Objav s deťmi čaro stolovej hory - Pohanský hrad v Cerovej vrchovine

Vydaj sa na cestu časom, kde hrad nie je hradom, sopka stíchla a príroda rozpráva. Objav pradávne tajomstvá - dobrodružstvo čaká práve teba!

Nehľadaj tu pozostatky hradných múrov, ani históriu šľachtičného rodu. Táto stolová hora v Cerovej vrchovine ukrýva najzachovalejší lávový pokrov v regióne, rozprestierajúci sa ako prírodná pevnosť nad okolitými obcami. Tajomná lávová hora skrýva v sebe jaskyne, ktoré kedysi obývali naši pravekí predkovia. Bohužiaľ sú nesprístupnené. Na hore sa nachádzajú zvyšky kamenného valu starých Keltov a pozostatky slovanského hradiska.

Ak hľadáš miesto na turistiku, kde nestretneš ani živú dušu a v tichosti si budeš vychutnávať krásy prírody, tak tento tip na Pohanský hrad bude patriť práve tebe. Výstup na planinu nie je dlhý ani náročný, no ponúka to, čo dnešný človek potrebuje najviac – spomalenie, ticho, spojenie s prírodou a hlavne je vhodný aj pre menšie deti.

Výprava do Starej Bašty

S mladšou dcérou si cupitáme na autobusovú stanicu v Lučenci k nástupišťu č. 12, kde je už skupinka žien, ale aj detvákov – dnešní spoločníci na výlete. Moje srdce poskočí od radosti, že prijali moje pozvanie. Krátko im predstavím plán výletu a už sedíme v autobuse.

Po hodinke vystupujeme na námestíčku v Starej Bašte. Dedinke s históriou siaha­júcou až do 12. storočia, ale písomná zmienka je až z roku 1455. Kedysi patrila k hradu Gemer, prežila turecké nájazdy, vypálenie a aj maďarskú okupáciu. Dnes pôsobí pokojne a nenápadne, a pritom je vstupnou bránou k jedinečnému prírodnému pokladu.

Kráčanie krajinou sopiek

Za dedinou nás víta pieskovcová stena, ktorá dnes slúži ako útočisko pre vtáčiky včelárika zlatého. My sme ich nestihli, ale hniezdia tu od mája do augusta. Je ich možné pozorovať, ale samozrejme z bezpečnej vzdialenosti.

Je tu ešte jedna zaujímavosť. Predstav si, že sa vrátime v čase. Povedzme tak cca 100-tisíc rokov späť. Stáli by sme priamo pri diatréme, teda pri kanáli maarového vulkánu.


Maarový vulkán si môžeš predstaviť aj takto: Pod zemou sa skrýva rozžeravená láva – žeravá ako pec. A zrazu sa tam objaví podzemná voda. Čo sa stane, keď sa oheň stretne s vodou? Obrovská para-explózia!

Pohanský hrad sa datuje do obdobia pred 4,7 miliónmi rokov.

Zem sa roztrhne, vyletí množstvo kameňov a popola a zostane po tom veľký okrúhly kráter. Takýto kráter sa volá maarový vulkán. Je plochý a vyzerá skôr ako tanier než ako klasická vysoká sopka. A keď doň naprší, premení sa na jazero. Preto dnes maarové vulkány často poznáme ako pokojné jazerá ukryté v prírode.

Cesta nás ďalej vedie okolo družstva, ale aj poľa, ktoré mi pripomína pieskové duny. Lúkami a pasienkami, kde sa kedysi pásli ovce. Dnes zarastajú náletovými drevinami, no stále tu v jarných mesiacoch môžeš natrafiť na vzácne orchidey.

Dubovo-cerový les

Stúpanie sa priostruje a my vstupujeme do tieňa lesa. Tu rastú obrovské, košaté duby – starí strážcovia krajiny. Kedysi rástli osamelo na pasienkoch, no dnes ich pohltil mladší les. Ich kmene poskytujú domov roháčovi, fúzačovi alpskému, ďatľom aj žlnám.

Deti začínajú mrnčať, a tak prichádza na rad hra: „Hádaj, na aké zvieratko myslím!“ Les sa mení na kulisu fantázie vymyslených zvierat. Smiech detí sa mieša s vtáčím štebotom a kroky nás privádzajú k drevenému prístrešku. Tu si dávame pauzu, dopĺňame energiu desiatou a čítame ďalšie panely o miestnych lesoch a geológii.

Sopka stará milióny rokov

Nachádzame sa v 4. a 5. stupni ochrany chráneného územia, kde sa prírody dotýkame len s úctou. Z informačných panelov sa dozvedáme, že Pohanský hrad je jednou z najstarších sopiek Cerovej vrchoviny – jeho vznik sa datuje do obdobia pred 4,7 miliónmi rokov.

Okolité kopce však rozprávajú ešte starší príbeh. Pred 20 miliónmi rokov tu šumelo plytké more, ktoré zanechalo po sebe pieskovcové podložie. Vo štvrtohorách sa krajina začala dvíhať a meniť – vznikali strmé bralá, kamenné moria aj rozsiahle rozsadlinové jaskyne.

