Tipy a pravidlá pre bezpečnú sólo turistiku

Idem sama. Potrebujem ticho, mám plnú hlavu. Kam? Na hory predsa.

Ako najlepšie zregenerujem ohučanú hlavu? Pre mňa je sólo turistika jedným z najlepších spôsobov ako si vychutnať ticho prírody a poriadne si vyčistiť hlavu od denných „hučaníc“, ako je práca, telka, politika, rozkol v spoločnosti, pozeranie do telefónu, počúvanie podcastov, shortov, detí alebo partnera.

Chápem však obavy každého z trávenia času osamote v divočine alebo na horách. Nie je to pre každého a určite to nie je aktivita, do ktorej by si sa mal pustiť bez prípravy. Porovnanie sólo turistiky a turistiky s partiou, ich výhody a nevýhody a rôzne tipy rozobrala aj Nely v tomto videu.

Ak uvažuješ nad tým, že sa vydáš na sólo túru, či už jednodňovú, alebo viacdňovú, tu je zopár mojich tipov a skúseností, ktoré ti môžu pomôcť.

Mentálna kontrola svojich schopností

Viem nájsť trasu alebo sa stratím aj v nákupnom centre, alebo na parkovisku? Viem rozložiť stan a používať varič? Viem používať lekárničku a viem čo spraviť, keď ma prekvapí divoké zviera?

Sólo turistika naozaj nie je pre každého turistu. Osobne mi nevadí, keď chodím sama, spolieham sa na svoje schopnosti a na to, čo som sama musela nachystať a pripraviť. Nevadí mi, že sa budem báť potme alebo že musím postaviť stan sama, alebo mi bude zima v spacáku. Snažím vždy mentálne pripraviť seba samú na to, čo ma môže v horách čakať nielen po fyzickej a vedomostnej stránke, ale aj po psychickej.


Ticho prírody je nádherné, ale často ma vie prekvapiť, ako rýchlo začnem počuť vlastné myšlienky. Nie vždy sú to príjemné myšlienky. Strach z neznámeho, obavy z divokých zvierat, tma či zvuky lesa môžu byť zo začiatku nepríjemné. Spanie v stane v strede lesa, nikde nikoho, vonku všetko šuští, zvery sa v noci potulujú naokolo, vlhký spacák, osrienený stan zvnútra, málo vody.

Lepšie je zobrať porciu až dve navyše ako hladovať alebo sa vysiliť.

Sólo turistika je najmä o dôvere v seba a svoje schopnosti. Potrebuješ vedieť, že sa dokážeš rozhodovať správne, zvládnuť náhle zmeny počasia, navigovať v prírode a riešiť nečakané situácie. Dôležité je vedieť zachovať pokoj a riešiť situáciu krok po kroku.

Ak by si sa náhodou stratil alebo si nie si istý, či ideš po správnom chodníku, hneď zastaň. Bezhlavo sa neotáčaj a nebež naspäť po trase, ostaň na mieste. Ak si v strese z toho, že si sa stratil, začni zhlboka dýchať, posaď sa, daj si niečo sladké a napi sa vody. Hladina adrenalínu sa ti pomaly začne znižovať a ty začneš uvažovať jasnejšie.

Vyber si telefón, skontroluj si polohu na mape, poobzeraj sa naokolo, či neuvidíš vrchol, ktorý mal byť na trase. Oddýchni si, porozmýšľaj, naplánuj si dopredu, čo urobíš. S jasnou hlavou sa ti ľahšie rozmýšľa a logicky rozhoduje.

Vyberaj dôkladne a poznaj trasu a svoje vybavenie

Ešte predtým, ako vykročím prvým krokom na turistický chodník, venujem čas detailnej príprave. Zvážim si veľmi dobre, kam pôjdem. Študujem si vybranú trasu, prichystám si GPX-ko do hodiniek, pozerám si výškový profil, predbežne si pozriem, ako dlho by mi vybraná trasa mala trvať, preverujem možné únikové cesty a rýchle zostupy v prípade neočakávaného zlého počasia či poškodenia vybavenia alebo neočakávanej únavy.

Nachádzajú sa v danej oblasti zvieratá? Sú prítulné a chodia po chodníku? Potrebujem si zobrať sprej na medvede? Ak ideš prvýkrát sám, nevyberaj si extrémne dlhú trasu alebo náročný terén.

Sólo turistika nie je ani tak o fyzickej výzve, no o mentálnej odolnosti.

Radšej si pozriem, či budem mať signál na telefóne, či je na trase chata v prípade núdze. Určite maj pri sebe riadne nabitý telefón, ak budeš telefón používať na určovanie trasy, zober si pre istotu aj power banku. Máš hodinky s GPS, mapu nahodenú a funkciu vyslania signálu v prípade núdze? Ešte lepšie. Ani HZS appka v telefóne nie je na zahodenie.

Čelovku a lekárničku som už spomínala toľkokrát, že nepochybujem, že oboje máš a vieš používať. Ja si teda rada pribalím aj malý nožík, ešte lepšie je mať švajčiarsky s viacerými vychytávkami. Extra oblečenie do každého počasia by si tiež mal dostatočne zvážiť.

Chodí na danú trasu bežne veľa turistov alebo tam nestretneš ani živáčika? Je turistický chodník dobre značený? Akej farby budú turistické značky na trase? Viem, kde mám odbočiť? Čo budem križovať, prechádzať, aké vrcholy budem vidieť na ktorom úseku trasy?

Na začiatok si radšej vyber veľmi dobre značené chodníky, ktoré sú bežne navštevované a si si istý, že počas dňa stretneš v pravidelných intervaloch turistov. Nezabudni vždy povedať rodine, partnerovi alebo kamoške/kamošovi kam ideš, na ako dlho a dávaj o sebe pravidelne vedieť, že si ok.


Vzala som si dosť jedla a pitia? Keďže nechodím na turistiku rok ani dva, poznám zhruba, koľko vody potrebujem počas letného horúceho dňa a koľko počas chladnejších jarných a jesenných dní. Vždy sa snažím mať so sebou dostatok tekutín plus niečo navyše. Osobne viem, že liter a pol až dva iba pre mňa budú stačiť na jednodňovú turistiku aj v teplejších dňoch. Ak sa dá, načapujem čaj na chate alebo útulni. Keď sa inak nedá, aj studnička a čistá voda bude fajn.

S jedlom je to veľmi podobné, vždy mám niečo navyše. Párkrát sa mi stalo, že som nemala pre havúšika dosť žrádla a mlsiek a museli sme sa rozdeliť o moje jedlo. To mi osobne vôbec nevadí, no ak by som si zobrala málo, nebudem mať ani pre psíka. Lepšie je zobrať porciu až dve navyše ako hladovať alebo sa vysiliť do krajnosti.


Ak idem na viac dní, robím si zoznam miest na prespanie – či už sú to oficiálne útulne, miesta vhodné na bivakovanie, alebo chaty. Keď som išla sólo GR 20 na Korzike, vzala som si knižku o celej trase, kde bolo spísané komplet všetko, čo som potrebovala vedieť.

Chaty, spanie, mapky, výškové profily, kde sú pramene, kde môže byť sneh, čísla na miestne organizácie, autobusy, miestne podmienky aj to, že na trase sú besné kravy, ktoré sa len tak pasú a môžu ma napadnúť. Tých pár sto gramov navyše ma vôbec nezaujímalo, dôležité bolo, že mám kompletného sprievodcu v papierovej podobe, na ktorého sa môžem plne spoľahnúť a nepotrebujem ho nabíjať.

Čo robiť a čo nerobiť počas sólo turistiky

• Poznaj sám seba, nepreceňuj svoje schopnosti.
• Sleduj svoje okolie a dávaj si pozor na turistické značky na trase.
• Maj plán B aj C aj D pre rôzne prípady.
• Udržuj si energiu – pravidelne pi a jedz, aj keď necítiš hlad.
• Poznaj svoje vybavenie a nauč sa ho používať.
• Dôveruj svojim inštinktom – ak sa ti niečo nezdá, radšej sa otoč alebo hľadaj bezpečnejšiu cestu.
• Nepreceňuj svoje schopnosti – ak sa necítiš dobre, neriskuj.
• Neignoruj predpoveď počasia – búrka v horách nie je sranda, nezabúdaj, že blesky sú bližšie ako v meste.

Otvorí sa ti nový svet

Ak si ešte nikdy nešiel na sólo turistiku a zvlášť počas viacerých dní, odporúčam začať zľahka. Vyber si trasu, ktorú dobre poznáš a postupne sa posúvaj myšacími krôčikmi ďalej. Sólo turistika nie je ani tak o fyzickej výzve, no o mentálnej odolnosti.

Ak sa na ňu pripravíš dobre, stane sa pre teba úžasným zážitkom, ktorý ťa naučí dôverovať vlastným schopnostiam a vychutnať si prírodu inak ako len s kamošmi alebo rodinou či partnerom. Tak čo, ideš do toho?