Keď Viedenský les prekvapí viac než hory

Viedenský les vie ponúknuť prekvapivo divokú turistiku. Zimný okruh z Badenu cez Eisernes Tor a čarovné údolie Helenental je toho dôkazom.

Viedenský les má povesť nenáročnej rekreačnej oblasti, no stačí sa vydať trochu ďalej od hlavných trás a otvorí sa úplne iný svet. Na tento výlet som vyrazil s Markusom v nosiči od Thule, ktorý mi zapožičala Paťka, za čo jej ďakujem. Zima síce ukázala „zuby", ale o to silnejší bol zážitok z ticha, námrazy a rieky, ktorá nás sprevádzala až do cieľa.

Výhodou oblasti je jej dostupnosť len niečo cez hodinu od Bratislavy. Od jari do jesene má oblasť veľký potenciál, či už na cyklovýlety alebo turistiku. Ak máš Malé Karpaty pobehané a chceš vyskúšať niečo nové, určite nebudeš ľutovať.

Štart v kúpeľnom Baden

Auto sme zaparkovali bezplatne priamo v kúpeľnom meste Baden, ktoré je samo o sebe skvelým tipom na prechádzku či oddych v Rímskych kúpeľoch po turistike. Z mesta sme sa rýchlo dostali do lesa a zamierili smerom k Jägerhausu, kam vedie ešte asfaltová cesta, avšak nie je tam možnosť parkovania.

Už od začiatku bolo jasné, že chodníky budú miestami namrznuté, no les bol pokojný a krásne zimný. Les sa menil z listnatého na ihličnatý a znovu späť. Trasa pozvoľna stúpala, no miestami boli úseky naozaj prudké a s nosičom a Markusom a všetkým vybavením (cca 18 kg) aj náročné.

Skoro Eisernes Tor

Cieľom dnešného dňa bolo Eisernes Tor, jeden z najznámejších vyhliadkových bodov v tejto časti Viedenského lesa, kde môžeš nájsť aj rozhľadňu Hoher Lindkogel. Zima však bola poriadna a vietor ju len násobil a Markusovi v nosiči už nebolo úplne komfortne.

Údolie Helenental bolo jednoznačne najkrajšou časťou trasy.

Keďže výlety s dieťaťom nemajú byť o vrcholoch, ale o zážitkoch a čase strávenom spolu, tesne pred vrcholom sme zvolili rozumný kompromis a odbočili na zelenú značku, vedúcu dole do údolia Helenental. Namiesto výhľadu nás čakal zostup dolinou Kalkgraben, ktorý sa ukázal ako jedno z najlepších rozhodnutí dňa.

Kalkgraben – tichá cesta do údolia

Zelená značka nás viedla cez Kalkgraben, úzky a pokojný zostup do údolia. Les tu pôsobil divokejšie, menej uhladene a o to autentickejšie. Namrznutý terén síce vyžadoval opatrnosť a ideálne aj retiazkové mačky, no každý krok stál za to. Tento úsek mal skôr charakter horskej turistiky než prechádzky popri meste a krásne ukázal, aký rozmanitý vie Viedenský les byť. Cestou nás dokonca obehol aj cyklista, keďže zelená značka je spoločná aj pre cyklochodník.

Helenental – zimná rozprávka pri rieke Schwechat

Po zostupe sme sa napojili na údolie Helenental, ktoré bolo jednoznačne najkrajšou časťou trasy. Rieka Schwechat tu vytvára nádherné zákutia, obklopené skalami a lesom. Na jednom mieste sme míňali lezeckú oblasť Beethovenwand a skalné útvary priamo nad vodou. Chôdza popri rieke mala magickú atmosféru a pokoj, ktorý v zime cítiš len málokde.


Popri rieke sme stretli aj dosť ľudí, ktorí sa išli prejsť z Baden. Taktiež sme tu ale stretli aj fotografov, ktorí trpezlivo čakali na vtáčika rybárika riečneho, ktorý sa v tejto oblasti vyskytuje. Ja ho síce na fotke nemám, ale mali sme to šťastie ho vidieť naživo. Množstvo lavičiek na oddych pri rieke je už len akýmsi bonusom v tejto naozaj nádhernej oblasti.

Keď sa les a mesto stretnú

Z Helenental sme sa popri rieke Schwechat vrátili späť do Baden, kde nás na záver čakala prechádzka kúpeľným mestom. Kontrast medzi divokým údolím a elegantnými kúpeľmi bol dokonalou bodkou za výletom.

Tento okruh je dôkazom, že aj Viedenský les vie ponúknuť silný turistický zážitok – dokonca aj v zime a s dieťaťom v nosiči. My sa sem vrátime na jar a verím, že sa nám podarí prejsť úsek popri rieke z Baden až do Alland. Už teraz sa teším!

Zhrnutie

• Názov: Viedenský les
• Lokalita: Viedenský les - Rakúsko
• Značenie: červená 42, zelená značka, červená 40 až do Baden
• Trvanie: 4 h
• Parametre: 15 km, ↑500 m ↓500 m
• Kondičná náročnosť: 2/5
• Technická náročnosť: 2/5
• Typ: okruh
• Doprava: bezplatné parkovanie v Baden
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity