Prvé (nielen) lezecké kroky v Yosemitoch

Medzi lezcami asi ťažko nájsť takých, ktorí nikdy nepočuli o údolí v Yosemitoch. V tomto článku sa dozvieš, ako môže vyzerať jeho premiérová návšteva.

Sama neviem, kedy som sa prvýkrát dozvedela o tom, že údolie v Yosemitoch vôbec existuje. Postupne sa z nedosiahnuteľného miesta, ktoré som poznala z filmov ako Valley Uprising alebo Free Solo, stal sen a zisťovanie, čo je potrebné pre to, aby sa z neho stal plán a čo najskôr aj realita.

Rýchly prieskum na internete mi prezradil, že stena El Capitana je riadne strmá a riadne ťažká. Tým myslím, že na voľný prelez je potrebné liezť cesty obtiažnosti približne 7c+. Plán je jasný. Treba liezť. Čo ešte treba? Parťáka a letenky. Po prvýkrát som za letenky zaplatila v roku 2019.

Ako veľa leteniek v tom roku, aj moje čakal rovnaký osud - Covid. Namiesto Yosemitov som kráčala Cestu hrdinov SNP a snívala ďalej. Druhá možnosť letieť sa mi naskytla tento rok. Verila som, že globálnej pandémii sa vyhneme a podarí sa mi odletieť.

Čo okrem leteniek vlastne treba?

Kúpili sme letenky. Nadšenie z toho, že naozaj uvidím všetky steny, ktoré mi zdobili plochu notebooku už pár rokov, striedala zvedavosť aj strach z nepripravenosti. Na internete nájdeš kopu článkov, odporúčaní, videí a ja som nevedela, kde začať. Najviac mi pomohli rozhovory s kamošmi, ktorí v údolí už nejakú tú cestu majú za sebou.

V údolí sa dá venovať lezeniu všetkých typov - od boulderingu, cez jednodĺžkové, odistené športové cesty, jednodĺžky po vlastnom istení, viacdĺžky, až po bigwally. V tomto článku ti ukážem „z každého rožka troška”, no a keďže mojím najväčším snom bol El Capitan, bigwallové dobrodružstvá môjho výletu si môžeš prečítať v samostatnom článku už čoskoro.


Okrem letenky a víz nič úplne nutne nepotrebuješ. Je dobré vedieť, ktorému štýlu lezenia sa budeš chcieť najviac venovať a podľa toho prispôsobiť materiál. Pokiaľ by ti niečo chýbalo, priamo v údolí je lezecký obchodík a plný kemp lezcov, ktorí sú k sebe veľmi priateľskí a radi ti pomôžu.

Logistika a príchod do Valley

Najbližšie veľké letiská sú v San Francisco alebo Los Angeles. Odtiaľ existuje „jednoduchá” alebo „nie až tak jednoduchá” možnosť. Jednoduchou možnosťou je požičanie auta a priamy presun do Yosemitov.

Druhá možnosť zahŕňa o pár dopravných prostriedkov navyše - do najbližších miest Fresno alebo Merced, odkiaľ chodí autobus Yarts priamo do Valley.


My sme sa rozhodli pre možnosť bez auta. Dôvodov pre aj proti je určite veľa, hlavne ide o to, koľko presunov v okolí Valley plánuješ, koľko vás cestuje spolu, tvoj budget aj komfort, ktorý chceš mať.

Spomedzi objektívnych faktorov spomeniem len, že je oficiálne zakázané v aute prespávať na parkoviskách vo Valley (spať je dovolené len v kempoch), v aute nie je dovolené skladovať jedlo (na to sú špeciálne bear boxy v kempoch) a pri vjazde do parku sa platí vstupné podľa toho, na ako dlho prichádzaš.

Veľa z pravidiel je rešpektovaných iba čiastočne alebo vôbec, ale rangeri v parku sú a pokuty rozdávajú veľmi aktívne. Je to presne taká hra, ako poznáš z filmu Valley Uprising.

Ak si nadšenec boulderingu, si na správnom mieste!

Vo Valley je viacero kempov. Pre lezcov je najatraktívnejší Camp 4. Okrem iného je aj najlacnejší (cca 10 $ na osobu na noc), a aj najvyťaženejší. Môžeš si ho zarezervovať maximálne týždeň dopredu cez stránku recreation.gov. Ak sa ti to nepodarí, môžeš striehnuť, či sa náhodou niekto neodhlási. Refreshovanie tejto stránky sa stalo prvou činnosťou po otvorení prehliadača.


Pokiaľ sa rozhodneš pre „bezautovú” verziu, na presun po Valley môžeš využívať bezplatné shuttle busy. Chodia s náhodnou pravidelnosťou, ale zvykla som si neponáhľať sa.

Čo sa týka nákupov a gastronómie, možnosti sú miestne, obmedzené a turistické. Potraviny sa oplatí nakúpiť pred príchodom do Valley. Nájdeš tu síce dva obchodíky, ale ceny rátajú s tým, že keď si tu, inú možnosť nemáš.


Tradičným miestom pre celý Camp 4 je Yosemite Lodge Canteen, kde okrem jedla stretneš všetkých slávnych lezcov zo svojho Instagramu, ako rovnako všetci tlačia burgre, pijú kávu, nabíjajú powerbanky a plánujú ďalšie dobrodružstvá.


V okolitých kempoch (nie priamo v Camp 4) nájdeš aj práčky (Housekeeping camp) alebo sprchy (Curry village).

Konečne lezenie! Kde začať?

Naše dni vo Valley postupne našli svoju rutinku, a odpoveď na veľa začiatkov bola rovnaká. Kantína. Okrem kávy, ktorá pomôže každému ránu, tam nájdeš všetkých skúsených lokálnych lezcov, ktorí ti ochotne povedia, čo by si mal liezť. Takýmto spôsobom sme nazbierali odporúčaní na dva životy, a potom sme z nich vyberali podľa počasia, nálady a sprievodcu.

Bouldering a skalky

Ak si nadšenec boulderingu, si na správnom mieste! Po celom údolí je obrovské množstvo bouldrov, pod každým sedí skupinka lezcov na bouldermatkách a testujú svoje limity na miestnej žule. Osobne mám k lezeniu radšej lano, takže som bouldering vo Valley nehľadala. Každý deň som ale videla slávny Midnight Lightning rovno v Camp 4, a všetkých nadšencov s bouldermatkami na chrbte.

Pri výbere sa oplatí konzultovať s miestnymi znalcami.

Ak hľadáš skalky s nitmi, kde si môžeš bez strachu potrénovať pohyby na svojej hranici, si na správnom mieste. Len pár minút od zastávky shuttle busu nájdeš sektory plné ciest od 5.8 až po 5.13. Sprievodca sa dá kúpiť v Curry Village, alebo poprosiť hocikoho pod skalou.

My sme zo skalných sektorov preskúmali hlavne The Chapel Wall a Higher Terasse. Cez víkend sa ti môže stať, že najpopulárnejšia cesta bude obsadená, ale to je už údel populárnych ciest.


Jednodĺžkové cesty po vlastnom istení nájdeš naozaj po celom Valley. Ak by ťa lákalo liezť na rovnakej stene ako „bigwallisti”, vieš nájsť svoje miesto aj priamo v stene El Capitana.

Viacdĺžkové cesty od výmyslu sveta

Ak ťa viac než „to, čo máme doma”, lákajú dlhšie cesty na yosemitskej žule, si tu správne. Po pár ránach v kantíne začneš pravidelne počúvať názvy ako „Cathedrals”, „Spires”, „Rostrum”, prípadne konkrétne cesty ako Astroman alebo Stack Salathe. Podľa vlastných možností, schopností a chute si môžeš vybrať všetko od „niečoho príjemného a kratšieho” (Middle Cathedral) až po legendárne cesty, do ktorých sa neodváži len tak hocikto (Astroman).


Pri výbere sa oplatí konzultovať s miestnymi znalcami. Do istého roku tu bola totiž tiež uzavretá klasa (teda klasifikácia končila na úrovni 5.10, nič ťažšie nemohlo existovať) a preto cesty obtiažnosti 5.9 môžu znamenať niečo iné v preklade (takmer najťažšie, čo doma máme). V sprievodcovi sem-tam zvyknú napísať 5.9++. My sme okúsili dobrodružstvo pod číslom 5.9++ v stene Higher Cathedral.


Pri listovaní sprievodcu natrafíš na veľa ďaľších ciest, ktorých popis ťa núti naviazať sa a vyraziť okamžite. Vety ako „the best 5.10 in the world”, „super Classic” a podobne ti sľubujú najlepšie lezenie, aké si kedy zažil.

Z našej skúsenosti by sme chceli iba dodať, že lezenie možno je pekné, ale chce ho vidieť každý. Určite sa týmto cestách vyhýbaj cez víkendy a priprav sa skôr na socializáciu na štandoch, než na rýchly útok v stene. Viackrát sa nám stalo, že sme kvôli množstvu ľudí pod cestou prehodnotili cieľ a išli niekam inam.

A čo väčšie steny?

Doteraz nespomenutou kategóriou lezenia sú bigwally. El Capitan, Halfdome, Mount Watkins, Leaning tower… veľké mená, ktoré ti pripravia zážitok na viac dní. Bigwallové lezenie zahŕňa okrem lezenia aj veľa logistiky so „sviňami” (veľkými batohmi, v ktorých ťaháš všetko, čo potrebuješ), spanie v stene a skúsenosti s technickým lezením.


Ak ťa na Yosemitoch zaujíma presne táto časť, budeme sa mu venovať onedlho v samostatnom článku.

Záver? Kam teda?

Ako si mohol čítať na začiatku každého odseku, keď si prišiel liezť do Yosemitov, si tu správne. Či už ťa láka bouldering, skalky, viacdĺžky alebo bigwall, Yosemity to majú. Pred výletom som rozmýšľala - „Budem tam mať čo liezť? Nemala by som ešte potrénovať?” - a rozhodla som sa hľadať odpovede priamo tam. Našla som - bolo čo liezť a trénovať treba, aby toho bolo ešte viac.