Na samotnom Pohanskom hrade je ich známych až 31. Tieto podzemné priestory dnes hostia tichých obyvateľov. Netopiere a vzácne bezstavovce, ktoré tu našli svoj jedinečný domov.

Magická planina a pohanská história

Po oddychu pokračujeme. Chodník nás vyvedie z lesa na rozsiahlu plošinu, kde sa napájame na červenú turistickú značku. Objavujú sa prvé výhľady do krajiny a drobné prírodné zaujímavosti – ako napríklad pavučina plná drobných červíkov, ktorá sa leskne v lúčoch slnka.


Opäť vstupujeme do lesa. Lístie nám šuští pod nohami a okolo nás sa rozprestiera miesto s takmer magickou atmosférou. Pohanský hrad nie je zaujímavý len z turistického či prírodného hľadiska, ale aj svojou históriou opradenou tajomstvom.

Deti žiarili od radosti, že môžu skúšať niečo nové, a aj dospelí sa na chvíľu vrátili do detských čias.

Svoje meno má od pohanov. Jeho výhodná poloha – veľká rovná plošina na vrchole kopca, obkolesená strmými stenami, zaujala ľudí už v dávnej minulosti. Keltský ľud tu v dobe bronzovej vybudoval rozsiahle hradisko. Žiadne dôkazy o trvalom osídlení sa nenašli, iba črepy. Predpokladá sa preto, že toto miesto slúžilo skôr ako útočisko v časoch nebezpečenstva než ako miesto každodenného života.

Kamenná galéria s výhľadom a anomáliou

Po ľavej strane sa nám čoskoro otvorí prvá vyhliadka, na chvíľu sa zastavíme, ale potom pokračujeme ďalej až k samotnému cieľu, ktorý je len na skok. Pred nami sa rozprestrie výhľad na Baštiansku kotlinu, časť Medvešskej planiny a v diaľke sa trblieta vodná nádrž Tachty, ale aj najvyšší maďarský vrch Kékeš.


Okolie pripomína kamennú galériu prírody. Pozostatky dávneho vulkanizmu vytvorili skalné útvary, ktoré zub času pretvoril na kamenné sochy, ihly i kamenné moria.

V tomto tichu a kráse sme chvíľu ostali stáť. Nadýchli sa atmosféry, zatvorili oči a nechali prehovoriť prírodu. Deti tu mali vlastný program, preskúmali machové prikrývky, objavovali hmyzích obyvateľov a privoňali ku kvetinám.


A ak si donesieš so sebou kompas, čaká ťa malé prekvapenie. Pri jednej skale s výraznou trhlinou sa ti totiž ručička kompasu zblázni. Skala pravdepodobne obsahuje magnezit, ktorý kompasu úplne rozhádže orientáciu.

Návrat do civilizácie

Keďže niektorí účastníci mali zaparkované autá v Starej Bašte, zvolili sme rovnakú trasu späť, akou sme prišli. Inak by som určite odporučila zostup do obce Hajnáčka, ktorý ponúka ďalší zaujímavý pohľad na krajinu Cerovej vrchoviny.

Cesta dole nám ubehla rýchlo. Spestrili ju pohľady na košaté duby z iného uhla pohľadu a veselá hra, keď si najmladší turisti vymýšľali vlastné „fantasy“ zvieratká a dospelí ich museli uhádnuť.

Na lúkach sme sa ešte zastavili pri kvitnúcej kvetene a ochutnali ďatelinu či kapsičku pastiersku. Deti žiarili od radosti, že môžu skúšať niečo nové, a aj dospelí sa na chvíľu vrátili do detských čias.

Po príchode do dedinky sme sa rozlúčili s časťou výpravy, ktorá tu mala zaparkované autá. My ostatní sme po chvíli čakania nastúpili na autobus smer Fiľakovo a odtiaľ nás vlak pohodlne zaviezol späť do Lučenca.

Tento výlet bol o čase prežitom s našimi najmenšími – o chvíľach smiechu, hier, objavovania prírody a spoločnom dobrodružstve. Pohanský hrad sa nám ukázal ako miesto, kde sa dá spomaliť, zažiť ticho i kúzlo histórie a kde sa rodia tie najcennejšie spomienky s našimi najmenšími.

Zhrnutie

• Názov: Pohanský hrad
• Lokalita: CHKO Cerová vrchovina, Národná prírodná rezervácia Pohanský hrad
• Značenie: náučný chodník, červená turistická značka
• Obmedzenie: žiadne
• Trvanie: 2 h - s deťmi
• Parametre: 6,6 km, 318 výškových metrov
• Fyzická náročnosť: 2/5
• Technická náročnosť: 2/5
• Typ: lúky a pasienky, les
• Bezplatné parkovanie: na konci dediny Stará Bašta pred diatrémou
• Mapa a GPX: sekcia Aktivity