrát zvolil obed Šterusy, kam je asi najlepšie zájsť autom. Parkovali sme úplne na konci obce, no bolo to len tak „na verímboha“ niekomu pred domom. Ak nechceš celý výlet premýšľať nad odtiahnutým autom, istejšie bude zaparkovať pri kostole, kde je miesta viac.


My sa však konečne vydávame smer kopčeky. Hneď za Šterusmi nás čaká očarujúci a veľmi fotogenický výhľad. A ako to už býva, požehnane tu fučí. Nás však do lesa čaká len pár stoviek metrov, takže to nemusíme zbytočne riešiť. Pri vodojeme sa nenechávame strhnúť krajšou šotolinovou cestou a popri náučnej tabuli pokračujeme priamočiaro po lúke.

Onedlho postupujeme uzučkým chodníčkom, najprv pomedzi stromy a neskôr zarezaným do kopcov. Viem si predstaviť, že v lete to musí byť doslova zelený tunel. Nám však k šťastiu chýba sneh (ten je tento rok ako Colombova žena), a tak nás víta len tradičná jarná „hneď“.


Po asi kilometri však prichádzame na utešenú lúku a spájame sa so šotolinovou cestou. Ak sa chceš vyhnúť „tunelu“, môžeš už pri kríži za obcou odbočiť po asfaltke vpravo, na ďalšom rázcestí vľavo a potom už len priamo za nosom. Pri ďalšej náučnej tabuli nezabudni, podobne ako my, odbočiť vľavo krížom cez lúku.

Vrchol je veľmi blízko

Nespornou výhodou tohto kopca je fakt, že tu prekonáš minimálne prevýšenie. Fakt, tých 300 metrov krížom cez lúku sme pomaly ani nepocítili. Tesne pred vrcholom sa od zvážnice odpája chodníček, ktorý ťa dovedie až k výhľadu.

Za dobrého počasia vidno okolité obce až po Trnavu, či vrcholy Záruby a Klenová. My sme až toľké šťastie nemali – v okolí vládol nepríjemný opar, a tak nám muselo stačiť priľahlé okolie. Nič to však nemení na tom, že je táto oblasť zaujímavá ako teplomilnou flórou, tak aj faunou.

Za pekným prostredím a výhľadmi netreba ísť na tie najvyššie kopce.

Na vrchole je viacero možností. Vrátiť sa tou istou trasou, pokračovať nadol na zvážnicu a ďalej na severozápad, alebo pokračovať na severozápad chodníčkom. My sme volili poslednú možnosť, hoci do budúcna by som sa rozhodol pre zostup zvážnicou. Chodníček tu kopíruje hranicu prírodnej rezervácie a miestami sa stráca.

Dobrodružní rodičia ešte dobrodružnejších detí, ktoré sa rady túlajú po lese, si však prídu na svoje (a deti tiež). Len opäť treba mať k dispozícii mapu.

Historický bonus na záver

To, že sme sa rozhodli nevrátiť tou istou trasou, malo svoju príčinu. Hneď vo vedľajšej obci Kočín-Lančár sa totiž nachádza starobylý kostolík sv. Michala Archanjela. Ten som vždy iba obdivoval z hlavnej cesty, no nikdy sa mi nepodarilo podísť bližšie. Od Orlích skál sme sa sem vydali systémom zvážnic – všetky sú dobre schodné, hoci neznačené. Nanajvýš si musíš dať pozor, aby si sa nezakecal s parťákom a nezabudol odbočiť. Ako my.


Okrem toho musím v oblasti nad Kočínom vyzdvihnúť prostredie. Tak krásny borovicový les som už dosť dlho nevidel. No a kostolík? Ten veru tiež stojí za to. Hoci sme sa dnu nedostali, očarí aj zvonka. Odtiaľto nám späť k autu ostáva už len pár kilometrov po asfaltke.


Malé Karpaty vrcholmi, ako sú Orlie skaly, len dokazujú, že za pekným prostredím a výhľadmi netreba zákonite vyhľadávať tie najvyššie kopce. Ak by sa ti však predsa len málilo, odporúčam k trase prihodiť ešte priľahlé kopce Malá a Veľká Pec. Odporúča 11 z 10 malých dobrodruhov.

Zhrnutie

• Názov: Orlie skaly
• Lokalita: Malé Karpaty
• Značenie: náučný chodník, zvážnice
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Vrchol: Orlie skaly (437 m n. m.)
• Trvanie: 3:00 hod.
• Parametre: 13 km/400 výškových metrov
• Kondičná náročnosť: 2/5
• Technická náročnosť: 1/5
• Typ: vrchol
• Možnosť parkovania: parkovanie v obci Šterusy
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity