Tajomné Poloniny - keď ti jeseň prichystá divadlo

Poloniny sú na jeseň skvelý nápad. Pýtaš sa prečo? V dnešnom článku a videu ti ukážem, prečo si na jesennú turistiku zvoliť náš najvýchodnejší národný park.

Národný park Poloniny je naozaj odľahlý. Vzhľadom na našu infraštruktúru či dopravné spojenie verejnou dopravou niet divu, že nepatrí práve medzi najnavštevovanejšie lokality. Napriek všetkým „negatívam“ stoja Poloniny za návštevu a ak si tu ešte nebol, skús ich zaradiť na svoj checklist.

Pravá divočina a pralesy

Milovníci prírody, hustých lesov a nedotknutej divočiny si tu prídu rozhodne na svoje. V Poloninách naozaj „utečieš“ od všetkého. Nakoľko tu nie sú žiadne horské chaty ani útulne s chatármi, či personálom, čakajú ťa celé dni v panenskej prírode, kde si musíš vystačiť sám so sebou, prípadne s parťákom.


Prečo sú ale Poloniny ideálnou jesennou destináciou? Rastú tu rozsiahle a husté bukové lesy, ktoré sú na viacerých miestach dokonca pralesmi – napr. prales Stužica, Rožok, či Havešová. Stužický prales môžeš aj navštíviť cestou na trojhraničný bod Kremenec, zvyšné dva sú mimo turistických chodníkov. O ich výnimočnosti svedčí aj fakt, že sú zapísané v zozname UNESCO.

No ani v ostatných častiach národného parku nie sú lesy o nič horšie, či škaredšie. Práve túra na Riabu skalu ťa zavedie do NPR Jarabá skala, kde to okamžite pocítiš. „Obyčajný“ listnatý les sa pod hrebeňom zmení na nádherné miesto plné vysokánskych a starých bukov, pod ktorými učupene rastú malé jedličky, ktoré spolu s bukmi vytvárajú bukovo-jedľové spoločenstvá.


V prípade mystických podmienok, akých sme sa dočkali aj my, ti pripraví hotovú „podívanú“ hmla plížiaca sa pomedzi majestátne buky. Naozaj čarovné divadlo, z ktorého sa ti nebude ani chcieť odísť. Nebude ti ani vadiť, že popritom trošku zmokneš.

Sklamanie na Riabej skale sa vzápätí zmenilo

Otázkou ostáva, či dnes z hrebeňa niečo uvidíme. Už dole pri Medovej babe a pri rybníku bolo vidno, že na hrebeni sa „ženia všetci čerti". Hustá hmla, žiadna viditeľnosť a sychravé podmienky. V lese takéto počasie vyzerá nádherne, no dnes ideme za výhľadmi, ktorých v Poloninách nie je až tak veľa. Nuž, neostáva nám nič iné, len sa nechať prekvapiť.


Po 2,5 – 3 h prichádzame na hrebeň. Odbočujeme doprava, aby sme po pár krokoch prišli na vyhliadkovú plošinku, z ktorej vidíme... nič! Ach, toľko logistiky, plánovania, dlhá cesta autom, a nakoniec žiadny výhľad, škoda. No aj o tom je turistika. Rozhodli sme sa predsa len chvíľu počkať. Bolo vidno, že hmla sa hýbe a presúva, možno sa nám pošťastí a niečo sa nám ukáže.

Netrvalo to ani 5 minút a zrazu sa pred nami otvorilo okno na farebné lesy pod nami. Všade navôkol hmla ostala a vytvárala akoby koridor, no niečo neuveriteľné! Veľmi sa teším, že nám jesenné Poloniny pripravili takéto podmienky, ktoré sú koniec koncov oveľa krajšie, než nejaké dokonalé slnečné počasie. Ani sa nám odtiaľ nechce ísť, no čaká nás ešte jeden vrchol.

Na Ďurkovci sme toľko šťastia nemali

Ideme po hrebeni smerom naspäť a pokračujeme na môj obľúbený Ďurkovec. Hrebeňový úsek je veľmi príjemný, sem-tam sa naskytujú aj výhľady na poľskú aj slovenskú stranu. Po polhodinke sme na Ďurkovci, z ktorého opäť nevidíme nič. Tu už toľko šťastia nemáme. Výhľady sa neotvorili žiadne, navyše začína pršať, takže rýchlo utekáme lesom naspäť.

Dúfame, že ešte prestane pršať, aby sme ešte stihli spraviť nejaké zábery. Vybavená do dažďa som teda parádne – nízke trailovky bez membrány a legíny s kraťasmi... nuž, podcenila som jesenné podmienky. Verila som predpovedi počasia, ktorá nehlásila žiadne zrážky, no počasie je v posledné dni extrémne premenlivé, takže ponaučenie, vždy si prihodiť do batoha niečo nepremokavé.


Návrat bude zaujímavý – keďže aj v noci poriadne pršalo, chodníky sú poriadne blatisté a najviac samozrejme v najstrmších úsekoch. Nejako sme to zvládli a po zadku sme našťastie dnes nešli.

Drevené cerkvy aj nočná obloha

Okrem prírodných zaujímavostí si vieš v tomto národnom parku pozrieť aj drevené kostolíky východného obradu (napr. Uličské Krivé, Ruský Potok), z ktorých niektoré sú tiež súčasťou UNESCO, miniatúry všetkých kostolíkov môžeš vidieť v Uliči.

Pokiaľ cestuješ s deťmi, za návštevu stojí aj náučná lokalita Dvere do Polonín v Uliči, či návšteva astronomického observatória na Kolonickom sedle – celý národný park poskytuje dokonalé podmienky na pozorovanie nočnej oblohy vďaka minimálnemu svetelnému znečisteniu (Park tmavej oblohy Poloniny).


Pokiaľ prídete na viacerých autách, viete si spraviť aj alternatívny prechod – vyštartovať z Novej Sedlice, prejsť po hrebeni na Ďurkovec a z Ďurkovca zísť dole do Runiny. Ak máte dostatok času, z Riabej skaly možno po hrebeni pokračovať na Čierťaž a odtiaľ zísť po zelenej turistickej značke naspäť do Novej Sedlice. Taký bol aj náš pôvodný plán, no keďže sme vyrazili neskôr a chceli sme sa vrátiť pred zotmením, volili sme návrat tou istou trasou.


Uzimení, zablatení a síce trochu zmoknutí, no plní zážitkov a vyplavených endorfínov sme sa vrátili k parkovisku pri Chyži Baby Jagy. Poloniny sme mali v pláne už dlhšie, dúfala som v babie leto, ktorého sme sa síce nedočkali, no o to krajšie a mystickejšie podmienky nás v tomto odľahlom kúte Slovenska čakali.

Zhrnutie

• Názov: Riaba skala a Ďurkovec
• Lokalita: NP Poloniny
• Značenie: z Novej Sedlice žltá turistická značka, na hrebeni modrá a červená
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Fyzická obtiažnosť: 3/5
• Technická obtiažnosť: 2/5 (po daždi náročnejší pohyb v blatistých podmienkach)
• Trvanie: 7 h
• Parametre: 21,5 km, ⬆ 840 m
• Typ: výstup na vrchol, hrebeň
• Možnosť parkovania/spoje: parkovanie v celej Novej Sedlici je spoplatnené, bus z mesta Snina
• Mapka a GPS: sekcia Aktivity