Objav čaro zimnej turistiky v Poloninách

Výhľad na Tatry z najvýchodnejšieho národného parku? Nielen to ponúkajú zimné Poloniny.

Skialpové podmienky v horách neboli práve bohviečo, tak som ostala verná klasickej turistike, ktorou človek nikdy nič nepokazí. Navyše priali aj podmienky, aj predpoveď počasia – slnečné a mrazivé počasie... ideál na zimné radovánky. Je čas ísť! Balím batoh, zimnú výbavu v podobe retiazok, paličiek a zateplených vrstiev a vyrážame.

Vybrala som sa opäť raz na Ďurkovec, ktorý som navštívila už mnohokrát a ktorý sme ti chceli ukázať aj v jesennom videu, no počasie sa s nami vtedy poriadne zahralo a výhľad nám nedoprialo.

No vrchol s jedným z najkrajších výhľadov som ti jednoducho musela ukázať, a tak som sa tu vrátila aj s kamerou, akurát v zimnej edícii. A keďže sa mi Ďurkovca málilo, tak som pokračovala ďalej. Ale pekne poporiadku.

Kaplnka v lese

Východiskovú polohu mi ponúkla obec Runina, z ktorej sa vieš najrýchlejšie dostať na hrebeň Polonín. Nuž, treba rátať s tým, že nielen najrýchlejšie, ale aj najstrmšie.


Je stred týždňa, a tak rátam s tým, že dnes to bude výrazné sólo bez nejakých ďalších turistov. Z Runiny to do Sedla pod Ďurkovcom ukazuje cca 1:40 h, no my si to s Larou dnes predĺžime. Robím si zachádzku do lokality Tri studničky, kde sa nachádzajú naozaj tri pramene a kaplnka, v ktorej sa konajú pravidelné bohoslužby pre veriacich. Vládne tu „božský“ pokoj a tak sa tu chvíľku zdržím.

Po pauze sa vraciam na zelenú turistickú značku a pokračujem ďalej. Na lesnej ceste sa mi naskytá krásny výhľad na dnešný cieľ – vrcholová lúčka „svieti“ na bielo. Z lesnej cesty onedlho bočím do lesa a tu začína poriadne výživné stúpanie. Strmý úsek potrápi, no netrvá dlho a terén sa postupne trošku zvoľní.

Vo výhľadoch na mňa čakalo prekvapenie

Užívam si pokoj a ticho... nikde ani človiečika. Čo však v „tichu“ počujem, je vietor, ktorý hore očividne poriadne šantí. Čím stúpame vyššie, začína pofukovať už aj v lese.

Počas cesty lesom sa výhľad spoza stromov objavuje len raz... v diaľke vidím čosi zasnežené a skalnaté... neverím vlastným očiam a rýchlo sa ponáhľam hore, aby som sa o tom na 100 % presvedčila. Posledné metre do sedla mi nič zadarmo nedarujú, trošku sa prebrodím a stojím v sedle, kde poriadne fučí, no môj pohľad okamžite smeruje na západ…


Áno, sú to Tatry! Neuveriteľné… neverím, že sa mi konečne pošťastilo vidieť odtiaľ Tatry, ktoré sa teraz vôbec nezdajú byť tak vzdialené. Takto ukážkovú viditeľnosť som tu ešte nezažila, vždy keď som tu, je nejaký opar, zamračené alebo totálne mlieko – takže dnešných ostrých výhľadov sa neviem nabažiť.

Hrebeňom na opačnú stranu

Zo sedla je to na vrchol sotva 5 minút. Fučí ako „o dušu”, snažím sa natáčať a niečo hovoriť, no je to totálne nepoužiteľné. Akoby zázrakom na vrchole fúka o čosi menej, a tak si môžem na chvíľku sadnúť, oddýchnuť si a najesť sa s týmto luxusným výhľadom. Na hrebeni okolo mňa prechádza 1 turistka – a to je na dnes celá moja socializácia. Zvyšok dňa kráčame s Larou úplne samé a maximálne si to užívame.


