Chata pod Borišovom cez Ploskú – centrálna časť Veľkej Fatry

Poďte s nami na výlet do centrálnej časti Veľkej Fatry, spoznajte 2 panoramatické kopce a nebude chýbať ani jedna horská chata. To všetko v pravej zimnej atmosfére...

Snehovú kalamitu a pobyt počas sviatkov som využil ešte na jeden výlet s kamerou v tejto oblasti. Ale nakoniec do seba všetko celkom pekne zapadlo, keď sa na to pozriem „zoširoka“ . Veľká Fatra je skutočne veľká svojím vlastným spôsobom. Nemáte tu exponované a špicaté kopce, ktoré vám udrú do očí, prípadne hrebeňové úseky ostré ako žiletka. Veľký Fatra je najmä rozľahlá, sú tu dlhočizné doliny a obrovské pláne. To myslím pekne uvidíte aj v tomto výlete, ktorý som pre zmenu začal vo Vyšnej Revúcej, teda z dedinky, kam sa dostanete, ak odbočíte z hlavnej cesty v Liptovskej Osade. Áno, to je tá Liptovská Osada, ktorú neustále hlásia v dopravnom servise, takže bacha na rýchlosť .

Každopádne sa nejdem toľko rozpisovať, pretože aj na základe vašich reakcií a spätnej väzby sa práve na dokumentáciu výletov ideálne hodí práve video a snažil som sa ho robiť opäť podrobne, aby ste mali prehľad o teréne a dozvedeli sa užitočné informácie, ak sem niekedy budete chcieť vyraziť. Rovnako sa pozrieme aj na základnú výbavu vzhľadom na počasie a podmienky.


Opäť opakujem, že v zime skutočne rozhodujú podmienky o tom, či si túru užijete alebo sa budete kdesi trápiť. Teda najmä, ak sa bavíme o výlete na peši, takže po nejakej výdatnej dávke sneženia radšej chvíľu počkajte. Predsa len keď padne hmla, bude duť a kdesi vám tam „dôjde“ pri brodení, to sú presne situácie, pre ktoré potom veľmi často vyráža do akcie horská služba – a hlavne keď je všetko „našponované“ pre koronu, treba byť zvlášť opatrný a nevymýšľať. Ako sa hovorí, hory nikam neujdú...

No a teraz k tomu, ako som myslel, že všetko pekne do seba zapadlo. Nedávno sme mali výlet na Krížnu, ktorá tvorí v podstate pomyselný začiatok Veľkej Fatry. Dnes sme sa trochu pozreli do jej centrálnej časti a rovnako sme si nedávno prešli na biku úsek od Smrekovice smerom na Ružomberok, čo je zase opačný koniec – samozrejme berte to orientačne, nie ako mnou presne stanovenú hranicu. A koľko ďalších možností tam ešte máme .


Ale hlavne sa mi páči, že si teraz môžeme veci spájať do komplexnejšieho celku, ukázať si zaujímavé miesta, prepájať obsah a vo výsledku tak rozmanitým spôsobom spoznávať naše kopce a prírodu. Na záver len dodám, že nezabúdajte na rešpekt a nerobte si z hôr len športovú arénu – najmä teraz, kedy zažívajú nápor ako nikdy predtým. Či už ste biker, turista alebo lyžiar, sme v podstate jedna veľká komunita a práve takto môžete najlepším spôsobom šíriť aj jej dobré meno...