Slovenský Everest – slučka z Telgártu

Výstup na Kráľovu hoľu väčšina z nás pozná hlavne ako najvyššie možné cyklistické prevýšenie na Slovensku a nenechá si ho aspoň raz v živote ujsť. Trasa vedie cez Šumiac, z ktorého sa aj drvivá väčšina turistov rozhodne zdolať náš slovenský Everest po vlastných.

Pre turistu by som zvolil omnoho krajšiu trasu a to z obce Telgárt neďaleko Šumiaca. Výstupová a zostupová trasa po dvoch rôzne značených cestičkách sú zaujímavejšou alternatívou, ak chce človek prísť do bodu, odkiaľ vyrážal. Príchod - dostupnosť do obce je bezproblémová autom, autobusom či vlakom. Pre zážitkovo založené osoby je tu okrem túr, prechádzok a bicyklovania, čo pozerať: od Telgártskej slučky (najväčšie vlakové výškové prevýšenie na 1 km) po Chmárošsky viadukt (najkrajší železničný most), či ukážkový bufet Depo, prameň Hrona a veľa, veľa iného, čo táto horehronská obec ponúka.

Výstup po červenej trase SNP

Z centra obce Telgárt sa uberáte doprava, okolo potravín prichádzame k rampe, ktorá štartuje dnešný výstup. Od tohto bodu nastupujeme do lesa a ihneď bez zbytočných okolkov sa začína dobrodružstvo: smer vysielač. Smerovníky pri rampe ukazujú naozaj tolerantné časy.


Odhadovaný výstup 3 hodiny pre už zdatnejších turistov nebude problém. Trasa je dobre značená červenými smerovníkmi. Na úvod cez Dolné pasienky po vychodenom chodníčku, ktorého charakter sa rýchlo mení na pekný horský lesný chodník smerujúci kolmo hore. Výškové metre utešene pribúdajú. Ak vychytáte slnečný deň, južné svahy vedia v zime pekne zohriať, čomu sa treba adekvátne prispôsobiť. Pri pohľade za seba sa ukazuje panoráma s Telgártskou slučkou, s pribúdajúcim časom a výškovými metrami sa začínajú otvárať výhľady, prítomnosť naberá na atmosfére.


Po zhruba pol až trištvrte hodinke stúpania v lese pretínate cyklotrasu z Pustého Poľa vedúcu na Kráľovku a napájate sa na kamenný chodníček popod elektrické vedenie, cez ktorý preteká voda vyvierajúca zo svahu lesa, hľadajúca si najkratšiu cestičku. Na tomto mieste krásne vidieť, akú vodohospodársku úlohu plní les, ktorý ako špongia zachytáva to, čo inde odteká. Mimochodom, pod Kráľovou hoľou pramenia najväčšie slovenské rieky Čierný Váh, Hnilec, Hornád, Hron, čiže okrem prirovnania strechy Slovenska by som Kráľovú hoľu nazval aj ako špongia Slovenska .


Strmo hore na vrchol

Popri zelených elektrických stožiaroch a potôčiku Zubrovica stále v lese kráčate žľabom popri budove trafostanice. Preskakujete tok prameňa vyvierajúceho v nadmorskej výške 1 650 m n. m., avšak ešte k vrcholu bude treba zdolať takmer 300 výškových metrov.


Za sebou máme 2/3 trasy, vrchol sa približuje a v diaľke sa už ukazuje stožiar vysielača ako maják nášho cieľového bodu. Od tohto momentu náročnosť výstupu naberá na strmosti, vychádzame z lesa a kosodreviny.


Pár krokmi naskakujeme na asfaltovú cestu dobre známu cyklistom smerujúcim k vrcholu a turistov čaká posledný najťažší úsek. Teraz ste už iba vy a tá prudká hoľa, nádherné výhľady Spiša, Vysokých Tatier, Liptova neskôr aj Horehronia spríjemňujú túto záverečnú pasáž.


Posledný kilometer je už ako za odmenu, stúpanie povolilo, pred príchodom hore sa ešte akoby „pokloniť" podlezením zábradlia lemujúceho poslednú zákrutu tesne pred vrcholom. Tu si už môžete oddýchnuť a načerpať sily na cestu späť.


Zostup po zelenej cez Kráľovu skalu

Pri zostupe z Kráľovej hole do Telgártu je potrebný okrem pevných nôh a dobre zaviazaných topánok aj jeden „medzivýstup" na Kráľovu skalu.


Zrazu sa ocitnete akoby vo Vysokých Tatrách. Prvotný ostrý zostup z Kráľovky razom vystrieda nie dlhý a náročný úsek opäť hore, ktorý rozbije charakter doterajšieho povrchu, po ktorom ste išli. Cez žulové balvany preskakujete ako kamzíky na samotný vrchol, kochajúc sa pohľadom na národné parky všade dookola.


Z vrcholu Kráľovej skaly pekne vidieť rokmi vychodené trasy turistov, po ktorých ste aj vy pred chvíľkou schádzali a vychádzali na „Everest". Najtechnickejším úsekom schádzate cez korene kosodreviny a veľké skaly až do pásma lesa. Tu si človek uvedomí, aká je naša krajina krásna a rozmanitá.


Dole je to koľkokrát náročnejšie

Hustým lesom sa poberáte značenou cestičkou vysypanou ihličím neustále dole a dole. Dávajte pozor, aby ste sa nepošmykli na kameňoch, ktoré môžu byť klzké, nohy budú po dlhej trase unavené, záverečné klesanie do samotného Telgártu pretne dvakrát zvážnica, avšak zostup ešte poriadne preverí vaše svalstvo na nohách a správnu veľkosť topánok .


Schádzaním dole sa Telgárt približuje každým krokom a ani sa nenazdáte a ste opäť na mieste, odkiaľ ste začínali svoju dnešnú kraľovohoľskú túru.

Zhrnutie

  • Názov: Telgárt – Kráľova hoľa
  • Lokalita: Nízke Tatry, Horehronie
  • Obmedzenie: Celoročná túra
  • Obtiažnosť: 3 zo 6
  • Trvanie: 4-5 hodín
  • Parametre: 13 km/1 150 výškových
  • Mapa/GPX: sekcia Výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
infinitipp 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 2. časť

Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 2. časť

Čo si pre nás pripravila Ďumbierska časť hrebeňa Nízkych Tatier?
Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 1. časť

Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 1. časť

Takmer sto kilometrov a päť a pol tisíc nastúpaných výškových metrov z väčšej časti tvorených krásnymi rozľahlými výhľadmi široko-ďaleko. A to zďaleka nie je všetko, čo hrebeň druhého najnavštevovanejšieho pohoria Slovenska ponúka.
Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

O tom, ako môže byť túra na to isté miesto zakaždým iná, a o tom, ako nás jediný výjazd na dobre známe miesto poriadne vyškolil.
keyboard_arrow_up