Kúskom najväčšieho horstva Slovenska – Nízke Tatry

Pohodlné prespanie, luxusné výhľady a voľná myseľ, to všetko ti poskytne hlavný hrebeň Nízkych Tatier.

Stráviť noc vo vysokohorskej chate a prejsť si kúsok hrebeňa bola ponuka, ktorá sa neodmieta . Počasie hlási vhodné podmienky na západ a východ slnka a tak dohoda o zrealizovaní bola rýchlejšia ako samotné čakanie na realizáciu. Jediné, čo bolo potrebné spraviť dopredu, bolo rezervovať si miesto na spanie.


Potvrdzovací email z chaty automaticky zaneprázdni myseľ, čo všetko si musíme zbaliť. Bol to jemný boj, keďže počasie ohlásilo zmenu, ale nakoniec sme zbalené a vydávame sa na cestu. Pomalou jazdou prechádzame Demänovskou dolinu a hľadáme miesto na parkovanie. Rozsiahle stavebné práce nás stále ženú vyššie do doliny, no napokon zastavujeme pri najväčšom hotelovom komplexe. Auto nechávame odparkované vedľa cesty s vedomím dvojdňového parkovania. Do budúcna sa tu asi nebude môcť parkovať, no na teraz to bolo parkovanie za 0 €.

Zdevastovanou dolinou k výškam

Vykladáme si na chrbát ťažké batohy a hneď nastupujeme na modrú značku. Prejdeme len pár krokov a pred nami sa objaví rozbitý terén v podobe prerábania zjazdovky. Schádzame z modrej značky a vyberáme sa schodnejšou trávnatou cestičkou po pravej strane.


Obzeráme sa a naskytuje sa nám zdevastovaný pohľad, ktorým verejnosť opovrhuje . Pokračujeme ďalej, no už sa musíme napojiť na modrú značku a zísť tak na rozbitý terén - na navozenú asi meter a pol vysokú vrstvu kameňa a hliny. Zdoláme rozbombardovaný začiatok a vchádzame do lesa, kde sa nám naskytuje pekný obraz zelene a potôčika.


Sadáme si každá na svoju skalu a mlčky si užívame kruhovú panorámu.
Čaká nás necelých 6 km s prevýšením do 900 m. Volíme pomalšie tempo a zvykáme si na ťarchu batohu. Užívame si prvé výhľady, ktoré nám naznačujú, kam sa máme postupne dostať. Prechádzame popri rázcestníku Pod Orlou skalou, kde nás čakajú serpentíny k ďalšiemu rázcestníku. Po pár metroch sa nám naskytuje pohľad do doliny, ako aj na hlavný a bočný hrebeň Nízkych Tatier. Pri tomto pohľade zabúdame na tú hrôzu v doline.


Cestou stretáme minimum ľudí, ale zato nám tu chvíľku spríjemnil vtáčik, ktorý nás sprevádzal niekoľko sto metrov svojím skackaním po chodníku. Dostávame sa pod hlavnú lanovku a pokračuje ďalšie kľukaté stúpanie. Pozeráme sa na kabínky a všímame si, že sú skôr prázdne ako plné. Prichádzame na kraj Školského žľabu a kocháme sa pohľadom na najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier.


Ešte pár výškových metrov a sme pri stanici lanovky Rotunda, kde sme úplné samé. Nikde nikoho, čo je pre túto oblasť nezvyčajné, keďže tu bývajú davy turistov. Mierime k nášmu cieľu, kde máme prenocovať.

Kamenná chata pod Chopkom

Kamenná chata je tretia najvyššie položená horská chata na Slovensku. Chata nás zaujala svojou prerábkou s prihliadnutím na horský štýl. Hneď od príchodu tu cítiť pohodlie. Ubytujeme sa, zložíme batohy a vyberieme sa na tretí najvyšší vrch najdlhšieho pohoria na Slovenksu.


Najnavštevovanejší vrchol Nízkych Tatier

Vystúpime na vrchol Chopku (2 024 m n. m.) a premýšľame, kde sa všetci podeli. Sme tu úplne samé. Sadáme si každá na svoju skalu a mlčky si užívame kruhovú panorámu. Vďaka viditeľnosti do diaľky sa nám naskytujú pohľady na Chočské vrchy, Západné a Vysoké Tatry, či na vodnú plochu Liptovskej Mary. Výhľad týmto smerom umocňuje hĺbka Podtatranskej kotliny. Krásne sú i pohľady na západ a východ v smere hlavného hrebeňa. Máme totiž na dohľad jeho veľkú časť.


Západ slnka bol za mrakmi, no nevadilo nám to, keďže sme mali bezvetrie a vychutnali sme si výhľady bez ruchu turistov.


Večer na chate sme si patrične užili, pretože chata nebola plne obsadená a cítili sme sa, akoby sme sedeli doma v obývačke s rozdielom živej TV. Ubytovanie celkovo hodnotím ako luxusné vďaka nadštandardom, ktoré chata ponúka.

Letné ráno v centre hrebeňa

Nasledujúce ráno sme sa tešili na východ slnka, no ani ten sa nekonal. Hustá hmla, chladné a veterné počasie nám naznačovali zaujímavý nástup na hrebeň. Naraňajkovali sme sa, dali batohy na oddýchnuté ramená a ide sa do nečasu.


Prechádzame hmlou a vetrom a myslíme len na to, aby sa podmienky zlepšili. Parťáčke vravím: „Neboj, určite sa hmla rozplynie, len musíme zostúpiť nižšie." Po dvoch kilometroch, ako sme prešli Dereše, sa začalo divadlo, kde cez nás rýchlo prechádzala hmla, keď ju rozfukoval vietor . Obloha sa pomaličky začala otvárať a vynárali sa nám priľahlé kopce. Neviem prečo, ale rozcítilo ma to, milujem takéto prírodné scény.


Čím viac pokračujeme hrebeňom smerom k Poľane,
Vychutnávame si oddych a panorámu do ďalekého ďaleka.
tým viac sa nám otvárajú obzory. Sem-tam stretneme dvojicu turistov, poväčšine tiež s poriadne nabalenými batohmi. Ako sa približujeme k sedlu Poľany, vynára sa nám naša zostupová cesta do doliny. No máme pred sebou ešte dlhú cestu. Hlavný hrebeň sa začína ostrejšie stáčať a tak nám ponúka krásny pohľad na jednotlivé vetvy hrebeňa smerujúce na východ a západ, ale aj na pôsobivý hrebeň Zákľuk a Bôru.



Poľana – menšia dominanta hrebeňa

Príchodom na Poľanu sme si pozreli cieľ našej cesty a uvedomili si, že je to za tým, hentým a ešte ďalším kopcom. Na ťarchu batohu sme si už zvykli a tak sme smelo vykročili ďalej. Prechádzame Krížskym sedlom a zrazu tu na nás pozerá kamzík, ktorý si v pokoji žuje trávu a nenecháva sa rušiť. Zapozeráme sa lepšie a uvidíme celé stádo.


Míňame sa so SNP-čkarkami, kde si uvedomíme, že naše batohy sú až také hrozne ťažké ako ich. Už len kúsok a medzizastávka na Kotliskách nám vďaka trom dámam dáva krajšiu predstavu vidiny, ako stráviť čas na dôchodku.


Chvíľka oddychu a pokračujeme po ceste hrdinov SNP k nášmu cieľu. Krása hrebeňa a priľahlých kopcov ma presvedčila, že ide o najkrajšiu hrebeňovku, ktorú som zatiaľ zažila. Prichádzame pod náš cieľ, už len posledných pár metrov a sme na vrchole.


Chabenec – majestátnosť západného hrebeňa

Chabenec zdolaný, dávame dole batohy, vyťahujeme niečo pod zub a sadáme si na skaly. Vychutnávame si oddych a panorámu do ďalekého ďaleka. Rozoznávame veľa známych vrcholov a zhodnocujeme, kde všade sme boli a kam všade chceme ísť.


Sedíme si na vrchole a pozeráme, akú trasu sme prešli. V diaľke vidíme náš východiskový bod a uvedomuje si, že skoro tá istá trasa nás čaká naspäť. Oddýchnuté sa lúčime s turistami a vyberáme sa naspäť do sedla Poľany.


Nestretneme už veľa turistov, sem-tam sa mihne kamzík a bez väčšej prestávky sa dostaneme k zostupovému chodníku z hrebeňa, kde v sedle pokračujeme po žltej značke.



Rozlúčka s hrebeňom

Každé ročné obdobie si tu vieš užiť naplno.
Krátky cik-cak chodník a sme na začiatku údolia. Otáčame sa a príroda nám ukazuje svoju moc - kruhový dúhový prstenec okolo slnka je nádherná rozlúčka s hrebeňom. Ako sme zostúpili výškové metre, ostalo bezvetrie a začalo hriať slnko. Na rázcestníku Tri vody sme sa prezliekli a pokračovali dole dolinou. Chodník, ktorý kopíroval potok, bol upravený a viedol zeleným lesom plný kvetov.


Užívali sme si pohľad na tento les, no napokon nám toľkú krásu pokazil pohľad na holé kopce a ďalšie budovanie novej lanovej dráhy spolu so zjazdovkou, ktorá bude časom ešte viac zasahovať do útrob lesa. Smutný pohľad na moc peňazí. Kráčame okolo troch rezervoárov vody, zhodnocujeme, že asi budú slúžiť do budúcna na zasnežovanie, čiže ďalšia zalesnená plocha zničená. Tu sa už dostávame na asfalt a ideme sa ešte pozrieť na Vrbické pleso. Rozveselili nás malé káčatká a po krátkom oddychu sme sa už vybrali k autu, čo bol už len kúsok.


Papuču sme na aute nemali a tak dávame batohy do kufra, prezlečieme sa a už len cesta domov. Demänovská dolina je, bohužiaľ, v žalostnom stave. Prehlbovanie stavebných prác do lesa je značne evidentné, no od určitého výškového pásma si tu vieš užiť krásnu prírodu. Najdlhšie pohorie na Slovensku je ľahko dostupné pre kohokoľvek, keďže vedie do jeho centra niekoľko moderných lanoviek a odtiaľto vieš ísť na kratšiu či dlhšiu hrebeňovú túru, či prechádzku. Každé ročné obdobie si tu vieš užiť naplno, je len na tebe, či zvolíš niekoľko dňovú vysokohorskú túru, trailový beh, adrenalínové lyžovanie a kopec iného. Kruhové panoramatické výhľady, príroda plná života je gro, čo ti hrebeň ponúka.

Zhrnutie

  • Názov: Chopok, Dereše, Poľana, Kotliská, Chabenec
  • Lokalita: Nízke Tatry
  • Značenie: prehľadné
  • Obmedzenie: celoročne otvorené chodníky
  • Obtiažnosť: 3/5
  • Trvanie: z doliny na Chopok – 3:20 hod, hrebeň – 7:40 hod
  • Parametre: z doliny na Chopok – 5,6 km/853 výškových metrov, hrebeň – 19 km/773 výškových metrov
  • Typ: prenocovanie, hrebeňovka, okruh
  • Možnosť parkovania: parkovanie zatiaľ bezplatné pri najväčšom hotelom komplexe v Jasnej, inak platené parkoviská
  • Mapka a GPX: cesta na Chopok, hrebeňom NT
report_problem Našiel si v texte chybu?
MomoDeAntl 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Kam sa môžem vydať za zimnou túrou?

Kam sa môžem vydať za zimnou túrou?

Rozmýšľaš, kam sa vydáš za rozprávkovou, zimnou turistikou? Dobrá správa je, že možností máš neúrekom. Tá zlá je zase, že z ponúkaných alternatív si treba vedieť aj správne vybrať. :)
Kam za farebnými výhľadmi?

Kam za farebnými výhľadmi?

Poďme sa pozrieť do viacerých lokalít, ktoré ťa očaria svojou jesennou verziou.
Naozaj spí v útrobách sopky Vihorlat obor Oko?

Naozaj spí v útrobách sopky Vihorlat obor Oko?

Na „ďalekom východe“ Slovenska sa nachádza malé pohorie sopečného pôvodu a práve v tom tkvie jedinečnosť miest, na ktoré sa dnes pozrieme. Vitaj na Sninskom kameni a Morskom oku vo Vihorlate.
keyboard_arrow_up