Výstup na Pico Viejo na Tenerife – túra plná prekvapení

Aj dovolenka pri mori môže mať príchuť vysokohorského dobrodružstva. Na čo sa pripraviť pri turistike v extrémnom teple a teréne bez jediného stromu?

S priateľom patríme medzi vyznávačov aktívneho oddychu a zvyčajne po dovolenke potrebujeme ešte jednu dovolenku. Podľa toho vyberáme aj cestovateľské destinácie a tento rok nám padli do oka Kanárske ostrovy. Pre Tenerife sme sa rozhodli práve kvôli rozmanitosti krajiny a jej terénu ako stvorenému na turistiku.

Bohužiaľ, výstup na najvyššiu horu Španielska, Pico del Teide (3 718 m n. m.), je nutné rezervovať niekoľko mesiacov vopred a v čase nášho výletu bol beznádejne vybookovaný. No nič, povedali sme si, jeho nižší brat vyzerá tiež lákavo – kráter Pico Viejo (v španielčine „Starý vrch“) s výškou 3 135 m n. m., nám bude musieť ako prvá trojtisícovka stačiť.

Vidmo ako dobré znamenie

Túru sme si naplánovali na tretí deň pobytu na ostrove a z ubytovania pri Los Gigantes sme vyrazili o 7:00 ráno. Od pobrežia sme úzkymi horskými cestami s nespočetnými zákrutami stúpali asi hodinu. Počasie naznačovalo jasný deň, údolie bolo kvôli inverzii zaplavené oblakmi, ktoré vyzerali ako perina a dokonca sa ukázalo vidmo. Brali sme to ako dobré znamenie a spokojne pokračovali ďalej.

Vitajte na Marse

Vystúpali sme až do Národného parku Las Cañadas del Teide, kde sme sa ocitli v mesačnej krajine. Alebo skôr na Marse – podľa tisícich odtieňov oranžovej farby. Nikdy by mi nenapadlo, že zdanlivo pustá a suchá krajina môže byť taká nádherná. Toto prostredie bolo úplne iné, než čokoľvek, čo som predtým videla.

Auto sme zaparkovali na bezplatnom parkovisku pri Roques de García a po úvodnom očarení panorámou nás rýchlo prebrala vonkajšia teplota – o 8:00 ráno bolo 8 stupňov a pofukoval svieži horský vánok. Obliekli sme mikiny a vydali sa upraveným chodníčkom po pravej strane Garciových skál, ktoré sú jedným z najnavštevovanejších miest parku.

Na trase sme boli sami a vychutnávali si pokoj a krásu skalných útvarov, ktoré tu príroda sformovala. Chodníčkom sme sa dostali za skaly a napojili sa na Trail S-23 pokračujúci rovno hore ku kráteru.


Po hodine chôdze po lávovom poli sme začali cítiť stúpajúce slnko a zvyšujúcu sa teplotu, ktorá posmelila z úkrytov jašteričky. Doteraz slnko vrhalo tieň zo skál, okolo ktorých sme prechádzali, ale čím bolo vyššie, tým bolo tieňu menej.

Rozhodli sme sa nechať si oblečené tenké mikiny, aby sme predišli spáleniu - tento nápad sa neskôr ukázal ako veľmi dobrý, keďže na konci túry bolo jasne vidieť, ktorý kúsok kože ostal bez náteru SPF 50 alebo krytia oblečením.

Kráčali sme už vyše 2 hodiny a počas krátkej prestávky sme zahliadli divokú púštnu mačku. Po kaktusoch a jaštericiach, ktoré nám už v tom čase doslova skákali pod nohy, to bolo vítané spestrenie.

Trojkilometrová hranica

Podľa mapy nám ostával na vrchol posledný kilometer, ale išlo sa nám podozrivo ťažko. Asi po 15 minútach odfukovania sme zastavili a priznali jeden druhému, že nevieme, čo sa deje, ale nevládzeme. Až vtedy nám došlo, že prekračujeme hranicu 3 000 metrov nad morom a naše telá asi už túto výšku pociťujú.

Túra síce mala iba 14 km a 1 000 m, ale dala nám poriadne zabrať.

Nehovoriac o tom, že pri každom kroku strmým terénom sa nám pod topánkami drolila zvetraná láva a lýtkam dávalo toto sypké podložie zabrať. Fascinovaní sprievodnými javmi nadmorskej výšky sme pokračovali hore – so zaľahnutými ušami sme si každých 100 m dávali pauzu na 10 nádychov.

Na samotný okraj krátera nevedie značená cesta, a tak sme sa na turistickom rázcestí vydali doľava na Trail S-9, a krížom hore cez najbližší ako-tak vychodený chodníček. Posledných 500 metrov nám trvalo snáď 20 minút.

Konečne na vrchole

Únavu potlačilo nadšenie, keď sme konečne uvideli 800 m široký oranžový kráter Pico Viejo, kontrastujúci s modrou oblohou a morom v pozadí. Po pravej strane sa týčil majestátny, o takmer 600 m vyšší Pico de Teide, na ktorý sme sa v tom momente pozerali s obrovskou pokorou.


Na vrchole sme boli iba s jedným mladým poľským párom, ale kvôli silnému vetru a teplote iba okolo 10 stupňov sme tu nestrávili veľa času. Pofotili sme sa, doplnili energiu v podobe obložených žemlí a iontového nápoja a vydali sa rovnakou cestou smerom dole.

Pochod cez lávové polia

Slnko už bolo v najvyššom bode a absentujúci tieň nás donútil uvedomiť si, že nielen v Tatrách turisti podceňujú nebezpečenstvo a silu hôr. V polovici zostupu sme začali stretávať turistov, ktorí sa iba teraz, na poludnie, vydali smerom hore, zjavne si neuvedomujúc, čo ich čaká.

Okolo Garciových skál sme prakticky prebehli, nakoľko sa už hemžili turistami a zakotvili v kaviarni Cafe & Bar Los Roques oproti parkovisku. Pri káve a koláčiku sme si vymieňali pocity z túry a usúdili sme, že síce mala iba 14 km a prevýšenie necelých 1 000 m, ale dala nám prekvapivo poriadne zabrať. Rozhorúčené lávové pole, ktoré spodnú časť túry zmení na pochod ohňovou zemou.

Vo vrchnej časti túry zase telo preskúša vysoká nadmorská výška, vietor a chlad. Nemožnosť oddychu v tieni, ktorá núti zostupovať bez prestávky a tým oslabuje sústredenie a otupuje zmysly. Táto túra mala všetko a pre nás, zvyknutých na stredoeurópsky typ turistiky v lesoch a kosodrevine, to bol nezabudnuteľný zážitok.

Vrchol „z núdze”?

Pico Viejo rozhodne nie je voľbou „z núdze“, ak sa ti nepodarí zarezervovať si výstup na Teide. Je to naozaj krásna túra, na ktorú sa oplatí vyraziť skoro ráno, aby si sa vyhol neúprosnému slnku, pred ktorým sa už okolo poludnia ani na chvíľočku nie je kam ukryť.

Samozrejmosťou by mala byť pravidelná aplikácia SPF 50, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a dostatok vody – minimálne 2 l na osobu. Na zváženie je aj tričko alebo mikina s dlhým rukávom počas celého výletu.

Tip na fotku: Od parkoviska pri Roques de García vedie panoramatická cesta TF-21, ktorá je jednou z najfotografovanejších scenérií na Tenerife. Nie je tu veľká premávka, takže si vieš urobiť krásnu fotku s Teide za chrbtom. Samozrejme si dávaj pozor, predsa len je to cesta pre autá!

Zhrnutie

• Lokalita: Kanárske ostrovy, Tenerife
• Značenie: Od Roques de García po S-23 a následne doľava po S-9, záverečných pár metrov bez značenia
• Obmedzenie: bez obmedzení
• Fyzická náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 3/5 (terén nie je technický, ale veľmi exponovaný)
• Trvanie: 5,5 h aj s prestávkami
• Parametre: 14 km/ 927 výškových metrov
• Možnosť parkovania: bezplatné parkovisko
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity