Tip na výlet: Baranec – obelisk na ikone Liptova

Počas ciest do Vysokých Tatier ho ľahko rozoznať, keďže vytŕča z hlavného hrebeňa Západiek. Prečo teda aj v zime nezdolať jeden z vrcholov Karpatského oblúka?

Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou vyjsť si na niektorý tatranský štít aj počas zimy. Keďže však platí zimná uzávera chodníkov, veľa možností (bez horského vodcu) nie je. Po uverejnení článku Kam na túru počas uzávery a prečo ju dodržiavať? mi viac nebolo treba. No a nebol by som to ja, keby som si nevybral hneď jednu z najnáročnejších túr v zozname. O dva víkendy neskôr je predpoveď počasia priaznivá. Dlho neváham a s partiou naplánujeme výšľap na najikonickejší bod okolia Liptovského Mikuláša - Baranec.

Z doliny ešte s pocitom neskorej jesene

V diaľke vidno celý hrebeň Nízkych Tatier, začínajúci vysielačom na Kráľovej holi a končiaci Chabencom.

Pri predstave, že mám ísť cez víkend do hôr, mi absolútne nevadí vstávať v rovnakom čase, ako cez týždeň do práce. Z Trenčína to je do Tatier celkom slušná diaľka, ale vždy sa teším na moment, kedy vystúpim z auta a prezujem sa do turistických topánok. Takto sa stalo aj prvú decembrovú sobotu v ústí Žiarskej doliny. Parkovací automat mi vypľul žetón, ktorý starostlivo odkladám do peňaženky. Chvíľku pred deviatou hodinou sme už všetci nachystaní a vyrážame v ústrety krásne strávenému dňu. Pred rampou odbočujeme doprava po červenej (Tatranskej magistrále).


Kúsok prejdeme po asfalte, ale hneď, asi po piatich minútach chôdze odbočujeme doľava na žlto značkovaný chodník. Spočiatku ideme pomedzi vysokú, už vysušenú trávu a neskôr mladou smrečinou. Po približne kilometri prekrižujeme zvážnicu a hor sa stúpať kľukatou cestičkou skrz hustý les.

Prvý pohľad na dnešný cieľ

Stredom hory je vymletý chodník, no značka sa stáča raz doľava, raz doprava. Snažíme sa ju kopírovať, aby nám slnko zasvietilo do očí pomedzi stromy vždy po otočke na východ.


Na opačnej strane sa kde-tu objaví aj druhý južný výbežok hrebeňa Západných Tatier s vrcholmi Ráztoky a Jalovskej kopy. Od úvodu bola zem zmrznutá, ale postupne sa pod nohami začína objavovať sneh. Pri posledných vysokých smrekoch, ktoré sa už striedajú s nízkou kosodrevinou, sa črtá nenápadná cestička stredom vytŕčajúcich konárov. Môj šiesty zmyslel mi naznačoval, že sa tam črtá nejaký ten výhľad a nesklamal. Nad Liptovskou Marou sa dvíhal slabý opar, ale v diaľke vidno celý hrebeň Nízkych Tatier, začínajúci vysielačom na Kráľovej holi a končiaci Chabencom.


Pri pohľade viac vpravo vytŕča Veľký Choč a za ním sa rysuje hrebeň Krivánskej Malej Fatry. Po otočení o ďalších 90° doprava zbadáme aj dnešný vytúžený Baranec.

Perinbaba už úradovala

Tie naše turistické duše boli zahriate až-až.

Túlačky v zimných mesiacoch mám asi najradšej. Keď aj nie je veľa snehu, nemusím hľadať miesta, kde skočím do menšieho blata. Od rázcestia Holý vrch sa ale dostávame do úsekov so súvislou bielou prikrývkou. Na ihličí pričupených stromov ešte vidieť, ako bojuje jeseň so zimou. Niektoré vetvičky sú ešte celé zelené, na iných sa zo severnej strany objavuje pútavý srieň.


Neskôr sa aj tá kosodrevina vzdáva v prospech skál. Drobné preveje dokazujú prítomnosť snehu dlhšie, ako len od včera. Keď v žľabe pod Malým Barancom z diaľky vidíme mihať sa nejaké čierne bodky, chvíľku ešte pozorujeme skákajúce kamzíky. Na vrchole už ale jasne badať betónový obelisk.

Zostup s pocitom nirvány

Po príchode k stĺpu so slovenským znakom nesmela chýbať vrcholová fotka. Krátko sme sa zahriali horúcim čajom z termosky a začali sa pripravovať na odpočítavanie výškových metrov. Technicky to znamenalo natiahnuť si nesmeky v podobe retiazkových mačiek. Cestou dole sa už toľko človek nezahreje a tak radšej na telo putovala ešte flíska. Ale tie naše turistické duše boli zahriate až-až.


Tie pocity, keď pri každom výlete rozoznávaš viac a viac kopcov a spolu s parťákmi sa predbiehaš, kto ich pomenuje viac. A že pri našom tripe sme toho videli do „aleluja”.


Pokračovali sme klesaním do Žiarskeho sedla. Značky žiadne, ale presne sme videli, kam smerujeme. Držali sme sa teda vyšliapaného chodníka.

Hurá doplniť energiu

V sedle stretávame viacero ľudí, ktorí sa vybrali na druhý, v zime dostupný štít - Plačlivé. Aj v nás skrsla taká myšlienka, že či… Po spoločnom zhodnotení sme však dospeli k záveru, že by sme to z časového hľadiska nestihli, už vôbec nie bez čeloviek. Tie spokojne oddychovali doma, tak naše kroky smerovali ďalej do doliny s medzipristátím na Žiarskej chate. Chuťové poháriky sa začali pripravovať na niečo chutné a zároveň teplé.


Zrazu sme medzi inými, značkovacími palicami zbadali červeno-bielu s číslami. Bol to merač výšky snehu a zatiaľ biela vrstva siahala na stupnici po cca 25 cm. Skialpy preto budú musieť ešte počkať, aby sme sa vyhli ich zničeniu o trčiace skaly. Slnko sa pomaličky skrýva za Ráztoku a my prichádzame na chatu.


Ak by ste mali čas, určite odporúčam pozrieť Šarafiový vodopád a cestou k nemu sa pokloniť obetiam horských nešťastí na symbolickom cintoríne. Keďže v zime kolobežky nie sú k dispozícii, zostáva nám tých zhruba 5 km zísť po zásobovacej ceste pešo. Vôbec to nemrzí, však tá radosť z kráčania nám predsa koluje v žilách. Predpoveď počasia nesklamala a užili sme si nádherný deň v horách so zimnou atmosférou. Rátam s tým, že aj ten druhý dostupný vrchol - Plačlivé - túto zimu zdolám/e.

Zhrnutie

• Názov: Baranec
• Lokalita: Západné Tatry
• Značenie: prehľadné, v zime doplnené palicovým značením
• Obmedzenie: TANAP
• Obtiažnosť: 5/5
• Trvanie: 5 hod.
• Parametre: 18,1 km/1 386 výškových metrov
• Typ: okruh, všehochuť
• Možnosť parkovania/spoje: v doline na platenom parkovisku; z LM autobus
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy