... a áno, bola to parádna noc.
Celý výlet Þingvellir-Glymur-Esja vyšiel úplne na jednotku, aj s dnešným vykopávaním stanu spod snehu
Aj keď som trochu podvádzal, lebo od vodopádu ma asi 20 km pod Esju hodila jedna podnapitá česká partia, ale vďaka tomu som stihol silvestrovskú noc nad Reykjavíkom a veru to stálo za to.
Vyšlo úplne všetko, čo malo vyjsť - jasné počasie, len mierny vietor do 10 m/s v nárazoch, takže nevadili ani dvadsaťstupňové nočné mrazy, relatívne ľahko priechodný terén s primeraným množstvom spevneného snehu, minimum ľadu. A vďaka tým hlbším mrazom som aspoň nemusel vláčiť kopec ďalšieho nepremokavého a náhradného oblečenia, takže bágel mal len nejakých 12-13 kg aj s vodou, jedlom, paličkami aj cepínom. Úplne na parádu.
A na silvestrovskú noc to vyšlo úplne najlepšie, lebo sa pridala aj polárna žiara spôsobená silnými slnečnými erupciami. Tá noc bola jeden z tých nezabudnuteľných životných zážitkov. Neskutočné divadlo, takto odviazanú polárnu žiaru som tu ešte nezažil, úplne sa predvádzala Ukázala naraz všetky kreácie, ktoré som doteraz počas rokov videl, plus asi štyri nové.
Hogo-fogo ohňostroje nad Reykjavíkom sú neodfotiteľné, normálne som sa na tom bordeli nahlas smial ako kretén... Je to síce neprenosný zážitkok, nedá sa opísať, ale v skratke - Islanďania sú v tomto fakt utrhnutí z reťaze. Priemerná islandská domácnosť vraj dá za silvestrovský ohňostroj 2000 €, a podľa toho to aj vyzeralo, bolo to všade. Tisíce, tisíce ohňostrojov, hodiny v kuse, úžasné. Ja viem - plytvanie, ekológia, hluk, zvieratá... toto všetko chápem, napriek tomu ten zážitok bol navýsosť pozitívny. Vadí mi byť dolu pri tom, ale s takýmto odstupom to stálo za to.
Fotiek veľa nemám, šetril som baterku v mobile pre prípad prúseru, ale keď mi ju v aute dobili, silvestrovskú noc som trochu pofotil. Inak sa ani nedalo.
Ten lúč svetla medzi Saturnom a Venušou na fotke nižšie je Imagine Peace Tower, umelecká inštalácia na malom ostrove v zálive, ktorú zacvakala Yoko Ono. Zapína sa vždy začiatkom októbra (9. 10.) na Lennonove narodeniny a vypína sa začiatkom decembra (8. 12.) na výročie smrti. Potom sa zapne na zimný slnovrat a vypne v polovici februára na narodeniny Yoko Ono. Mňa baví.
Zostup v novom snehu a bielej tme bol trochu boj, najmä lezecká časť pod hranou stolovej hory. Cestou som minul kríž na pamiatku poslednej obete hory (Esja je síce nenápadná hora, ale je zradná a má najviac obetí zo všetkých islandských hôr - štatisticky zhruba jedna každý rok), tak som v duchu poďakoval elfom za šťastný návrat.
Celý výlet Þingvellir-Glymur-Esja vyšiel úplne na jednotku, aj s dnešným vykopávaním stanu spod snehu
Aj keď som trochu podvádzal, lebo od vodopádu ma asi 20 km pod Esju hodila jedna podnapitá česká partia, ale vďaka tomu som stihol silvestrovskú noc nad Reykjavíkom a veru to stálo za to. Vyšlo úplne všetko, čo malo vyjsť - jasné počasie, len mierny vietor do 10 m/s v nárazoch, takže nevadili ani dvadsaťstupňové nočné mrazy, relatívne ľahko priechodný terén s primeraným množstvom spevneného snehu, minimum ľadu. A vďaka tým hlbším mrazom som aspoň nemusel vláčiť kopec ďalšieho nepremokavého a náhradného oblečenia, takže bágel mal len nejakých 12-13 kg aj s vodou, jedlom, paličkami aj cepínom. Úplne na parádu.
A na silvestrovskú noc to vyšlo úplne najlepšie, lebo sa pridala aj polárna žiara spôsobená silnými slnečnými erupciami. Tá noc bola jeden z tých nezabudnuteľných životných zážitkov. Neskutočné divadlo, takto odviazanú polárnu žiaru som tu ešte nezažil, úplne sa predvádzala
Ukázala naraz všetky kreácie, ktoré som doteraz počas rokov videl, plus asi štyri nové.Hogo-fogo ohňostroje nad Reykjavíkom sú neodfotiteľné, normálne som sa na tom bordeli nahlas smial ako kretén... Je to síce neprenosný zážitkok, nedá sa opísať, ale v skratke - Islanďania sú v tomto fakt utrhnutí z reťaze. Priemerná islandská domácnosť vraj dá za silvestrovský ohňostroj 2000 €, a podľa toho to aj vyzeralo, bolo to všade. Tisíce, tisíce ohňostrojov, hodiny v kuse, úžasné. Ja viem - plytvanie, ekológia, hluk, zvieratá... toto všetko chápem, napriek tomu ten zážitok bol navýsosť pozitívny. Vadí mi byť dolu pri tom, ale s takýmto odstupom to stálo za to.
Fotiek veľa nemám, šetril som baterku v mobile pre prípad prúseru, ale keď mi ju v aute dobili, silvestrovskú noc som trochu pofotil. Inak sa ani nedalo.
Príloha:
Komentár súboru: Þingvellir
Príloha:
Komentár súboru: Jaskyňa Gjábakkahellir
Príloha:
Príloha:
Komentár súboru: Venuša
Príloha:
Príloha:
Príloha:
Príloha:
Príloha:
Ten lúč svetla medzi Saturnom a Venušou na fotke nižšie je Imagine Peace Tower, umelecká inštalácia na malom ostrove v zálive, ktorú zacvakala Yoko Ono. Zapína sa vždy začiatkom októbra (9. 10.) na Lennonove narodeniny a vypína sa začiatkom decembra (8. 12.) na výročie smrti. Potom sa zapne na zimný slnovrat a vypne v polovici februára na narodeniny Yoko Ono. Mňa baví.
Príloha:
Komentár súboru: Reykjavík
Zostup v novom snehu a bielej tme bol trochu boj, najmä lezecká časť pod hranou stolovej hory. Cestou som minul kríž na pamiatku poslednej obete hory (Esja je síce nenápadná hora, ale je zradná a má najviac obetí zo všetkých islandských hôr - štatisticky zhruba jedna každý rok), tak som v duchu poďakoval elfom za šťastný návrat.
Príloha:
Komentár súboru: Esjurætur
... vychod som stihol na minutu presne
mrholenie z hmly, celodenne sero. hore slnko. tak peso na Rokos. dufam ze posledna inverzia tejto "zimy". hore hic, sneh tiekol, blato, nizsie lad. len v doline bolo normalne.
