Behanie
Laktatovy prah a anaerobny prah povazuj za synonyma.
Ono by to nemali byť percentá ale vhodnejšie je určiť 4 konkrétne hodnoty rýchlostí behov použitých v tréningu. Ak máš napr. 10 km zabehnutých za 1:07 hod tak 2. hodnota /podľa rýchlosti behu vzostupne/ je pretekové tempo. Touto rýchlosťou sa behajú intervalové tréningy s dlžkou úsekov 2 alebo 3 km /podľa toho v ktorom období prípravy sa nachádzaš - v ktorom týždni trojtýždňového cyklu a ktorý trojtýždňový cyklus zo siedmich v prípravnom období práve trénuješ/. Ak máš teda 10 km osobák 1:07 tak 2. hodnota je tempo 6:42 min. na km, 1. hodnota je tempová rýchlosť a u teba by to bolo tempo 5:40 min. na km - dĺžka úsekov 800 m, 3. hodnota - tempová vytrvalosť by bolo tempo 7:0O min. na km a dlžka behov touto rýchlosťou by bola od 4 do 10 km - zas podľa dátumu v ktorom sa v prípravnom období nachádzaš, najpomalšia 4. hodnota - všeobecná, základná, ... vytrvalosť by bola v prvom cykle teda na začiatku prípravného obdobia tempom 8:00 min. na km. V každom dalšom trojtýždňom cykle by sa o presnú konkrétnu hodnotu zvýšili rýchlosti behov týchto štyroch temp a postupne by sa predlžovala vzdialenosť prebehnutá tempovou vytrvalosťou zo 4 až na 10 km a 2 kilometrové úseky pretekovou rýchlosťou by sa predlžili z 2 na 3 km. Tie prahy sú síce pekná vec ale trénovať podľa percent z nich prípadne podľa nejakej básničky počas behu prípadne ešte podľa dalších iných blbostí je také - no jednoduché alebo ako by som to nazval
Nakolko vo videu spominal akychsi "norskych vedcov", predpokladam, ze ma na mysli Stephen Seilera, ktory je sice z Texasu, no zije v Norsku. Seiler by ti odporucil spravit si test s laktatovou krivkou a naozaj zistit, pri akych tepoch/resp. tempe tieto prahy ty konkretne mas. Nakolko som pocul Seilera uz mnohokrat dotlaceneho do kuta otazkami, ako si nastavit tieto zony bez laktatoveho testu, obvykle je zdrahavo ochotny spravit nejake generalizacie, a sice pri zone 1 odporuca ludom tzv. "talk test", proste kontrolovat, ci nejdes prilis tazko tym, ze dokazes suvisle rozpravat nauceny text. Zvykne spominat nejaku study, kde ucastnici recitovali "pledge of allegiance", ja som ju nikde nenasiel, ale studii, kde sa skuma vztah medzi "talk test" a aerobnym prahom je velmi vela.
Urcenie anaerobneho prahu svojpomocne je podla mna daleko jednoduchsie, pretoze je v nom daleko mensia individualna distribucia hodnot, a teda sanca, ze budes vyrazne mimo, je mensia. Kedze sme v teme behanie, jednoduchym praktickym pravidlom pre hobbika by mohlo byt, ze budes svoje tempo v preteku na 10 kilometrov pokladat cca za tempo na anaerobnom prahu (ak si velmi dobry bezec, desina pod 35 minut, najdi si preteky na 15 km).
ked tréningom v mladšom veku dosiahneš v behu na 800 m výkon 1:54,5 min. /zásoba rýchlosti/ potom v neskoršom veku pri tréningoch na dlhé trate budeš mať voľný beh v Z1 - Z2 podľa pulzov pri pace 4:20 min. na 1 km, teda pri viac ako hodinovom súvislom vytrvalostnom tréningu nebudeš pri pace 3:12,9 min/km v tréningu potiť krv ale bude sa ti bežať vynikajúco
ako vraví srekac aj z metodického hladiska sa majú v mladších vekových kategóriách behať kratšie preteky, trate od 400 do 1 500 metrov, cestné behy do 5 000 metrov, pamätám taký Štefko ked sme chodili v Košiciach na preteky ako 15 - 16 ročný dorastenec nebol na dráhe dlhšie preteky ako 1 500 m, na ceste do 5 km a až ako dospelý dal polmaratón za 1:00:29, vytrvalci ťažili z tempovo rýchlostných schopností dosiahnutých v mladšom veku na tratiach do vzdialenosti 1 500 metrov, jednej míle, nie v 14 rokoch bežať preteky na 10 kilometrov,
a okrem dojmologie a spomienkoveho optimizmu to mas aj podlozene?
posledný komentár: 20. 12. 2025 o 9:44
posledný komentár: 10. 10. 2025 o 22:20
posledný komentár: 6. 5. 2025 o 0:14