Japeň a Kráľova studňa - pravá zima na menej známom hrebeni

Zažiť záblesky pravej zimy je dnes už takmer rarita. My sme si jej však na tomto veľkofatranskom hrebeni užili až-až.

Hrebeň Predného a Zadného Japeňa je pomerne nenápadný. Z hlavnej cesty ho kvôli iným vrcholcom nevidno. A pohľad z Krížnej? No, povedzme si úprimne, aj moje oči väčšinou pritiahol skôr hlavný hrebeň Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, či Kremnických vrchov.

O Japeň som zavadil skôr náhodou, ako inak, kvôli môjmu naháňaniu štvorčekov. Keďže bystrická jeseň pekných a farebných stromov trvala zhruba dva týždne, prechod som musel opäť posunúť. A v zime sa tu treba pripraviť na kadečo.

Trasu volíme za pochodu

Ako parťáka som so sebou tentokrát vzal Vlasťa, ktorý mi robil chvíľkového lokálneho sprievodcu aj počas prechodu Cesty hrdinov SNP. Štartujeme z Dolného Harmanca s tým, že cieľom je hrebeň oboch Japeňov a potom uvidíme.

Z obce nás priamo nahor vedie zvážnica a zelená značka. Popod nás vedie jeden z mnohých železničných tunelov na trase z Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice, no ak chcete obdivovať tento technologický majsterštik, výborne poslúži skôr protiľahlý chodníček k Harmaneckej jaskyni. My zostávame verní pohodlnému, hoci pomerne šmykľavému chodníčku a onedlho sa nám otvárajú prvé výhľady.


Cesta si po celý čas udržiava konštantný sklon… ehm, teda konštantne vysoký sklon. Chvíľkový oddych predstavuje len krátky úsek po zvážnici, ktorých je tu vraj požehnane a dá sa tu nimi na bicykli motať donekonečna. V lete prídem vyskúšať.

Kúsok nad zvážnicou sa dostávame na prvú lúku, ktorá predpovedá, ako asi bude vyzerať celý náš deň. Sneh je tu sfúkaný do občasných závejov, no podľa presvitajúcich stebiel trávy dobre vidno, kadiaľ vedie ideálna stopa.


Na vrchol prvého, teda Zadného Japeňa, je to však už len okolo 200 metrov. Pred nami leží zhruba 1,5-kilometrový odlesnený hrebeň a konštantný výhľad na Krížnu a Majerovu skalu. Vskutku oku lahodiace.


Samotný hrebeň je tu príjemne prechádzkový, no protisvah na Predný Japeň napovedá, že „tady končí veškerá legrace“. Výhľady nechávame za sebou, zato dostávame ako bonus ďalšie výškové metre a adrenalín k tomu. Chodníček sa kľukatí ostrým hrebienkom, z ktorého na obe strany padajú strmé svahy. 10 z 10 turistov odporúča mať poruke aspoň retiazkové mačky.

Najdlhší možný variant

Na Prednom Japeni máte viacero možností, kam sa vydať. Ak sa vám už zunuje motanica po veľkofatranských vŕškoch, môžete sa držať zelenej a zostúpiť do Starých hôr. Poprípade si prechádzku trochu predĺžiť cez Úplaz a tam sa zvrtnúť do Tureckej.

Obe možnosti by si však vyžadovali presun MHD (alebo taxík). Nuž, volíme síce najdlhšiu, no zato najpraktickejšiu možnosť – trasu potiahneme až po Kráľovu studňu a späť do Harmanca zostúpime Bystrickou dolinou.


Severozápadným svahom Japeňa zostupujeme tak rýchlo, že sa ani nenazdáme a opäť šliapeme do kopca. Žltá značka, vedúca na Úplaz, pravdepodobne nebude tou najfrekventovanejšou na okolí a pri vrchole dostávame od mladých stromov aj niekoľko faciek. Neustále rednúci porast však dáva dobre znať, v akej výške už sme a utešuje, že to dlho trvať nebude. Po chvíli vychádzame na trávnatý hrebeň a opäť sa môžeme kochať Krížnou.

Asi ani jeden z nás nečakal, že najnáročnejšia pasáž nás čaká na záver.

Nepríjemný západný vietor nás núti obliecť si všetky možné vrstvy a statočne zalieza až pod nechty. Ja si však tieto podmienky vychutnávam – možno to bude znieť zvláštne, no táto surová tvrdosť hôr mi už aj chýbala. Ísť na pokraj limitov, zažiť podmienky blížiace sa k polárnemu kruhu, prevaľujúce sa mračná… a na záver odmena za všetku tú drinu.

Rozprávkový záver putovania

V určitom momente sme si uvedomili, že zostúpiť až k autu za svetla nestihneme a časť doliny pôjdeme už za tmy. No na úseku od Malej Krížnej po Kráľovu studňu som snáď stokrát zopakoval, že neľutujem jediný meter.


Stromy sú zrazu doslova obsypané snehom (a nie raz ten sneh pri predieraní sa skončil aj za chrbtom), slnko pomaly zapadá a na okolitých kopcoch robí dokonalé divadlo. No skrátka, čistá romantika.


Romantiku kazí len trochu slabo zasnežená kosodrevina – ak nestúpime na vetvu, prepadáme sa až po pás do snehu. Svorne konštatujeme, že by to tu určite znieslo ešte takých 50 čísel. Morda však našťastie nemá dlhé trvanie a onedlho vychádzame pri Kráľovej skale. Dnes na ňu opäť nevystúpim a to som tu už snáď piatykrát.


Pri hoteli len obligátna fotka a hajde do doliny. Cesta je krásne odhrnutá a prejazdená. Tým myslím tú, ktorá vedie od Čiernej Ovce. My sa po niekoľkých metroch odpájame na žltú značku do závejov. Síce to nie je prešliapané, ale aspoň tu fúka.

Asi ani jeden z nás nečakal, že najnáročnejšia pasáž nás čaká na záver – zhruba 4 km prašanom, kým sneh trochu neustúpil, prípadne nebol zjazdený lesovozmi. Ako sme sa však zhodli, stále lepšie, než mokrý sneh.


Na záver musím povedať, že na hrebeň Japeňa sa určite rád vrátim – či už pešo alebo na bicykli, ak teda nájdem vhodné zvážnice. Opäť sa potvrdilo, že sa oplatí zísť zo zaužívaných, respektíve najznámejších chodníčkov a človeka čaká rovnaká nádhera. A ako bonus božský pokoj.

Zhrnutie

• Názov: Japeň a Kráľova studňa
• Lokalita: Veľká Fatra
• Značenie: zelená, žltá, zelená, červená, žltá
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Vrchol: Zadný Japeň (1 064 m n. m.), Predný Japeň (1 154 m n. m.)
• Trvanie: 6:30 hod.
• Parametre: 24,5 km/1 160 výškových metrov
• Kondičná náročnosť: 4/5 (5/5 v zime)
• Technická náročnosť: 2/5
• Typ: vrchol, hrebeňová túra
• Možnosť parkovania: menšie parkovisko v blízkosti budovy Mestských lesov
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity