Lienka, lienka, aké bude počasie?

Koľkokrát, keď sme v prírode, by nám veľmi pomohlo poznať viac prírodné javy a na ich základe aspoň trošku vedieť, čo očakávať od prírody?

Počasie na horách dokáže ovplyvniť každý jeden náš krok. Či je to už slnečné počasie, ktoré dodá energiu, alebo blížiaca sa búrka, ktorá zrýchli krok, či hmla, vďaka ktorej sme ponorení do sveta, v ktorom nič nie je vidieť. No niekedy si stačí viac všímať prírodu a na základe jej zákonitostí a pravidiel vieme predpovedať počasie. Stopercentní nebudeme, ale veď koľkokrát sa stane aj meteorológom, že zo slnečného počasia je ťahanie vody z pivnice.


Čo signalizuje pekné počasie?

Zvieratá, či už veľké alebo malé,
Hmyz ku nám prehovorí tým, že je poriadne otravný a riadne hryzie.
majú silno vyvinutý zmysel pre atmosférický tlak a vďaka ich správaniu vieme predpovedať počasie. Ak sa práve nachádzame na lúke a zbadáme lietajúce chrobáky, rojaci sa hmyz a muchy a počujeme cvrkot cvrčkov, môžeme si byť istí, že bude pekne.


Keď sme už pri tých cvrčkoch a chceme vedieť, koľko je priemerná teplota miesta, kde sa nachádzame, stačí spočítať, koľkokrát cvrčky za 14 sekúnd zacvrlikajú a pripočítať 40. Z vrecka už len vytiahnuť tabuľku na premenu stupňov z Fahrenhaitov na stupne Celzia a odpoveď je jasná . Prípadne, ak práve nemáte vo vrecku tabuľku na premenu stupňov, stačí spočítať, koľkokrát zacvrlikajú cvrčky za 25 sekúnd, následne číslo vydelíme 3 a pripočítame 4 a dostaneme číslo, ktoré predstavuje teplotu v stupňoch Celzia.


V blízkosti jazier, mokradí a bačorín nám povedia o peknom počasí žaby, ktorých kvákanie sa bude rozliehať široko-ďaleko či jašterice, ktoré sa vyhrievajú na slnku. Inokedy stačí zdvihnúť hlavu hore a lietajúce vrany osamote či lastovičky, poletujúce vysoko vo vzduchu, nám hovoria svojou rečou, že môžeme pokojne kráčať ďalej. Z pekného počasia nemáme radosť len my, ale aj pospevujúce vtáky či pavúky, tkajúce si svoje siete. Nemusíme sa báť ani vetra, kým je severný alebo juhovýchodný, nehrozí nám nič zlé. Náš výlet môže pokračovať k horám a vrchom, ktoré sa zdajú ďalekými.


A večer, keď sa začne zvečerievať, začnú netopiere lietať, vrcholky hôr jasne zažiaria a dym z večerného táboráka bude priamo stúpať hore. Naše oči sa budú kochať na večernej zore a o niekoľko chvíľ na jasnej bezoblačnej oblohe začne dynamické divadlo v podobe bleskov, avšak bez hrmenia. Po pokojnej noci nás čaká ranná zora, hmla, padajúca k zemi, veľa rosy a deň ako stvorený na výlet.

Kedy nám príroda hovorí, že sa počasie zhorší a zaprší?

Príroda je veľmi citlivá na zmeny počasia a keď vieme, čo si všímať, vieme sa pripraviť na zhoršujúce sa počasie. Stačí si opäť všímať zvieratá, ktoré ku nám hovoria svojím správaním. Hmyz ku nám prehovorí tým, že je poriadne otravný a riadne hryzie. Kdesi na chodníkoch stretávame dážďovky, ulitníky a ak sme akurát blízko rieky či jazera, rybky šantia a skáču nad hladinu. Zajace a veveričky sú tiež nadmieru aktívne s blížiacim sa zlým počasím. Lastovičky cítiace zmenu počasia lietajú tesne nad zemou. Púpava a pupence zatvárajú svoje kvety a šišky na stromoch zase chránia svoje semená a uzatvárajú sa. Napriek tomu, že rastliny svoje kvety zatvárajú, vône sú oveľa zreteľnejšie a intenzívnejšie.

Večerná obloha je svetložltá alebo vidíme sýtočervené zore. Ak aj slnko svietilo, no zapadá do oblakov, značí prichádzajúci dážď. Dym z ohňa ide k zemi a mesiac má zmenšujúci sa kruh okolo seba. Ráno je len s veľmi nepatrnou alebo žiadnou rosou, východ slnka nám ponúka bledé alebo červené až krvavočervené divadlo a zvony z ďalekej dediny počuť až ku nám, do hôr. Čaká nás južný, západný alebo severovýchodný vietor a hory a vrchy sa nám zdajú až príliš blízko. Hmla stúpa z lesov a keď aj svieti slnko, je okolo neho zmenšujúci sa kruh.


Vie príroda hovoriť aj do budúcnosti?

Avšak všímať si prírodu a učiť sa ju čítať, nám veľa pomôže.
Každý sme sa určite stretli s pranostikami, ktoré sme sa učili na základnej škole. Čosi pravdy na nich bude a tak sa pozrime ešte na niekoľko dlhodobých predpovedí počasia. Ak sa urodí veľa jarabiny, v zime si na nás počkajú tuhé mrazy, ak však bude veľa žaluďov, čaká nás teplá zima. V jesennom období by sme si mali všímať mraveniská. Čím sú väčšie, tým bude aj zima tuhšia. Oriešky a huby tiež čosi vedia o predpovedi počasia. Ak je veľa orieškov, ale huby nerastú, v zime bude veľa snežiť a silno mrznúť.


Farbiace sa stromy tiež čosi naznačujú. Brezy žltnúce zhora signalizujú skorý príchod jari. V prípade, že breza žltne zdola, jar zavíta neskoro.

Hlavne s rozumom

Pred každým výjazdom do prírody by sme si mali vopred pozrieť, aké počasie nás čaká a neriskovať v prípade, že vyzerá nestabilne. Niekedy je rozumnejšie ísť len na jednodňový výlet, ak počasie nevyzerá najlepšie na nasledujúce dni. Takisto sa vypláca chodiť skoro ráno, keďže búrky sa zvyčajne objavujú popoludní.


Vyššie popísané znaky prírody nám poskytujú informácie o počasí, no nie sú stopercentné, lebo existuje kvantum činiteľov, ktoré zohrávajú úlohu v počasí. Avšak všímať si prírodu a učiť sa ju čítať, nám veľa pomôže.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Ancici 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Prvá pomoc na horách - bezpečne za každých okolností PR článok

Prvá pomoc na horách - bezpečne za každých okolností

Hory sú krásne, no nebezpečné. Preto treba mať so sebou výbavu, ktorú možno využiť v prípade vyhrotenej situácie.
Poznáš všetky národné parky Slovenska?

Poznáš všetky národné parky Slovenska?

Poď sa pozrieť na slovenské národné parky a nájdi si pre seba ten najlepší a najobľúbenejší alebo naopak, poď objavovať krásu a jedinečnosť každého z nich.
Predná hoľa - najvýchodnejší vrch Nízkych Tatier

Predná hoľa - najvýchodnejší vrch Nízkych Tatier

Najvyšší vrch Národného parku Slovenský raj, ale aj najvýchodnejší vrch Nízkych Tatier. Stojí za návštevu?
keyboard_arrow_up