Na skok do divočiny - okruh vo Volovských vrchoch

Výstup na vrchol Babiná, útulňa Gálová a nová rozhľadňa na Ceste hrdinov SNP. To všetko na divokom okruhu na Volovských vrchoch.

Žiada sa mi objaviť nejaké nové miesta. Chceme ísť niekde do okolia, Tatry to byť nemôžu, pretože ide s nami aj naša Bella. Zvažujem aj novú rozhľadňu, ktorú mi minule spomenul Viktor. Akonáhle zisťujem, že je neďaleko útulne Gálová, je rozhodnuté. Naším dnešným cieľom bude zaujímavý okruh vo Volovských vrchoch. Ide o rozsiahle pohorie na východe Slovenska a možností na výber túry je tu neúrekom.

Dnes to bude divočina

Ako tak pozerám na mapu, očakávam, že dnes to bude jeden z tých divokejších úsekov, najmä v prvej polovici trasy. Sadáme do auta a vyrážame smer Rakovec, čo je miestna časť obce Mlynky. Z druhej strany obec Mlynky obkolesuje Slovenský raj a vieš sa odtiaľ vybrať napr. do Zejmarskej rokliny.

Pozor pri začiatku dnešnej túry, v obci je žltá turistická značka do dvoch smerov – jedna smeruje ďalej rovno dedinou spolu s cyklochodníkom, druhou prejdeš popod železničný most a odbočíš doľava – tá je naša. Netrvá ani 5 minút a je jasné, že dnes to bude intenzívne. Okamžite vchádzame do húštin, chodník je len veľmi málo prešľapaný. Teším sa, že tu dnes nie som sama.

V znamení lesných plodov

Divočinou a húštinou by som charakterizovala celý výstup na vrchol Babiná. Miestami sa to síce zmenilo na otvorenú lesnú cestu, no po nej prišlo opäť stúpanie uzučkým chodníkom pomedzi húštiny mladého lesa, ktorý sa tu obnovuje po viacerých kalamitách.

Mladý a pokalamitný les má aj svoje výhody – množstvo lesných plodov a výhľady. Celú cestu nám lemujú lesné maliny, ktoré sú vynikajúce! Nádherné výhľady do okolia sa ti naskytnú ešte pred samotným vrcholom, stromy tu ešte nie sú vysoké, takže vo vyšších pasážach sa začnú okamžite ukazovať. Vidíme pred sebou aj hlavný hrebeň Volovských vrchov, po ktorom dnes pôjdeme.


Počas výstupu nestretávame absolútne nikoho. Teším sa na vrcholovú pauzičku na Babinej, to však po príchode na vrchol veľmi rýchlo prehodnocujeme, je naozaj chladno a k tomu sa pridáva studený vietor, ktorý na to, že nie sme až tak vysoko a je stred leta, preniká až pod kožu, a tak sa nezdržujeme a pokračujeme po žltej ďalej.

Tu sa otvorili pohľady na druhú stranu na vrchol Smrečinka, popod ktorú klesáme k smerovníku Pod Smrečinkou. Okrem malín sa už pridávajú aj borovky. Je ich tu neúrekom, a tak neodoláme a niečo si dáme opäť pod zub. Prezrádzajú nás modré prsty a modré zuby vrátane jazyka. Je mi vtipne pri myšlienke, že včera v obchode som nám ako snack kúpila borovky, ktoré mám so sebou v batohu... keby som tak vedela, že ich tu bude na kilá.

Útulňa Gálová a prameň alias sprcha

Pod Smrečinkou sa napájame na červenú turistickú značku a dnes prejdeme kúsok po Ceste hrdinov SNP. Onedlho nám značka ukazuje odbočku k prameňu, vody máme dosť, avšak manžel ma volá, aby som sa išla pozrieť, pretože prameň je tu ako taká sprcha. Neodolám zvedavosti, a tak bočíme k prameňu, Bella sa určite poteší.

Prameň pod Prednou Gálovou je poriadne výdatný a naozaj vyzerá ako prírodná sprcha – skvelá správa pre všetkých diaľkových turistov. Prameň je od útulne asi 5 minút cesty. Vraciame sa naspäť na značku a bočíme k útulni.


Konečne som tu! Veľmi dlho bola Gálová na mojom zozname a moje očakávania dokázala predčiť. Je tu nádherne. Krásna útulňa, krásne upravené okolie s bohatou infraštruktúrou pre návštevníkov (posedenie, ohnisko, hojdačka, lavičky...) a k tomu ďalekosiahly výhľad. Má to len jedinú chybičku krásy – neostávame tu na noc.

Na druhej strane aj dobré, pretože útulňa dnes bude určite plná, čo nám potvrdzujú aj SNP-čkári, ktorých sme tu stretli a ktorí práve kvôli tomu pokračujú za nocľahom ešte ďalej. Neodolali sme zdržať sa tu aspoň chvíľu, a tak vyťahujeme desiatu a užívame si pohodičku vrátane Belly.

Po Ceste hrdinov SNP – paradoxne najmenej atraktívny úsek

Od útulne začína najmenej záživný úsek – po lesnej ceste bez nejakých výhľadov. Pod Stromišom, kde sa rozchádza žltá a červená značka, pokračujeme po Ceste hrdinov SNP. Poriadnou okľukou obchádzame hlbokú dolinu potoka Rakovec, ktorého prameň je v podstate Prameň pod Prednou Gálovou, pri ktorom sme pred chvíľou boli.

Úsek mi je pridlhý a už sa neviem dočkať ďalšieho dnešného cieľa – novej Rozhľadne pod Suchým vrchom. Po asi hodine a pol od Útulne Gálová prichádzame k rozhľadni. Až by som ju takmer prehliadla, pretože z ničoho nič sa objavila priamo vedľa nás.


Na prvý pohľad ma nemilo prekvapuje okolie, verím, že sa časom zútulní. No samotná rozhľadňa je krásna, ponúka jedinečný výhľad, no najzaujímavejšia časť sa nachádza na prvom podlaží.

Rozhľadňa a útulňa v jednom

Súčasťou rozhľadne je totiž aj „útulňa“, alebo lepšie povedané miestnosť na prespatie, pričom celá jedna strana je presklená a orientovaná práve na výhľad do širokého okolia. Na druhom podlaží sa nachádza aj lavička so stolom a na treťom podlaží je vyhliadková plošina.


Výhľadu dominujú Stolické vrchy, Slovenský raj a v pozadí sa vyníma Kráľova hoľa. Z Vysokých Tatier trčia len najvyššie špičky vrcholov. Nezdržiavame sa príliš dlho, lebo nás čaká ešte hodný kus cesty domov.

Trasa vhodná pre turistických fajnšmekrov a príležitostných turistov.

Za rozhľadňou treba odbočiť z lesnej cesty do lesa a pokračovať smer Ostrá. Samotný vrchol nie je označený, ani sme nejako nepostrehli, že už sme tam, ale samotná cesta nahor nás veľmi milo prekvapila. Slniečko už bolo o dosť nižšie, a tak nám celú cestu krásne nasvecovalo a vytváralo veľmi peknú atmosféru.


Od rozhľadne už opäť nestretávame nikoho, a to až po návrat do dediny. Jediní ľudia boli vlastne na útulni a rozhľadni a asi 2 skupinky na trase medzi nimi. Na mape som pri plánovaní trasy videla, že po vrchole Ostrá nasledujú nejaké lúky.

Letná idylka na hrebeni v závere

Dúfala som, že ponúknu nejaký krásny výhľad – no nakoniec ponúkli omnoho viac ako len výhľad. Bolo tu tak krásne, že sme tu okamžite „zaparkovali“. Sadli sme si do trávy, vytiahli ešte nejaké dobroty, počúvali cvrčkov a pozerali pred seba na scenériu, ktorú nám toto miesto ponúklo. Nikde nebolo ani živej duše, iba my vychutnávajúc si výhľad na Kráľovu hoľu, nad ktorou sa pomaly skláňalo slnko. Proste nádhera!


Bolo tu tak krásne, že sa mi odtiaľ ani nechcelo odísť. No čakala nás návratová cesta, od ktorej som očakávala približne podobný terén ako ranný nástup, takže bolo treba si nechať ešte rezervu, inak by sme zvažovali počkať až na západ slnka.

Lúkou sme zišli do sedla Dobšinský vrch, kde sme sa napojili na zelenú turistickú značku, ktorá nás dovedie naspäť do Rakovca. Moje očakávania boli správne – opäť sme sa brodili len veľmi málo prešľapaným chodníkom plnom húštin, malinčia a množstva kríkov.


I keď bola hodina pokročilá, malinkám sme opäť neodolali. Z lesa sme vyšli rovno pri Obecnej škole – samozrejme už nefunkčnej, no budova nás previedla v čase a pripomenula nám niekdajšiu osobitú architektúru.

Lepšiu predstavu však poskytne video z tejto málo navštevovanej lokality.


Túra bola výživná a zážitková, no tešíme sa, že už sme pri aute. Predieranie sa húštinami bolo občas vyčerpávajúce, no o to viac sme si potom vychutnali nádherné výhľady, ktoré trasa ponúkla a najmä záver na lúke, ktorý bol dokonalou letnou idylkou v horách.

Trasu by som odporučila turistickým fajnšmekrom, príležitostným turistom a turistom s deťmi veľmi nie, pretože húštiny a mladý les by mohli skôr odradiť, než nadchnúť. Ak sa ti však žiada niečo divokejšie, nespútanejšie a si pripravený na nie úplne komfortný chodník, tento okruh bude stáť zato. Hore zdar!

Zhrnutie

• Názov: Okruh divokými Volovskými vrchmi
• Lokalita: Volovské vrchy
• Značenie: dobré, žltá, červená, zelená turistická značka, pozor na množstvo ďalších lesných ciest a zvážnic
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Fyzická obťažnosť: 3/5
• Technická obťažnosť: 2-3/5
• Trvanie: 8 h (vrátane páuz a natáčania), treba však rátať s náročnejším terénom, ktorý môže prechod predĺžiť
• Parametre: 18,5 km, 760 výškových m
• Typ: výstup na vrchol, hrebeňovka
• Možnosť parkovania/ spoje: parkovanie v obci Rakovec, autobusové spojenie slabé
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity