http://noe.orf.at/news/stories/2517168/ popis zo stranky sme.sk
"
V prvom rade vdaka Bohu zato ze sme to prezili, lebo mnohi takto dobre nedopadli. Omrzliny sa vyliecia casom, rameno bude trvat dlhsie, dolezite je ze sme sa poucili. Len mi dovolte zareagovat a poopravit:
1. Boli sme riadne obleceni, obuti a mali sme rukavice, ciapky navleky, nepremokave veci, termosky, jedlo, lyziarske okuliare, palice a ja som mal kuklu. Jeidne co mozem potvrdit je ze sme arogatne a hlupo vosli do vetra a mysleli si ze vyjdeme na vrch a vratime sa spet. Z edelwiess hutte sme vyrazili po zltej o 10.20 a o 12.20 sme boli hore na planine. Vietor zosilnieval a my sme nechceli zostupovat spet tou istou trasou, kedze zostup by bol riskantnejsi kvoli zladovatelemu povrchu skal. Mali sme za ciel vystupit vyssie a vratit sa bezpecnejsiou trasou spet dole. Pocas stupania sa dvihal sneh a stratili sme viditelnost /cca 10m/ a nas kamarat isiel prednami. My dvaja sme ostali na hrebeni, kde vietor mal 80km/h a asi 4 hodiny sme bludili a snazili sa dostat dole. Pocas zostupu po jednom zo zlabov, nas smykalo prudsim klesanim dole a tam som si vyklbil rameno ked som sa oprel do palice aby ma nesmyklo uplne dole. Potom rameno zaskocilo spet a ostavalo nam len vystupit znovu hore po zladovatelom zlabe spet na hreben, lebo sme si uvedomili ze cesta dole by mohla velmi zle dopadnut. Viditelnost bola 0,5metra max 1 meter.. na zahrab neskoro, uz sme boli premoceny a uzimeny. Okuliare zamrznute cize sme museli mat tvare a oci odhalene vo vychrici aby sme videli aspon na 1 krok. Ostavalo nam jedine, sa modlit aby sme nasli cestu do bezpecia. Vysli sme po stvornozky hore na hreben kde kamaratovi sfuklo
ciapku a
rukavice mal premocene, a pri ***** sme zbadali prvu palicu, potom nasledovala necela hodina plazenia, lezenia po 4 lebo vietor nas nenechal na nohach, az sme zbadali v tme obrysy chaty. Tam sme sa chceli zahrabat ku stene chaty, lebo boli dvere zavrete. Oci sme mali zmrznute a pokryte ladom, nevideli sme uz takmer nic. Nakoniec nas tam nasiel jeden z rakusanov ktori boli tiez uvazneni na chate a vzal nas dnu/dvere boli len primrznute/ tam sme 8mi /3 rakusania, 3 cesi, a my 2ja/ prezili noc. Kamarat ktori bol prednami medzitym opustil fisherhutte a vratil sa v tom vetre dole ale nenasiel nas, boli sme asi vtedy ako nas minal po hrebeni v tom zlabe kde sme slepo zostupovali.
Kazdopadne sme sa stretli s velkou ochotou vsetkych pomoct. V nedelu sme boli opuchnuty a ledva videli, tak sme nemohli po vlastnych spet. Zavolali nam horsku sluzbu. Dosli najprv dvaja, velmi super ludia, mozem len v dobrom o horskej hovorit, velmi nam pomohli a kazdy z turistov/skyalpinistov ktori dosli v nedelu na fisherhutte nam poskytol caj a nieco jest ako aj 1e na kurenie/bol tam automat na teply vzduch/. Vecer o 18.00 sme po tme s horskacmi vyrazili na druhu chatu, tam nas prezrel lekar, najedli sme sa a vysplali v teple. Rano nas previezli vrtulnikom do W. Neustadt. Poobede sme dosli vlastnym autom do BA.
Poistenie sme mali uzavrete v Alpenverein tyzden vopred. Vdaka Bohu vsetko dobre dopadlo. Velmi nas mrzi ze kvoli nam tolko ludi bolo zalarmovanych a museli nasadit vlastnu kozu pre nas. Sme im velmi vdacni a naozaj sme sa na tejto skusenosti poucili. Vystupovali sme arogantne a sebavedomo vo vetre hore, dole nas museli "zniest". Pokora a hory skratka musia ist ruka v ruke, a do buducna nemozme ignorovat ani horu ani pocasie ktore ju obklopuje.
Prajem vsetkym podobnym trufalcom poucenie aj z nasho pribehu.
m.
"
Inak tu dole je to jak na jesen mlha, dazd, oblacno.
navigate_next
