Na Žiarske sedlo a pod Plačlivé v zime

Zimné obdobie ponúka obmedzené možnosti na vysokohorskú turistiku. Celoročne dostupná túra v Západných Tatrách vedie tesne pod vrchol Plačlivé.

Vrchol Plačlivé, resp. Plačlivô/Plačlivý Roháč (2 125 m n. m.) sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier v časti známej ako Roháče. Leží na červenej turistickej značke, ktorá je počas zimnej uzávery neprístupná a uzávera sa teda vzťahuje aj na samotný vrchol. Turisticky dostupnou lokalitou je však Žiarske sedlo a rázcestie pod Plačlivým, kde sa dá za priaznivých podmienok a s dostatočnou výbavou dostať aj v zime.

Čarovná Žiarska dolina

Dnešnú túru začíname v malebnej liptovskej obci Žiar, presnejšie na parkovisku pred ústím Žiarskej doliny, kde sme sa dostali autobusom (od zastávky je to ešte pár minút chôdze pešo). Priamo v tejto časti začína modré turistické značenie, ktorého sa budeme držať po celú dobu výstupu až k samotnej chate.

V kútiku duše však dúfame, že vo vyšších polohách sa počasie zlepší...

Kúsok od vstupu do doliny míňame po našej pravici Medvediu štôlňu (550 m dlhú), ktorá je akýmsi pozostatkom bane, v ktorej sa v minulosti dolovali vzácne kovy. Venujeme jej iba letmý pohľad a ponáhľame sa ďalej hore dolinou, keďže je už skoro pol desiatej a nás ešte čaká poriadna „štreka“.


Po malej chvíli prichádzame na rázcestie, kde máte na výber z dvoch alternatív výstupu k chate – nenáročnú a záživnejšiu lesnú cestičku po ľavej strane alebo pokračovanie po rovnomerne stúpajúcej asfaltovej ceste. My jednoznačne volíme prvú možnosť a už aj vchádzame do príjemného lesíka, kde prichádza prvý väčší stupák. Po úvodnom zahriatí stúpame už viac-menej pozvoľne a náš zrak sa upiera na prekrásnu kulisu pred nami sa týčiacich zasnežených končiarov Západných Tatier.


Prístupová trasa k Žiarskej chate je v zimnom období a za priaznivých snehových podmienok využívaná vo veľkej miere aj turistami na skialpových lyžiach. V takomto prípade sa šliapať mnohokrát dá už aj z parkoviska.

Oddych na Žiarskej chate

Ikonickú Žiarsku chatu vám tiež nemusíme nejako zvlášť predstavovať, keďže sa (ako jediná vysokohorská chata v ZT na liptovskej strane) u horských nadšencov teší pomerne veľkej obľube. Je taktiež ideálnou zastávkou na občerstvenie pred strmšou a namáhavejšou časťou výstupu alebo u mnohých rekreantov slúži ako samotný cieľ túry.

Po približne poldruhahodinovom kráčaní konečne prichádzame na Žiarsku chatu, ktorá je dnes zahalená do hustej hmly. V kútiku duše však dúfame, že vo vyšších polohách sa počasie zlepší a my tak budeme mať možnosť popásť svoje oči i dušu krásnou panorámou okolitých štítov. Na útulnej chate si dávame malú 20-minútovú medziprestávku, drobný snack a kávičku a už aj frčíme ďalej.

Stúpanie do Žiarskeho sedla

Hneď nad chatou si všímame rázcestník a na odporúčanie skupinky vracajúcich sa turistov, ktorí nás práve míňajú, pokračujeme modrou a zelenou značkou smerom do Žiarskeho sedla. Na pôvodný cieľ našej túry (Baranec) to už vraj z časového hľadiska dnes nestíhame, a tak si vyberáme istotu vo forme nemenej atraktívnej turistiky. V tomto úseku už začína o čosi strmšie stúpanie, ktoré sa u nás manifestuje zrýchleným dychom.

Dostávame sa k pásmu kosodreviny, kde nás na tvárach kde-tu pošteklia skromné slnečné lúče. Na naše veľké potešenie však začína hmla pomaličky ustupovať a my nevieme, kam sa skôr pozerať – či na rozprávkovo zasnežené ihličnany, alebo na majestátne vrcholky hrebeňa. Prichádzame k rázcestiu pod Homôlkou, kde sa pripája modrý značený chodník zo Smutného sedla. My pokračujeme popri Žiarskom plese po zelenej značke smerom na Žiarske sedlo (1 917 m n. m.).


V sedle si pre istotu na topánky nasadzujeme retiazkové mačky a zahrejeme sa teplým čajom z termosky. Keď sa obzrieme za seba, vidíme opäť závoj hmly, ktorý sa pomaly plazí smerom k nám. Na opačnej strane je už z diaľky možné vidieť vrcholový betónový obelisk na Baranci. Zájdeme ešte kúsok po hrebeni smerom k nevýraznému vrchu Smrek (2 072 m n. m.), no čochvíľa sa otáčame, keďže nás už súri čas. Raz darmo, stmievanie v zime je neúprosne rýchle... Smerovník nás naviguje, aby sme sa napojili na žltú značku vedúcu priamo pod príkry vrchol dvojtisícového Plačlivého.

Čerešnička na torte

Bez tejto výbavy na zimný výstup na túto dvojtisícovku ani len nepomyslite.

Tesne pod vrcholom míňame zostupujúcu trojicu statných chlapov s cepínmi a horolezeckými mačkami. Takéto situácie mi vždy pripomenú nutnosť poriadnej zimnej výbavy, keďže vysokohorské podmienky v zime sú omnoho drsnejšie ako v iných ročných obdobiach. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa tiež citeľne ochladzuje, k čomu v nemalej miere prispieva aj silný nárazový vietor.


Po stúpaní sa nakoniec dostávame na rázcestie pod Plačlivým, kde sa zateplíme vrstvami oblečenia navyše a urobíme zopár momentiek. Medzičasom sa aj úplne vyjasnilo, takže sa môžeme v plnom rozsahu kochať podmanivými scenériami vôkol seba. Krása strieda nádheru… Pozor však, ďalej už počas zimnej uzávery nie je možné pokračovať. Červená značka vedúca hlavným hrebeňom nie je prístupná, a preto sa tu treba otočiť a pokračovať tak isto (žltou značkou) naspäť.

Dole zostupujeme tým istým strmým chodníkom smerom do Žiarskeho sedla a opäť míňame chatu. Horizont sa začína pomaly sfarbovať do fialova, čo je neklamným znakom blížiaceho sa stmievania. Čas už pokročil, preto sa zbytočne nezdržiavame a po modrej turistickej značke sa Žiarskou dolinou (už so zapnutými čelovkami) dostávame späť na parkovisko.

Bezpečnosť na prvom mieste

Trasa na Plačlivé zo Žiarskej doliny patrí medzi stredne náročné, avšak za výdatnej snehovej pokrývky v zimnom období je ešte o čosi náročnejšia. Zimná vysokohorská turistika má svoje špecifiká – je nutné sledovať predpoveď počasia i lavínové výstrahy a disponovať patričným vybavením (lavínová výbava, cepín/turistické palice, mačky,...). Bez tejto výbavy na zimný výstup na túto dvojtisícovku ani len nepomyslite. Celá trasa sa dá, pochopiteľne, absolvovať aj na skialpinistických lyžiach. Odmenou za vynaložené úsilie pri výstupe vám však bude neopísateľný kruhový výhľad do všetkých strán našej nádhernej slovenskej krajiny.

Zhrnutie:

• Názov: Žiarske sedlo a rázcestie pod Plačlivým
• Lokalita: Západné Tatry (obec Žiar)
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 7 hodín
• Parametre: 19 km/1 500 výškových metrov
• Typ: stredne náročná až náročná túra v lavínovom teréne s panoramatickými výhľadmi
• Možnosť parkovania/spoje: na parkovisku v ústí Žiarskej doliny / autobusová linka Liptovský Mikuláš – Žiar
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy