Krížna cez Majerovu skalu - zimná Fatra s nádychom adrenalínu

Majerova skala je mohutný útvar, vypínajúci sa nad obcou Staré Hory. Hoci v popularite stojí v tieni veľkofatranského hrebeňa, ponúka krásny panoramatický výhľad.

A práve pri prechode hrebeňa som chcel pôvodne na Majerovu skalu vystúpiť. Osud to však už klasicky zariadil inak, letný hrebeň sa nekonal a prišli prvé snehové nádielky. Posledný novembrový deň sa mi nechcelo špiniť bicykel na mokrých cestách a subjektívne som usúdil, že na dranie pásov je snehu ešte príliš málo. A tak som, pomerne netradične, stavil na klasickú zimnú turistiku. A oplatilo sa.

Krutý rozbeh po dlhom ničnerobení

Nebudem klamať, moja kondička tohto roku schytávala horšie debakle, než Vingegaard od Pogačara na posledných Tour de France. Na túru som sa vybral s kolegom Mišom, ktorý výstup už absolvoval a popísal ho ako „pohodičku“. Ale s Mišom som jazdil na biku už niekoľkokrát a dobre viem, že má u mňa slovo „pohodička“ celkom iný význam, než uňho.

V mnohom do toho prehovorila aj výbava. Pre Veľkú Fatru v ten deň platila lavínová „dvojka“ a keďže som mal len veľmi obmedzené info o podmienkach tam hore, do batoha putovala kompletná výbava plus „pípák“. V konečnom dôsledku by mi boli na figu, keďže Mišo týmito technickými výdobytkami (zatiaľ) nedisponuje.

Samozrejmosťou však boli paličky, nesmeky a do istoty aj návleky. No a v neposlednom rade moje kvalitné celokožené topánky, ktoré už so mnou v snehu čo-to odšliapali.

Nekončiacou zvážnicou až pod vrchol

Ako som už naznačil, počiatkom aj koncom našej túry bola obec Staré Hory. Priamo v jej strede nájdeš parkovisko. Môže sa však stať, že aj v nedeľu budeš bojovať o posledné miesta ako my. V tom prípade sa dá zastaviť aj pri tamojšom kostole, prípadne sa odviezť do Tureckej a úvod do Starých Hôr odšliapať po asfalte. A na záver sa z Krížnej spustíš priamo k autu.

My však zo Starých Hôr sledujeme modrú značku, obchádzame cintorín a ďalej je to už len dlhočizná a monotónna cesta lesom. Mišo vraví, že sa tu dá ísť „pohodičkovo“ aj na bicykli, ale keďže mám momentálne dosť aj peši, tento podprahový návrh úspešne ignorujem. Zhruba v polovici stúpania sa otvárajú výhľady na nízkotatranskú Veľkú Chochuľu a Prašivú, či známy Panský diel a jeho lyžiarske svahy.


Akonáhle opúšťame zvážnicu, chodníček naberá na sklone. Už-už to môže vyzerať, že stromy rednú a vrchol je na dostrel, no nedaj sa opiť rožkom – práve si sa len dostal na hrebeň, ktorý sa stáča na západ a odtiaľto je to na Majerovu skalu ešte dobrých 200 výškových metrov.

Polezeníčko a kochaníčko

Kúsok pod vrcholom začína terén trochu „tuhnúť“. Objavujú sa prvé skaly, ktoré treba obchádzať či preliezať, a ja si vravím, že je na čase zapojiť do boja aj nesmeky. Predsa len, svahy sú tu príkrejšie a ja nemám chuť len tak zahodiť tie enormne ťažko vydobyté výškové metre…

Majerova skala pozostáva celkovo z troch vyhliadok, ktoré ponúkajú krásny výhľad od hlavného hrebeňa cez štíty Západných a vrcholky Nízkych Tatier, Starohorské vrchy a Poľanu, až po Štiavnické a Kremnické vrchy. Ja som sa priam stavil, že kdesi vzadu, v mori inverzie, vidím bafkať chladiace veže atómky v Jaslovských Bohuniciach.


Tu by sa zábava mohla pokojne skončiť a vedeli by sme sa tou istou trasou vrátiť späť. Nám to však nestačí a pokračujeme ďalej, smerom na Krížnu. Čaká nás krátky, no o to strmší zostup z Majerovej skaly a pásmo lesa nechávame za sebou.

Oblasť Krížnej je typická horskými pasienkami. A tie mali byť podľa internetu vyfúkané do tvrda. Ale neboli. Ako som však očakával, na hrebeni zďaleka nebolo dosť snehu na lyžbu, hoci stretávame niekoľko odvážlivcov – pravdepodobne s „kameňačkami“.


Míňame schátraný objekt vrcholovej stanice lanovky pod Líškou, kde sa v súčasnosti nachádza aspoň núdzová miestnosť. Sklon kopca opäť trochu naberá na intenzite, pričom občasne sa prebárajúci sneh tiež „cucká“ trochu viac energie.

Našťastie, priamo z Tureckej sem zjavne mieri ďaleko viac ľudí, takže v záveji nezostávam po každom kroku (doslova). A finálna časť výstupu je, našťastie, spríjemnená aj výhľadmi na okolité kopce.

Po zjazdovke peši

Krížna je u mňa už stará známa dáma. Bol som tu počas Cesty hrdinov SNP, počas Koruny Turca, toho roku aj na bicykli… no, už len ten skialp zárez chýba. Nič to však nemení na tom, že výhľady tu stoja za to a cítiť, že sa nachádzame v srdci Slovenska. Inverzia všade naokolo je už len príjemná pridaná hodnota.


Po chvíľkovom kochaní sa zahajujeme zostup. Keďže schádzame južnou orientáciou, sneh je už mierne stopený, čo je však len pozitívum – kolená aspoň tak nenarážajú a netrpia. Pri hornej stanici vleku odbočujeme do Tureckej a práve tu chodníček naberá najväčší sklon.

Niekoľkým dobrodruhom vedľa nás nestačia ani tlmiace vlastnosti snehu a spúšťajú sa nadol na batohoch s pláštenkami. A my s Mišom ľutujeme, že sme si nevzali aspoň detské klzáky. Netrvá však dlho a snehu ubúda stále viac a viac, prípadne má čoraz horšiu konzistenciu. Cez chatovú oblasť Salašky sa dostávame do Tureckej a do Starých Hôr sú to už asi iba 2 km asfaltkou.


Na Krížnu vedie nespočet ciest, no mám pocit, že tá cez Majerovu skalu patrí k tým menej navštevovaným – čo je škoda. Nech už sa tu vyberieš iba na otočku alebo to spojíš aj s najjužnejším vrcholom hrebeňa, pri peknom počasí neoľutuješ. V zime však určite nezabudni na princípy bezpečného pohybu v horách a potrebnú výbavu.

Zhrnutie

• Názov: Majerova skala a Krížna
• Lokalita: Veľká Fatra
• Značenie: modrá, žltá, zelená
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Vrchol: Majerova skala (1 283 m n. m.), Krížna (1 574 m n. m.)
• Trvanie: 4:00 hod.
• Parametre: 15 km/1160 výškových metrov
• Kondičná náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 2/5
• Typ: vrchol
• Možnosť parkovania: parkovisko Staré Hory, Turecká
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity