Tip na výlet: Slovinsko - Kredarica (Triglav) na otočku za jeden deň

Slovensko a Slovinsko. Dve krajiny, ktorých rozlíšenie podľa názvu musí u cudzincov, špeciálne u komentátorov, moderátorov a politikov spôsobovať nejednu vrásku na čele .

Nebolo tomu dávno, čo americký prezident poďakoval na letisku v Ľubľane za vrúcne prijatie na Slovensku alebo čo sa na Majstrovstvách sveta v hokeji v Nemecku spustila slovenskému tímu slovinská hymna. A aby v tom bol ešte väčší guláš, v roku 2018 odstúpil slovinský aj slovenský premiér v jednom týždni. Médiá šaleli . Donaldova prvá žena bola z Československa, Donaldova druhá žena zo Slovinska...a tak by sme mohli pokračovať do aleluja.


Čo nás však aspoň vizuálne rozdeľuje, je vlajka. A tá slovinská má svoj symbol, ktorého pôvod hľadajme nielen v slovanskom pôvode, ale aj na geografickej mape. Tým symbolom je Triglav, najvyššia hora Slovinska, pomenovaná podľa starodávneho trojhlavého slovanského božstva, charakterizujúceho nebo, zem a podzemie.


Majestátny, nespútaný Triglav, ktorého 2 864 metrov vysoký vrchol akosi zaniká v mori skál a okolitých vrchov, je už od slovinského národného povstania nepísanou métou každého Slovinca. To je aj dôvodom, prečo je najnavštevovanejším vrcholom Slovinska a svojou návštevnosťou patrí medzi top miesta Európy. To však neznamená, že pri jeho dobývaní budete stáť v zástupe ako na toaleťák v ‘86 alebo ako v hlavnej sezóne na Rysy.

Pripúšťam, že úplný záver od Kredarice po Aljaževov stĺp trošku pripomína nedeľné popoludnie v Auparku (viď na fotke vyššie označené žltou šípkou tlupy turistov pripnutých na lanách a čakajúcich v zápche), ale samotný výstup pod vrchol je možný z toľkých strán, že sa aj väčšie množstvo turistov hravo rozptýli v skalných masívoch. A na úvod treba povedať, že výstup tiež nie je prechádzkou na Popradské pleso.

Legendárna chata na Kredarici


Kto nebol na Koske v Jasnej, akoby ani nežil . A s chatou na Kredarici je to podobne. Myslím, že aj vybavenie a spirit tohto miesta je podobný. (Inak pamätám si Lenku – Imromanovu ženu, ako nevediac čo činiac, vybrala sa po prvýkrat na chatu Kosodrevina s trolej kufríkom. V zime a zo strany Chopok-sever . Môj pohľad bol na nezaplatenie).


Teraz už k tomu Kredencu...či Kredarici - 2 541 metrov vysoký vrch tesne pod Triglavom, pričom doslova pár krokov od jeho vrcholu stojí legendárny Triglavski dom.


Z jednej strany obkolesený Triglavom a z druhej strany vrchom Rž (dobre čítaš a nie je tam preklep, proste Rž. Prvú chatu financoval Jakub Aljaž, podľa ktorého sa volá v Triglavskom národnom parku skoro všetko. Postavili ju už v roku 1896! Chata bola niekoľkokrát prestavaná, zväčšená a súčasnú podobu s gigantickou kapacitou až 341 osôb (!) získala v roku 1984. Je vo výbornom stave a v ostatných pár rokoch ju zrekonštruovali (zvonka) a z-ekologizovali (doplnený veterný generátor, solárne panely, WC a podobne). Ako už kapacita nasvedčuje, jedna sa o najväčšiu vysokohorskú chatu v Júlskych Alpách a ročný počet prenocovaní tiež zdoláva všetky rekordy. Prevyšuje číslo 8 000.


Ubytko je možné v obrovských spoločných izbách (ach, zlatá Zbojníčka) s kapacitou 50+ alebo v menších 8-12-16-miestnych izbách. Pár „double rooms“ je tiež k dipozícii, ale nepredpokladám, že ich chytíte len tak „na blint“. Všeobecne sa odporúča, aj napriek obrovskej kapacite, ubytovanie si telefonicky vopred objednať (+386 40 620 781). K tomu ubytovaniu – spal som tam 2x, vždy to bol zážitok a aj keď to nie je nevyhnutné, keďže výšľap sa dá zvládnuť na otočku, o čom je aj tento článok, niekedy tam choďte prespať. Každý deň sa v 2 500 m n. m. nezobúdzate a nebuď ovca, takýto výhľad vám žiaden MasterCard nezaplatí .


Aby som podal kompletné info, od chaty naozaj nemajte prehnané očakávania. Pokiaľ si nedonesiete svoj spacák (nie je to nutnosť), dostanete hrubé vojenské deky. Dôležité je si priniesť iba hygienický návlek, ale ten je možné zakúpiť aj na – vznešene povedané – recepcii . V podzemí chaty sú klasické latríny (len v interiéri), ktoré cítiť široko ďaleko, v ich blízkosti sa nachádza nepitná úžitková voda – len na jednom mieste v celej chate s umývacími válovmi) a veľmi skromne povedané, priemerné jedlo v reštaurácii.

Ale čo by sme zase chceli vo vzťahu k nadmorskej výške a počtu návštevníkov. Mne tam napríklad chutilo a po slušnom výšľape asi každému, kto nie je prehnane rozpišťaný. Kvôli jedlu sa na vysokohorské chaty aj tak nechodí. Vždy ma inak zaujímala logistika tejto chaty, predsa len spotreba materiálu a surovín musí byť obrovská. Rozmernejšie kuchárky a špeciálne chatár tiež nevyzerajú na to, že by si to zrovna vybehli peši párkrát do mesiaca. Ako inak...zásobovanie iba vrtuľníkom. O to viac som pyšný na Tatry a na našich nosičov.


Cena za ubytovanie nie je žiadna dráma. Pohybuje sa okolo 30 € za noc, pričom z tejto ceny platia 30-50 % zľavy, napríklad cez Alpenverein. Všeobecne pri tomto poistení nie je vôbec nad čím váhať. K ubytku si môžte doobjednať aj plnú penziu alebo polpenziu, ale vždy sú k dispozícii aj hotové navarené jedlá bez objednania. Neviem si predstaviť, čo by som tam robil viac ako jeden deň .

Predpoklad najlepšieho počasia a najbezpečnejšej cesty je v auguste.
Okej, o tejto legendárnej chate sme čo-to povedali a teraz si poďme povedať to, ako sa k nej dostaneme. Na Kredarici som bol v ostatných 3 rokoch 4x, prvýkrát ma tam zobrala moja top slovensko-slovinská kamoška Gabika, chatárka z tradičného horského penziónu v dedinke Dovje, ktorý spolu s priateľom Michalom prevádzkuje. Dovje je pri Mojstrane a Mojstrana je nástupná dedinka do doliny Vrata, na ktorej konci začína nástup na Triglav. Nasledujúce roky som už na túto turistiku zobral nejakých svojich kamošov. Naposledy som tu bol v septembri 2021.

3xK - Kadiaľ? Kam? Kedy?

Zvolil som si trasu z doliny Vrata, ktorá sa tiahne viac ako 10 km už zo spomínanej dedinky Mojstrana. Asfaltová a neskôr šotolinová cesta začína už pri Slovinskom planinskom múzeu. Cesta do národného parku zatiaľ nie je spoplatnená a regulovaná, ale už dnes existuje niekoľko projektov na jej obmedzenie a nahradenie individuálnej dopravy mikrobusmi.


Počas 10 km jazdy budete prechádzať okolo Koči na Peričniku (koča = chata), kde je nádherný 2-stupňový vodopád Peričnik. Na konci údolia a teda aj na konci našej cesty autom sa nachádza Aljaževov dom. Ďalšia veľká chata, ďalšie obľúbené štartovacie miesto na Kredaricu a Triglav.


V blízkosti tejto chaty je naozaj veľké záchytné parkovisko so spoplatneným jednorázovým parkovným (ak sa nemýlim 5 €). Napriek jeho kapacite býva v hlavnej sezóne pomerne plné.


Po zaparkovaní vás smerovacie tabuľky nesporne dovedú tam, kam treba. A hneď vám „odpália dekel“ s časom 6:00 hod. na Triglav . Nie, nie je to tak tragické. Za max 4 hodiny tam viete pri troche snahy byť.


Sezóna výšľapu na Triglav je pre bežného turistu pomerne krátka.
Pre nás, čo majú problém s výškami, je to pomerne nepríjemné stúpanie, ale prežil som .
Začína v júli a končí začiatkom septembra. Predpoklad najlepšieho počasia a najbezpečnejšej cesty je v auguste. To potvrdzuje aj moja skúsenosť. Vyskúšal som si výšľap severnou stenou v júni, 2x v auguste a septembri. V júni to bolo naozaj „o hubu" a už by som to vo výbave, ktorú som vtedy mal, neurobil. Zbytočný hazard iba s polomačkami a bez cepínu. Ono sa to zdá, dole pohodička 18 stupňov, ale už v polke kopca teploty okolo nuly a vo vrchnej časti kopca nad 2 200 m n. m. súvislá vrstva snehu a hlavne ľadu. Sneh je ešte v pohode, ale ľadové kryhy v dosť značnom uhle stúpania nie sú žiadne labúžo . Adrenalínu až až a to ja zrázy naozaj nemusím a nehanbím sa za to, že mám strach z výšok.


Plán cesty? Severnou stenou cez Prag hore, južnou stenou do Krmy dole

Ako som spomínal, na Triglav vedie nespočetne veľa ciest z viacerých údolí Triglavského národného parku. Ja som sa vybral jednou z najzaujímavejších a najrýchlejších. Severnou stenou z doliny Vrata cez Prag. Vedie od už spomínaného Aljaževho domu a na rovnakom mieste začína aj Tomiškova ferratová cesta. Tento rok som skúšal aj druhú, extrémne dlhú cestu z Doliny siedmych triglavských jazier na dom Planika istenou trasou na Triglav, ale počasie nás nepustilo od Doliča ďalej . O tom niekedy inokedy v inom článku.


Vráťme sa k našej ceste. Zhruba 500 metrov od Aljaževho domu sa cesta rozdvojuje. Tomiškova pot smeruje doľava a naša cesta cez Prag rovno, až na úplný koniec údolia. Tu sa nachádza aj táto gigantická karabína a.k.a. miesto, po ktorom je lačný každý influencer .


Dostaneme sa do krajiny, ktorú by som nazval rôzne, len nie ako pozemskú .
Pozvoľna s veľmi miernym stúpaním sa dostaneme k rieke, ktorú bude potrebné prejsť a nasleduje takmer kolmá majestátna severná stena Triglavu. Keď si predstavíte, že za necelé dve hodiny budeme na vrchu (ale nie na Kredarici), je to takmer nepredstaviteľné. Dve hodiny sú ale naozaj veľmi, veľmi svižným tempom. Štandardne je to 3+ hodiny. Tá stena v skutočnosti nie je až tak kolmá, ako sa zdá. Úzky chodníček vinúci sa na jej rímsach striedajú exponované pasáže, kde stúpate naozaj takmer kolmo hore. Tu je však cesta istená železnými klinmi nabitými v skale. Je to rýchly a celkom bezpečný spôsob, ako nastúpať v krátkom čase slušnú porciu výškových metrov.


Hneď po prekonaní riečky v údolí dostaneme počiatočnú chuťovku v podobe skalnej praskliny, komína, ktorý je celý zaistený spomínanými klinmi, potom pokračujeme pomerne dlho traverzom, až sa dostaneme na úroveň Aljaževho domu, kde parkujeme.


Ten už však bude už iba malou bodkou niekde pod nami. Nasleduje opäť úsek istený klinmi a jedným 90 stupňovým rebríkom, kde je natiahnuté aj istiace lano pre tých, ktorí majú ferratové sety. Pre nás, čo majú problém s výškami, je to pomerne nepríjemné stúpanie, ale prežil som . Vo všeobecnosti však treba povedať, že chodník je pomerne frekventovaný, ale nie je určený pre rozmaznaného turistu, ktorý je zvyknutý na slovenské značkované chodníky a istenia reťazami aj v ľahších úsekoch.


Ten pohľad je príjemný, lebo viete, že za pár krokov ste v cieli, kde vás čaká jedlo, pitie a oddych.
V niektorých častiach je usýpajúca sa šotolina, neistené zrázy a čo je obzvlášť hard-core, úseky s drobnými kameňmi, ktoré tečú až do doliny a po nich sa musíte dostať smerom hore. Pôvodne tam boli improvizované schody, ktoré šotolinu zaisťovali, ale dnes sú to už len pozostatky minulosti. Trasu severnou stenou by som rozdelil na 6 častí. Prvá časť nad riekou prudko hore, potom pomerne dlho pohodička traverzom nad Aljaževov dom, nasleduje menej príjemná exponovaná časť po rebríku a po nej zase trošku oddychovka smerujúca na vrchné plató.



Ak by sme si mysleli, že už sme hore, lebo to tak naozaj vyzerá, sme na omyle. Dostaneme sa do krajiny, ktorú by som nazval rôzne, len nie ako pozemskú .


Tam, vysoko nad dolinou Vrata, už nič nerastie, sú to len stovky metrov holých skál. A niekde medzi nimi sa nachádza smerová tabuľa s rozdeľovníkom. Od neho naľavo sa za necelú hodinku dostaneme k domu Valentina Staniča – druhej menšej chatke vzdialenej od Trigalvskeho domu na Kredarici tiež hodinu. My však pokračujeme od rozdeľovníka napravo k spomínanej Kredarici.


Tento piaty úsek podľa môjho rozdelenia, teda mesačnú krajinu, ideme prakticky po rovine. Už chýba iba vesmírne autíčko a ak by tam natáčali film Apollo, veľa kulís by nepotrebovali . Čo však treba povedať – ako skoro všade v slovinských horách - na značení by mali popracovať. Je naozaj zlé a aj keď som išiel túto trasu opakovane, stále musím veľmi pozorne sledovať červené bodky v bielom kruhu. Tie sú rozmiestnené dosť striedmo a stačí, aby vám unikla jedna, dve a v tomto mori skál sa ľahko stratíte.

Takže zase pár krokov späť k poslednej značke a odznova. Trošku taká pevnosť Boyard. Ale aj to má niečo do seba . Keď sa už táto mesačná krajina blíži k svojmu koncu a vrchy začínajú prudko stúpať, čaká nás posledný úsek našej cesty. Opäť kolmo hore cez železné kliny a reťaze. A potom, po úzkom chodníčku na rímse vo výške cca 2 500 metrov, prejdeme ešte cca 100 metrov a zrazu, keď už sa začínate pýtať, „kde tá chata kua je“ sa prehupnete cez posledný prechod, pozriete sa doľava a TAM JE!


Charakteristické tri strechy sa nedajú zmýliť . A hlavne ste pri nej naozaj super blízko, čo na spomínanom chodníčku, ktorý sme práve prešli, nemôžme ani len tušiť. Ten pohľad je príjemný, lebo viete, že za pár krokov ste v cieli, kde vás čaká jedlo, pitie a oddych. V mojom prípade síce krátky, necelú hodinku a potom späť do civilizácie. A to presne opačným smerom, ako sme prišli. Čaká nás siahodlhé klesanie južnou stenou. Samozrejme, môžete sa vrátiť tou istou trasou, ktorou ste prichádzali, ale ja sa pýtam načo, keď máte hneď niekoľko iných možností. Naspäť som vybral tú najľahšiu cestu. Pozvoľne stúpa do údolia Krma a končí pri Kovinarskej koči. Výhľady sú opäť krásne, v porovnaní so severnou stenou pribúda s každým krokom viac farieb a zelene.


Výhľady sú teda iba v prvej tretine. Potom príde mordor, dostaneme sa do lesa a ten prakticky skončí až v úplnom cieli dnešného výletu - v Kovinarskej koči. Môžem zodpovedne povedať, že od polovičky len klesáte, klesáte a klesáte a tá cesta naozaj nemá konca kraja .


Až sa stane trošku otravnou, ale po náročnejšom výstupe severnou stenou je to celkom príjemné riešenie, ako si vybehnúť Kredaricu „naotočku“ a neodpáliť sa.

Signálom toho, že ste už na konci svojej cesty, sú prvé autá lemujúce šotolinovú cestu. Zostáva vám posledných 500 metrov a ste v cieli. Kovinárska koča. Sú tu super príjemní chatári a dobré domácke jedlo. Zastavte sa tam.


Čísla na záver

Ako to už v mojich článkoch býva, záver je o číslach . Profil trate si môžete pozrieť na obrázku nižšie.


  • Celková dĺžka trasy od parkoviska pri Aljaževom dome v doline Vrata po parkovisko pri Kovinarskej koči (dolina Krma) je 18,16 km.
  • Celkové prevýšenie 1 541 m.
  • Čistý čas (hore severnou stenou cez Prag, dole južnou stenou do Krmy bez prestávok) 5 hodín, 3 minúty.

Ak by ste si chceli od Triglavskom dome na Kredarici vybehnúť ešte na Triglav, pripočítajte k celkovej dĺžke trasy cca 45 minút hore a zhruba rovnaký čas dole. Trasa od Kredarice na Triglav cez Malý Triglav je istená vodiacim lanom, určite odporúčam ferratový set. Je veľa turistov, ktorí ho so sebou nemajú, ale pre bezpečnosť seba aj svojich blízkych ho odporúčam. Takisto ako prilbu. Tá by mala byť absolútnou samozrejmosťou už od momentu, kedy vystúpite z auta. Je to preto, že charakter pohoria Triglavského národného parku, jeho érozia, viac turistov a hlavne pohybujúca sa vysokohorská zver (kamzíky, kozorožce) uvoľňujú kamene, ktoré dopadajú na turistický chodník a ak ste v nesprávny čas na nesprávnom mieste, zrazia vás dole ako šupa z dela. Nemať tu prilbu nie je žiadna frajerina a je to naozaj najmenej, čo môžete pre vlastnú bezpečnosť urobiť.


Zhrnutie

  • Názov: Kredarica (Triglav)
  • Lokalita: Triglavský národný park, Slovinsko
  • Obmedzenie: júl-október
  • Obtiažnosť: 4/5
  • Trvanie: 5 hodín
  • Parametre: 18,16 km/1 541 výškových metrov
  • Typ: okruh, vrch
  • Možnosť parkovania/spoje: parkovisko pri Aljaževom dome, dolina Vrata (od dediny Mojstrana)
  • Mapka/GPX: sekcia Výjazdy, GPX

Jedna logistická rada na záver

Určite ste si všimli, že sme začínali na parkovisku v Doline Vrata a končíme o 18 km ďalej v úplne inej doline - v Krme. K autu by ste sa síce vedeli dostať peši, ale pripočítajte si tak 20 km. Čiže netreba podceniť logistiku a dohodnúť sa s niekým, aby vás prišiel na záver vašej cesty ku Kovinárskej koči počkať. Určite si viete aj niekoho stopnúť a pokiaľ má miesto v aute, bez problémov vás zoberie.

Treba však myslieť na to, že sa potrebujete dostať do Mojstrany (prvá dedinka za Kovinárskou kočou je Zgorna Radovna) a odtiaľ zase 10 km asfaltovou a šotolinovou cestou späť ku Aljaževovmu domu, kde ste ráno začínali. Alterantívou je, že si deň predtým necháte jedno auto pri Kovinárskej koči a druhým sa dopravíte k Aljaževovmu domu. Ešte zaujímavejší spôsob je, že si necháte na Kovinárskej koči bicykle a s nimi sa dopravíte k autu pri Aljaževovom dome. Vymyslieť sa to dá rôzne. Záleží od odvahy a hlavne od toho, na čo budete mať po nie celkom ľahkej turistike chuť .


Nabudúce si napíšeme niečo o Doline siedmych triglavských jazier, tak „stay tuned“ a verím, že sa niekedy uvidíme v Slovinsku. Horám zdar!
report_problem Našiel si v texte chybu?
BasketSK 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

O tom, ako môže byť túra na to isté miesto zakaždým iná, a o tom, ako nás jediný výjazd na dobre známe miesto poriadne vyškolil.
Šípska Fatra - z Liptova na Oravu cez skalné bralá

Šípska Fatra - z Liptova na Oravu cez skalné bralá

Hľadáš poldenný výlet s množstvom zaujímavostí? Na tejto túre sa môžeš tešiť na krásne výhľady na Veľkú a Malú Fatru, krasové útvary, jaskyne a rozprávkový les.
Kamenný unikát na Spiši - Dreveník a Spišský hrad

Kamenný unikát na Spiši - Dreveník a Spišský hrad

Poď sa s nami pozrieť, ako to vyzerá v Pekle. Neboj, cestu von z neho určite nájdeme a vezmeme ťa aj do raja.
keyboard_arrow_up