Tatranské smetisko alebo čo všetko sa dá nájsť na turistike

Napísať, nenapísať. Ale tak skúsim. V tomto netypickom článku vám ukážem, aký bordel sa dá nájsť na bežnej turistike v Tatrách. A článok neodporúčam čítať pri obede, kvôli niektorým fotkám.

Všetko to začalo v lete 2019, keď som sa prvýkrát rozhodol ísť pešo na Zelené pleso a vzal som si len tak zo srandy vrece na odpadky, rukavicu a v závere som ho ledva niesol. Zo zaujímavosti som si vytvoril štatistiku. Verím, že tu na MTHIKER-i sú všetci takí, čo nič nezahodia, skôr naopak.

Prečo mi to vlastne napadlo?

Ani sám neviem. Patrím skôr k cyklistom, ako k turistom, ale na bike som si, samozrejme, vrece do dresu nedal. Ročne absolvujem tak maximálne 10 túr. No už som si zvykol ísť s vrecom. Pokiaľ vojde aj s obsahom do batoha, tak ostáva tam. Až ku koncu ho musím niesť v ruke, záleží na množstve. Ale myslím, že nie som sám, v turistických skupinách na FB som si všimol pár príspevkov, kde ľudia pridávali fotky aj s vyzbieraným odpadom. Dokonca v roku 2020 počas výzvy Doby Tatry vznikol aj nápad so zbieraním odpadu a na konci dolín bol vždy odpadkový kôš, určený na vyzbieraný odpad. Taktiež na jeseň sa koná akcia Čisté hory, počas základnej a strednej školy som sa na nej párkrát zúčastnil.

Čo všetko som našiel?

Postupne tu rozpíšem jednotlivé druhy odpadu, ktoré sa v našich Tatrách vyskytujú popri turistických chodníkoch aj s nejakou tou štatistikou. Na nasledujúcich dvoch grafoch môžete vidieť percentuálny podiel vyzbieraného odpadu. V roku 2019 išlo o vzorku 1 000 kusov a o rok neskôr 300 kusov. K číslam som sa dostal klasickým rátaním a zapisovaním do poznámok v smartfóne. Vopred sa ospravedlňujem nežnému pohlaviu za nepriaznivé čísla, no ja za to nemôžem, že to takto vyšlo.

Pitný režim treba dodržiavať

A kde sa dá s kočíkom, tam sa poväčšine našli plienky.

PET fľaše. Teraz sa už zálohujú, tak ich je podstatne menej. No za rok 2019 som ich vyzbieral 68. Na 11 túrach. O rok neskôr už len 22 a napr. minulý rok ani jednu. Síce sa počet mojich turistických dní znižoval, veď minulý rok som absolvoval len 4 túry, ale možno predsa pomohlo to zálohovanie. Taká fľaša vedľa chodníka proste padne do očí a nevziať ju do batoha by mi nedalo, aj keď zaberie dosť miesta. Teraz by som si ešte aj zarobil. Ďalší zálohovaný odpad.


Až 64 plechoviek v roku 2019 oproti dvom minulý rok, ale ako už bolo spomenuté, v roku 2019 som absolvoval aj najviac peších túr, aj ten ďalší. Dosť pretekov sa pre covid rušilo, tak som víkendy trávil na horách, teda ak som momentálne nebol na biku. Ja mám proste oči všade, väčšinou tam, kde sú lavičky alebo nejaká väčšia plocha, kde sa dá oddýchnuť, tam je najviac odpadu. Čím vyššie, tým je ho menej. No a nechýbali ani krabičky od malých džúsov, ale aj veľkých, čiže tzv. tetrapak.


A na záver sa presunieme k tvrdším nápojom a odpadu, ktorý sa rozkladá asi najdlhšie. Sklo sa rozkladá tisíce rokov, išlo skôr o malé fľaštičky alkoholu a ploskačky, ktoré som objavil. No nechýbala ani „sedmička“ kúsok od chodníka v kosodrevine cestou k vodopádu Skok. Veď niekto si rád dá do nálady.

Aj najesť sa treba

Hlad je veľký nepriateľ na turistike a energiu treba dopĺňať. Energetické tyčinky, cukríky, keksy a podobné sladkosti, ale aj chipsy sú fajn. A okolie turistického chodníka potom lemujú obaly od všakovakých dobrôt. Hlavne tie sladkosti prevládajú. Igelitka plná obalov z jedla kúsok pod záverečným stúpaním na Kriváň ma dosť prekvapila. Taktiež sa dajú nájsť rôzne konzervy, napr. od paštéty alebo rybacie konzervy.

Deti treba viesť k športu od mala, no plienky do kosodreviny nepatria

Je pekné viesť deti už od mala k turistike, navyše dosť trás sa dá pekne zvládnuť aj s kočíkom. A kde sa dá s kočíkom, tam sa poväčšine našli plienky. Cestou na Hrebienok, neďalekú Rainerku a aj v doline Zeleného plesa. Väčšinou ani neboli nejak zamaskované či zrolované, proste hneď v tráve vedľa chodníka. Ešteže mám pomerne dobrý žalúdok. Idete si po chodníku a zrazu vám do očí padne rozbalená plienka.

Minulý rok len jedna, no v roku 2019 až 23. Je to odpad, ktorý sa rozkladá generácie, tak, mamičky, nabudúce po prebalení plienku do kočíka, nie do kríkov. Ak ju objavím po pár mesiacoch, zväčší riadne svoj objem. A ak by som sa nezameral len na Tatry, tak extrém boli štyri plienky na jednom mieste kúsok nad Podleskom na trase smerom ku Kláštorisku v Slovenskom raji. Asi zbavenie sa použitých plienok po doobedňajšej turistike.

Aj obliecť by som sa mohol

Človek by niekedy neveril, čo sa dá nájsť popri turistickom chodníku, niekedy ide fakt len o kúsky látky, no objavil som už nie jeden kúsok oblečenia. Od ponožiek, nejakej tej stratenej rukavice, no aj spodná bielizeň už bola, tričko, šiltovka. Neviem, či to niekto stratí, alebo je horúco, tak zvesím tričko, ale či už mi ho netreba a nechám tak?

Hygiena musí byť

... robím to z vlastnej vôle a popritom dúfam, že ak ma niekto uvidí ako zbieram, tak si možno vstúpi do svedomia, ak patrí k tým, čo už niečo zahodili.

Odpad, ktorý je všade. Oddychové miesta, všade tam, kde sa dá posedieť počas túry, ale aj popri turistickom chodníku. Snáď nepichnem do osieho hniezda. Viem, že my, chlapi, to máme jednoduchšie, netreba nám vreckovky. Tam, kde sú vreckovky, sú, samozrejme, aj obaly z nich, veď keď mám poslednú, tak načo budem brať so sebou aj ten obal. No a v neposlednom rade aj vložky a tampóny. Fakt to nevyzerá pekne, ak si idete na nejakom mieste posedieť a kde sa len človek pozrie, tak miestami doslova biela spúšť.


Zbierať to, neviem či má vôbec zmysel, veď na druhý deň by to tam vyzeralo rovnako. A tie reakcie okolosediacich by boli asi dosť divné, no aspoň ten plastový odpad som vzal so sebou a z chodníka, prípadne jeho tesnej blízkosti, ak mi tam zaletelo oko, aj tú vreckovku. Veď to nie je otrava a tampón má šnúrku (hehe). Mne sa viac hnusí zdvihnúť cigaretový ohorok ako použitú vreckovku. Ide o najpočetnejší odpad, ktorý také plechovky, fľaše atď. preskočí niekoľkonásobne.

Reakcie turistov

Tie boli rôzne, najmä vtedy, keď som už mal pomerne plné vrece a musel ho niesť, tak na mňa každý pozeral. Ale neriešil som, veď myslite si, čo len chcete. No boli aj pozitívne reakcie. Raz sa ma jedna turistka opýtala, či mi to niekto kázal zbierať. No, pobavilo, nikto mi to nekázal, robím to z vlastnej vôle a popritom dúfam, že ak ma niekto uvidí ako zbieram, tak si možno vstúpi do svedomia, ak patrí k tým, čo už niečo zahodili.

Zmení sa to vôbec?

Ťažko povedať. Ak má niekto v hlave, že mu je to jedno a nemá problém odhodiť plechovku, PET-ku atď., tak to nezmeníme. Potom sú takí, čo nezahodia ani šupku z mandarínky, aj tá má nejakú tú dobu rozkladu, ale na rozdiel od ostatného odpadu je to bioodpad.