Samaria – grécky poklad uprostred Stredozemného mora

Kréta nie je len o plážach, pamiatkach a gyrose – ak máš rád pohyb a prírodu, prechod roklinou Samaria bude pre teba to pravé.

Príležitosť navštíviť Krétu sa jednoducho neodmieta. Tento grécky ostrov s rozlohou približne ako Prešovský kraj ponúka z každého rožka troška – oddych pri mori, kultúrne obohatenie pri pamiatkach Minojskej civilizácie a rovnako aj športové vyžitie najmä v hornatom vnútrozemí.

Predstava ležania na pláži ma príliš neláka, preto turistika najdlhšou roklinou v Európe – Samaria, predstavuje jasnú voľbu. Čaká nás 16 km turistiky s prevýšením 1 250 m v srdci Krétskych Álp.

Doprava a presuny

Nech je účel tvojej návštevy Kréty akýkoľvek, prenájom auta je takmer nutnosť. Požičovne nájdeš v každom prímorskom mestečku a v porovnaní s taxíkmi vychádza prenájom výrazne výhodnejšie. My sme si rezervovali auto cez Booking priamo pri letisku v Heraklione za cenu okolo 12 €/deň. Pre porovnanie – taxík z letiska stojí 35 € za 15 km. Benzín zhruba 1,80 €/l.


Pred prevzatím si auto dôkladne skontroluj a zdokumentuj každú nedokonalosť, ktorú nájdeš. Na Kréte je to viac než odporúčanie – miestni šoféri majú veľmi voľný vzťah k dopravným predpisom a úzke uličky po vzore talianskeho vidieka neodpúšťajú. Pojem stopka, obmedzená rýchlosť či dvojitá neprerušovaná čiara im veľa nehovorí a prednosť má očividne ten, kto je rýchlejší. Nejaký ten škrabanec či preliačinu má takmer každé auto. Nám sa to pri odovzdávaní auta vyplatilo.

Ak by ste auto predsa len nechceli, popri severnom pobreží dobre funguje aj autobusová doprava. Spoje medzi najväčšími mestami Chania - Rethymno - Heraklion si však treba zarezervovať dopredu ΚΤΕΛ Χανίων, kvôli vysokej vyťaženosti je počet miest limitovaný, kto skôr lístok kúpi, ten sa zvezie.

Logistika výletu

Ak chceš absolvovať prechod roklinou Samaria, musíš si vybrať jeden z dvoch štartovacích bodov:

• Xyloskalo na náhornej plošine Omalos v 1 250 m n. m.
• Agia Roumeli, dedinka na južnom pobreží, oddelená od zvyšku územia Kréty horami parku Samaria.

Príliš vysoké teploty, silný vietor, búrky či iné „prírodné živly“ sú totiž dôvodom pre uzatvorenie parku.

Tieto dve miesta spája trasa dlhá zhruba 16 km, plná nádherných výhľadov a meniacej sa prírody. Od voňavých vysokých borovíc a skalnatých zrazov vysoko nad úrovňou mora, popri zurčiacich potôčikoch vytvárajúcich hlboké brázdy v bielych skalách až po kamenisté chodníčky schované v útrobách parku, postupne miešané s pieskom, rinúce sa popri záhradách plných sťaby exotických kvetov.


Turistika cez Samariu je možná v oboch smeroch, no zo Xyloskala nadol je to výrazne jednoduchšie a logisticky menej komplikované. Dedinka Agia Roumeli leží totiž osamotene pri mori, asi tri km od vstupu do samotného národného parku, odrezaná od zvyšku Kréty vysokými horami.

Inak sa dá do nej dostať len po mori, pričom denne prichádzajú len dve lode. Tie zbierajú ľudí zo západu v Palaiochora a Sougia, na východe v Hora Sfakion a v Loutro. Obe lode privezú cestujúcich do dedinky okolo obeda a ďalších odvezú až o 17:30.

Preto stihnúť turistiku v opačnom smere, teda z pobrežia v Agia Roumeli na náhornú plošinu, je v rámci jedného dňa prakticky nemožné. Z tohto dôvodu je potrebné si zarezervovať ubytovanie priamo v Agia Roumeli v cene asi 70 €/noc. Vstup do parku je denne sprístupnený od 7:00, posledných turistov púšťajú o 13:00 v oboch smeroch.

Ráno na otočku: Skorý budíček a výjazd

My sme sa rozhodli pre tú komfortnejšiu možnosť, a to prejsť cez národný park zo Xyloskalo do Agia Roumeli. Tento variant ponúka aj veľké množstvo rezervačných portálov – či už Booking cez partnerskú spoločnosť Viator, Tripadvisor, alebo priamo cestovné kancelárie v jednotlivých letoviskách po Kréte.

Cena je asi 50 €/os., v ktorej je zahrnutý transfer z a do hotela, sprievodca a vybavenie kúpy vstupenky či lístkov na dopravu. Problém je, že väčšina týchto zájazdov je organizovaná zo západných miest ostrova (západne od mesta Rethymno), pre nás, čo sme bývali východne od Heraklionu, príliš možností neostalo.


Cesta dlhá 200 km od hotela až po Xyloskalo nám autom zabrala tri hodiny. Vedomí, že síce trajekt stíhame aj so začatím túry na obed, sme si dali skorší budíček kvôli obavám z obmedzeného množstva parkovacích miest pri vstupe do parku na 5:00. Zhruba o hodinu neskôr, avšak o 150 km bližšie začínajú aj cestovky, kedy skorší príchod do rezervácie znamená aj znesiteľnejšie teploty počas turistiky.

Našťastie koncom mája, mesiac po zahájení sezóny v parku (od 1. 5. do 31. 10.) sme mali teploty ešte znesiteľné, s priemernou teplotou 29 °C (počas túry, zaznamenané hodinkami). Príliš vysoké teploty, silný vietor, búrky či iné „prírodné živly“ sú totiž dôvodom pre uzatvorenie parku. Zhodou náhod, ani nie týždeň pred naším príchodom na Krétu bolo v oblasti registrované silné zemetrasenie, našťastie park bol v čase našej dovolenky na Kréte uzatvorený len dva dni kvôli zlému počasiu.

Ceny

Parkovisko bolo po deviatej miestneho času obsadené asi na 30 %, avšak oblasť sa už hemžila turistami ostošesť. Parkovné asi 100 m od vstupu do parku stojí 5 €/deň a je počas dňa strážené miestnym „výberčím“.

V miestnom obchodíku sa okrem turistických paličiek, batohov či občerstvenia dajú zakúpiť aj lístky na autobus z niektorého z vyššie uvedených prístavísk trajektu späť do Xyloskalo, pričom autobusy čakajú na jeho príchod.

My sme si naplánovali vystúpiť v Sougii – najbližšie a najfrekventovanejšie výstupisko z Agia Roumeli. Lístok na autobus stojí 7 €/os. a je nutné si ho kúpiť takto vopred. Na mieste sa dá kúpiť lístok len v prípade, ak náhodou ostane nejaké prázdne miesto na sedenie. Pre zábudlivcov je inak k dispozícii taxi v cene 50 €.

Vzhľadom na to, čo čakalo autobus, asi hodina cesty výstupu krkolomnými, úzkymi a hlavne strmými cestami, je aj cena za taxík celkom prijateľná. Vstupenka do Samaria parku sa kupuje tesne pri vchode a v základe vychádza na 10 €/os. Časť lístka odovzdávaš aj na konci rokliny pri tzv. dolnom vstupe, aby správa parku vedela, že si vyšiel.

Štart v Xyloskalo: Hore a hneď prudko dole

Xyloskalo je oficiálny severný vstup do národného parku a nachádza sa na okraji priepasti – doslova. Preto hneď po vstupe do parku sa naskytnú krásne výhľady na strmé steny rokliny, kdesi sa krútiacej smerom k moru.

Cesta sa kľukatí a vinie popod stovky metrov vysoké skalnaté útesy.

Povrch chodníčka tvoria kamene do hladka vybrúsené tisícami a tisícami turistov, ktorí tade rok po roku prejdú. Cesta sa v serpentínach zvažuje mierne nadol popod vysoké borovice, pričom prvé 3 - 4 km je zostup po skalných schodoch lemovaných dreveným zábradlím. Miestami sú schody relatívne vysoké a úzke, vďaka čomu sa v týchto úsekoch tvoria zápchy ľudí. Na každom kilometri je aj priestor na odpočinok, prírodná studnička a dokonca aj mini prírodný záchod.

V srdci rokliny

S ubúdajúcimi výškovými metrami sa terén postupne mení, sklon mierni a prechádza do štrkoviska s občasným prekonaním väčších balvanov pri prechádzaní cez lokálne bystriny. Oficiálnych miest na odpočinok síce ubúda, sú však väčšie, pripravené poskytnúť prístrešie viditeľne unaveným turistom zhruba v polovici trasy.


Ďalšie 2 – 3 km sa terén vyrovná, začne pribúdať zelene a kvetov s náznakom konca parku. Atrakciou na fotenie sú aj akési zrúcaniny popri chodníku (vraj len stará osada), sťaby náznak blížiacej sa civilizácie. Po prekontrolovaní prejdenej vzdialenosti na hodinkách človek vytriezvie a zistí, že ho ešte aspoň päť km čaká.

Najikonickejšie miesto: Železná brána

Okolo 12. km sa charakter trasy výrazne zmení, balvany zbelejú, narastú a roklina sa postupne uzatvára. Cesta sa kľukatí a vinie popod stovky metrov vysoké skalnaté útesy, ktoré sa týčia donekonečna nad hlavami drobnučkých turistov.


V mieste zvanom „Irongates“ sa takmer spoja a tvoria štyri m široký prechod so stenami vysokými 500 m. Tento úsek je fotogenický, ale aj horúci – tienisté miesta sa striedajú so slnkom rozpálenými skalami a to už máme 10 – 12 kilometrov v nohách. Potok, ktorý preteká dnom rokliny, ponúka vítané osvieženie – mnohí si tu opláchnu tvár alebo rovno vyzujú topánky a na chvíľu si oddýchnu v chladnej vode.

Koniec trasy

Na 13. km park oficiálne končí, pričom domáci sa hneď chopia príležitosti a ponúkajú prvú pomoc, t. j. chladené nápoje a pre tých úplne zničených aj za 2 € odvoz do Agia Roumeli vzdialeného ešte dva km. My ideme pešo, síl je stále dostatok, z plných pľúc však nasávame vôňu mora. V Agia Roumeli si kúpime lístok na loď do Sougie, ktorý stojí 15 €/os.

Amfory vysoké ako človek, staroveké systémy kanalizácie, bohaté nástenné maľby, ohromné nosné stĺpy...

Ostávajú nám asi dve hod., počas ktorých využijeme miestnu kuchyňu. Reštaurácií je v dedinke dostatok, keďže ich pracovný čas je zúžený zhruba na štyri hodiny, od prvých príchodzích okolo 13:00 až po odchod trajektu, fičí to ako na bežiacom páse. Napriek tomu je jedlo výborné, ceny až tak nie. Porcia tzatziki so zeleninou a jedno ražniči s dvoma pomarančovými šťavami vyjde na 35 €. Čo už, výlet je výlet.

Návrat

Loď, teda skôr trajekt s miernym meškaním ponúkne ešte 40 minút dlhú vyhliadkovú plavbu popri neprístupnom pobreží do Sougie, kde v zmätku ľudí hľadáme svoj autobus. Dohromady sú pri prístave pristavené tri autobusy (mimo tých pre cestovky), ktoré spolu vyrážajú do Xyloskalo, kde sa dostávame okolo 20:00. Cesta späť do hotela prebehla viac-menej bez väčších problémov, o zážitok navyše vďačíme nášmu autu, ktorého svetlomety osvetľovali asfaltku hádam na úrovni blikačky na bicykli.

Zhodnotenie

Po zhodnotení trasy sme spravili asi 25 000 krokov, nastúpali 77 m a naklesali 1 289 m za čistý čas chôdze 3 h 22 min., s prestávkami na fotenie a oddych celkovo 5 hodín. Dĺžka trasy zaznamenaná hodinkami bola 18 km, avšak vzhľadom na roklinovitý charakter prostredia, kde nie je ani telefónny signál, nevylučujem, že došlo k skresleniu prejdenej vzdialenosti a trasa mala zrejme avizovaných 16 km.

Niekoľko ľudí po príchode do Agia Roumeli sme videli ofačovaných, vytknuté členky, rozbité kolená a obviazané zápästia boli pomerne časté. My sme si našťastie odniesli len kopec zážitkov a svalovicu na stehnách. Jedine typického obyvateľa rokliny, vzácnu kozu „kri-kri“, sme nezazreli.

Ďalšie klenoty Kréty

Keďže Kréta sa považuje za kolísku európskej civilizácie a bola osídlená už 3 000 rokov pred n. l., je plná rôznych polorozpadnutých chrámov a palácov ešte z doby Minojcov. Asi najznámejší a najväčší je palác Knóssos neďaleko Heraklionu, ktorý ponúka prechádzku cez pozostatky starého miesta.

Na nálezisku možno nájsť amfory vysoké ako človek, staroveké systémy kanalizácie, bohaté nástenné maľby, ohromné nosné stĺpy, priestory divadla aj trónnu sálu. Z nich aj po rekonštrukcii ostali len záchvevy bývalej slávy a moci dávnej kultúry, no palác stále dýcha ohromnou atmosférou rušenou hádam len obrovským množstvom ľudí.


Neďaleko hlavného mesta pri mestečku Gournes je možné navštíviť aj Krétske akvárium, ktoré je považované za jedno z najväčších v Európe. V ňom, asi v 60-tich nádržiach rôznych veľkostí, možno nájsť až cez 200 druhov morských živočíchov od koralov a drobnučkých, rôzne farebných rybičiek, koníkov, korytnačiek, sépií až po medúzy všakovakých veľkostí a rýb väčších ako dospelý chlap.

Všetky nájdeš v akváriách v podmienkach čo najpodobnejších ich prirodzenému prostrediu. Toľko práce a námahy udržať akváriá a ich obyvateľov v takom stave, ako boli prezentované, ohromný pocit z miesta ešte umocňuje.


Keďže Kréta je hlavne rekreačné letovisko, spomeniem ešte ružové pláže na západnej časti ostrova. Asi najružovejší piesok má pláž Elafonissi na JZ ostrova s prekrásnou tyrkysovou vodou po kolená, prípadne neďaleko Chanie pláž Falassarna. Tieto miesta sme však navštíviť nestihli.


Prechod roklinou Samaria nie je len „ďalšia túra“. Je to 16 km dlhý zážitok – fyzický, vizuálny aj duševný. Cez vysoké „železné“ steny, borovicové lesy, šumiace potoky a takmer mesačnú krajinu na konci. Ak máš rád prírodu, trochu výzvy a dokážeš ráno skoro vstať, keď budeš mať príležitosť, určite sa na túto trasu vyber. Ak ti len turistika nestačí, na Kréte je mnoho atrakcií, ktoré stojí za to vidieť.

Zhrnutie

• Názov: Národný park roklina Samaria (ang. The Samaria Gorge)
• Lokalita: White Mountains, Crete, Greece
• Oficiálna stránka: Samaria Gorge
• Značenie: miestami šípky, inak jasne viditeľný chodník vydláždený buď kameňmi, štrkom, alebo ide o lesnú cestu
• Obmedzenie: park je otvorený od 1. 5. do 31. 10., denne od 7:00 do 13:00
• Trvanie: 4 - 6 hodín (trasa od Xyloskalo po Agia Roumeli)
• Parametre: 16 km/1 250 m
• Kondičná náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 3/5 (prírodné kamenné chodníčky, drevené mosty, strmé pasáže smerom nadol s vysokými a hladkými kameňmi)
• Typ: kaňon, roklina
• Možnosť parkovania: platené parkovisko pri vstupe v Xyloskalo - 5 €/deň
• Ďalšie poplatky: vstup do rokliny - 10 €/dospelá osoba, trajekt do Sougie - 15 €/os.
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity