Všetko chce cvik, nohy si musia zvyknúť na bežku, na jej šírku,dĺžku, hmotnosť, jazdením časom zistíš, že máš v nohách stabilitu, budeš vedieť, ako sa to celé správa a dostaneš sa do toho. V tv to vyzerá úplne jednoducho, realita je trošku iná.
Nie som žiadny múdry z neba, na bežky som sa poprvýkrát postavil minulý týždeň 11.2. a druhý krát 13.2. na nich som sa dokonca postavil na preteky v klasickom lyžovaní
http://www.kolo-bezky.cz/akce/index.php?m=5 na 17km. Bol som skoro posledný,padol som pár krát, ale na nadšení z tohoto druhu pohybu mi to neubralo. Bol som aj včera, pôjdem aj dnes. Viem už, že sama stopa si ťa udrží,treba si len dávať pozor na náklony dozadu, do strán.Aj vo väčšej rýchlosti nie je problém, treba ale držať postoj /nenechať sa rozhádzať a začať panikáriť/. To platí aj pre stopu do zákruty/ preto sú špičky zdvihnuté/. V zjazdoch kde nie je stopa brzdiť do V /päty od seba, špičky k sebe/, ak treba od začiatku klesania, aby si nenabral veľkú rýchlosť. Brzdenie na "bosorku" určite nedoporučujem, ani strkanie palice na vnútornú stranu bežiek/medzi nohy/,hrozí zaseknutie palice, nábeh hranou a istý pád. Keď moc naberám rýchlosť, mierne sa pribrzďujem /málo účinné/ palicami o zem po stranách. Pády ale budú, nič sa nedeje, nik sa nebude smiať, každý sem tam padne. Keď si raz urobíš stopu, už ti ostane /pokiaľ sa neroztopí sneh alebo lepšie, nezničia ti ju peší/ a môžeš na nej jazdiť dosýta, aj za domom, na lúkach..
Fascinujú ma veteráni, na Artis-och zo 75" , zdanie jednoduchej "koristi na obehnutie" je veľmi mylné