Počasie a podmienky sú ideálne, bola by škoda nepokračovať ďalej, ale keďže Riabu skalu sme ti už ukázali, smerujem naspäť do sedla, aby som odtiaľ pokračovala opačným smerom – na vrchol Pľaša. Z Ďurkovca je veľmi ľahko rozpoznateľná – ďalšia vrcholová lúka oproti. Ak ťa zaujíma pôvod a význam slova „poloniny”, hovorila som o tom v prvom videu z tohto územia.

Nečakané nepríjemnosti na chodníku

Prekvapivo kratučký úsek za sedlom ma poriadne vyčerpal. Doteraz som mala nádherne prešľapaný chodník, no smerom na Pľašu je na lúke totálne rozrytý a rozjazdený. Neviem, asi štvorkolkami... a tak tam mám „milión“ ciest a vlastne ani jednu.


Ťažko určiť, pod ktorou vyjazdenou „koľajou“ je pôvodný chodník a tak sa tam motám, zabáram a ... nadávam. Ak to tak má byť až na Pľašu (ďalších 40 minút), neviem, či to neotočím. Chodník ma trápi aj naďalej po vojdení do lesa. Dávam tomu však šancu a pokračujem ďalej.

Stopy ma sprevádzajú bohužiaľ až na samotnú Pľašu, miestami je to primrznuté a kráča sa lepšie, no akonáhle vychádzam z lesa na lúku, je to opäť všetko rozryté a rozbité krížom-krážom. Tento približne 45-minútový úsek ma vyčerpal podstatne viac, než samotný výstup na hrebeň (kde som prekonala väčšinu výškových m).

Výhľady z Ďurkovca a Pľaše sú jednoducho úžasné

Stále fučí, a tak rýchlo jem horalku, Lara dostáva pamlsky a vodu a rýchlo upaľujeme naspäť. Výhodou Pľaše je, že ti krásne doplní výhľad a dotvorí aj to, čo z Ďurkovca nevidno. Otvára sa pohľad na hrebeň poľských Bieščad a v pozadí za Ďurkovcom sa mihotajú ďalšie zasnežené a vysoké vrcholy poľského a ukrajinského územia.


Cesta späť do sedla ma neteší, pretože viem, čo ma čaká, no iná možnosť nie je, pokiaľ sa chcem vrátiť späť do Runiny. Už počas výstupu som si všimla, že udupaný sneh bol miestami zľadovatelý, najmä v strmých úsekoch a tak si v sedle pred zostupom do dediny nasadzujem retiazky. Lara si túto pauzu vysvetľuje po svojom a v momente si hrabe jamku a ukladá sa.

Zostup je rýchly, vraciame sa tou istou trasou. Dole nás hladia posledné lúče, ktoré už pomaly chytajú oranžovú farbu. Vidno, že sa už pomaly nasúva oblačnosť, pretože od zajtra má prísť k výraznému zhoršeniu počasia – o to viac sa teším, že som to dnes stihla.

Viac o tom, ako sme sa mali, si môžeš pozrieť vo videu.

Alternatívne trasy v Poloninách:

• Hrebeňovka z Ďurkovca na Kremenec s prespávačkou (autobusom do Runiny alebo do Novej Sedlice)
• Okruh z Runiny cez Pľašu a Ruské sedlo s prespávačkou
• Gazdoráň – vyhliadka na Starinu

Poloniny sú krásne v každom ročnom období. Pokiaľ hľadáš tiché a pokojné miesto, kde si vieš turistiku užiť osamote aj na najkrajších miestach, tento národný park bude skvelou voľbou. Ide o odľahlejšie pohorie v rámci Slovenska, preto odporúčam sem prísť rovno na viac dní, aby si si stihol pozrieť všetko, čo tento kraj ponúka.

Zhrnutie

• Názov: Ďurkovec a Pľaša
• Lokalita: NP Poloniny
• Značenie: zelená turistická značka, na hrebeni modrá a červená turistická značka
• Trvanie: 6 h (vrátane prestávok a kamerovania)
• Parametre: 13,6 km, ↗️790 m ↘️790 m
• Kondičná náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 2/5 (strmé úseky, na hrebeni snehové náveje)
• Typ: výstup na vrchol, hrebeňový úsek
• Doprava: bezplatné parkovanie na konci obce Runina
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity