Tip na výlet: Z Čičmian na Strážov alebo príjemný okruh v srdci Strážovských vrchov

Tip na výlet: Z Čičmian na Strážov alebo príjemný okruh v srdci Strážovských vrchov

Mám rád turistické trasy, ktoré sa dajú zokruhovať. Strážov som už absolvoval, ako prechod zo Zliechova do Čičmian, no tento okruh som mal dlho uložený v hlave. Nadišiel čas realizácie…

Strážovské vrchy sú mi celkovo veľmi blízke. Bývam na ich okraji a väčšina výjazdov na horskom aj cestnom bicykli smeruje práve sem. Ako turista zas musím priznať, že okrem hlavných vrcholov a pár hlavných trás nemám zmapovanú ani polovicu Strážovských vrchov. V dohľadnej dobe sa budem snažiť to postupne zlepšiť. Keďže som skôr typ človeka, ktorý uprednostní skôr menej frekventované miesta pred hlavnými „ťahmi”, toto pohorie bude ideálnym únikom z každodennej reality.

„Ve dvou se to táhne líp”

Okolité hory nie sú poznačené ťažbou a vyzerá to tu idylicky.
Ako na zavolanie sa mi ozval kamarát, ktorý plánuje na týždeň prísť domov zo svojej pracovnej destinácie. Poteší ma to, pretože momentálna mediálna masáž okolo stretu s medveďom dolieha aj na mňa. Takto budem kľudnejší a hlavne aj manželka, že sa zas netúlam sám.



Ráno vyrážame autom do Čičmian, kde nechávam auto. Respektíve nechávam auto kúsok za touto malebnou dedinkou, na mieste, kde červená turistická značka odbočuje z hlavnej cesty na lesnú. Je osem hodín ráno, nad nami sa prevaľuje nízka oblačnosť, ktorú občas pretnú slnečné lúče. Predošlý deň tu zrejme aj popršalo. Vzduch je chladný a úžasne čerstvý.

Cesta vedie popri potoku, okolie tvoria zatiaľ hlavne lúky, ktoré sú plné kvetov. Okolité hory nie sú poznačené ťažbou a vyzerá to tu idylicky. Držíme sa stále červenej značky, mimochodom, je to cesta hrdinov SNP, ktorá prechádza aj Čičmanmi a popod samotný Strážov.


Vchádzame do lesa a cesta začína ihneď poriadne stúpať. Na 1,5 kilometri nastúpame 260 výškových metrov a prídeme ku smerovníku Pod Strážovom. Tu sa spája červená značka so zelenou a zároveň odtiaľto začína NPR Strážov. Na toto miesto sa vrátime pri zostupe a budeme pokračovať po spomínanej zelenej.

Na vrchol

Stúpanie pokračuje stále v rovnakom profile, chodník už okrem koreňov „zdobia” aj kamene. Po včerajšom daždi sú dosť šmykľavé, niektoré sú dokonca voľné, treba stúpať opatrne a s ohľadom na ľudí za vami. Okolie je zarastené obrovskými papraďami a starými stromami. Celé prostredie navodí atmosféru džungle. Napomáha tomu aj stúpajúca oblačnosť, ktorá sa prevaľuje medzi stromami. Šum v korunách stromov a rýchlosť, akou sa striedajú oblaky, indikujú, že hore poriadne fúka.


Z lesa vychádzame na lúku, ktorá má príznačné meno - Lúka pod Strážovom. Na tomto smerovníku končí zelená značka a červená vás pošle rovno do lesa, smerom na Zliechov. Výstup na samotný Strážov je označený červeným trojuholníkom. Od smerovníka je to cca 10 minút. Cesta je vyšliapaná krajom lúky s peknými výhľadmi. Nám však šťastie toľko nepraje, lebo sa práve na ten smer, severovýchod, nasunula oblačnosť. Inak je vidieť Kľak, časť Malej Fatry, Veľkú Fatru v pozadí, Kremnické vrchy a ďalšie pohoria či kopce.


Na konci lúky je opäť malý lesík,
Chodník má takmer rovinatý profil, občas sa strieda mierne stúpanie s klesaním.
prechodom ktorého sa dostaneme na samotný vrchol Strážov (1 214 m n.m.). Momentálne tu fúka vetrisko, ale aspoň rozoženie trochu oblačnosť a naskytnú sa nám pekné výhľady na blízke okolie. Hneď pod vrchom pozeráme na obec Zliechov a okolité kopce. Nachádza sa tu aj smerovník, kam sa pozerať a na aký vrchol, no vzhľadom na oblačnosť poslúžil ako podnos ku káve a muffinu. Kúsok pod vrcholom je osadený slovenský dvojkríž.


Z hmly sa občas vynorí časť obce Mojtín, nad ktorou sa nachádza vrch Javorina. Miestni bikeri vedia, že tam sa nachádza prírodný trail Mazačka. Kúsok od Mojtína je zas legendárny trail Kanada. My si urobíme zopár fotografií a schádzame nižšie, kde tak nefúka, aby sme sa posilnili pred ďalšou cestou.


Medvedími húštinami do neznáma

Tento úsek až ku smerovníku Pod Strážovom je rovnaký, ako ten výstupový. Odtiaľto je to už pre mňa neznáma cesta, na ktorú som sa tešil. Chodník sa postupne zužuje až do „singletrailu”. Zdá sa, že nie je veľmi frekventovaný, pretože je zarastený kríkmi až tak, že musíme cestu rozrážať turistickými palicami. Postupne sa to však zlepšuje. Chodník má takmer rovinatý profil, občas sa strieda mierne stúpanie s klesaním. Všímam si, že na spadnutých stromoch, ktoré sú na chodníku, sú urobené nájazdy a ryhy od prevodníkov. Môže to byť zaujímavá jazda.


Čakajú nás totiž ešte tri kilometre po hlavnej ceste až ku autu.
Medvedie húštiny, ktoré spomínam v názve, medvedími neboli. Okrem raticovej zveri a vtáctva sme nevideli nič, dokonca ani stopy, takže smelo do toho. Impozantné bolo to ticho. Žiadne motorové píly, žiadny hluk od cesty. Len vietor v korunách stromov a občasný škrekot sojky či pískanie dravca. Takto prechádzame cez Čierny vrch a Vrábľovú. Občas vidím rôzne odbočky z hlavnej trasy, ktoré pôsobia ako poľovnícke chodníčky alebo skratky, nemáme však toľko času na prieskum, poobede ešte musím ísť po deti do škôlky.

To už výšku iba strácame, čo značí, že sa blížime do sedla Samostrel. Najprv prechádzame popod stĺpy elektrického napätia a následne schádzame ku krížu, smerovníku a prístrešku v spomínanom sedle.


Je to križovatka zelenej a žltej TZ. My sa vydávame po žltej. Podľa stôp sa zdá, že sa tadiaľto aj jazdí na bicykloch. Je to široká, štrkom vysypaná cesta v udržiavanom stave.

Keď rovina bolí viac ako kopce

Profil má iba mierne klesavý charakter, aspoň netrpia kolená a ide sa o čosi veselšie. Cesta je otvorená, vedie mimo lesa, popri potoku.


Naskytá sa pekný pohľad do okolitej prírody. Až na konci, pri asfaltovej ceste, vedúcej do Čičmian, sa dozvedám, že tá dolina sa volá Pružinská. Informuje o tom aj drevený dvojzubec so smerovníkmi. Tu sa nachádza aj drevená lávka ponad potok a informačná tabuľa.


Potok láka na schladenie nôh z pochodovania v turistických topánkach. My to však neurobíme a ja to aj trochu ľutujem. Čakajú nás totiž ešte tri kilometre po hlavnej ceste až ku autu. Nemám rád takéto presuny a cítim sa, akoby som mal nohy v plameňoch. To sa nachádzame už nad Čičmanmi. Rozmýšľam, či sa ideme najesť teraz alebo až po prezutí. Nakoniec však bolesť chodidiel vyhrala, tak prichádzame k autu. Vytúžene sa prezujem a už autom sa vraciame naspäť do obce, kde sa pustíme do tradičného obedu. Teda kamarát si dáva halušky a ja pre zmenu pirohy. Už by to chcelo iba sadnúť do bazéna a trochu sa schladiť. To však nehrozí, lebo bazén tu nemajú a ja nemám ani čas nazvyš, ešte mám povinnosti.

Strážov nám síce dnes neposkytol svoje pekné výhľady do diaľok, napriek tomu to hodnotím ako veľmi vydarenú turistiku, nie veľmi náročnú a dobrodružnú. Ak máte nejaký tip, kam sa ešte v Strážovských vrchoch pozrieť, pridajte do komentáru pod článok, budem rád.

Zhrnutie

  • Názov: Strážov - Sedlo Samostrel
  • Lokalita: Strážovské vrchy, Žilinský kraj
  • Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
  • Náročnosť: 3/5
  • Trvanie: 4 - 5 hodín
  • Vhodné pre deti: Staršie ako 6 rokov
  • Parametre: 15 km/767 m prevýšenie
  • Typ: krátka túra, vrchol, okruh
  • Možnosť parkovania/spoje: Čičmany, Bus ZA - Čičmany
  • Mapa a GPX: sekcia Výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
AdMich 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

Objavujeme krásy Slovenského krasu – Plešivská planina

Chceš spoznať krasové útvary, odlišnú flóru, krásne lúky, výrazné planiny, ktoré sú posiate závrtmi? Poď objavovať krásu Slovenského krasu.
Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Čo tak navštíviť menej známe pohorie, kde sa môže stať, že za celý deň nestretneš nikoho a napriek tomu si užiješ krásne kruhové výhľady? Ide sa na Skalisko.
Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 1. časť

Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 1. časť

Takmer sto kilometrov a päť a pol tisíc nastúpaných výškových metrov z väčšej časti tvorených krásnymi rozľahlými výhľadmi široko-ďaleko. A to zďaleka nie je všetko, čo hrebeň druhého najnavštevovanejšieho pohoria Slovenska ponúka.
keyboard_arrow_up