Prosiecka a Kvačianska dolina - v srdci Chočských vrchov aj s deťmi

Prejsť sa dajú osobitne i spolu a ide o prostredie ideálne pre rodinný výlet. Prosiecka a Kvačianska dolina sa nachádzajú v Chočských vrchoch, v blízkosti dedín Kvačany a Prosiek.

V prípade, že budete chcieť doliny spojiť, ideálne bude zaparkovať v Kvačanoch na konci obce v blízkosti poľnohospodárskeho družstva, kde sa nachádza niekoľko parkovacích miest, prípadne je tu možnosť parkovať na platenom parkovisku pri ústí Kvačianskej doliny. Odtiaľto vyrážame do Prosieku po žltej značke, pričom smerujeme do lesa príjemným zvlneným terénom. Túto časť je lepšie prejsť na začiatku túry, keďže na záver môže byť hodina cesty mierne únavná.

Lesami, lúkami až do ústia doliny

Z času na čas les striedajú lúky a krásne odtiaľto vidno hrebeň Nízkych Tatier, najmä na jar je veľmi pekný a fotogenický.


Celý čas obchádzame zvrchu Kvačany, pričom zhruba v tretine cesty medzi parkoviskom a ústím doliny sa nachádzajú pozostatky keltskej osady púchovskej kultúry, o ktorých informuje aj tabuľa s popisom. Na polceste sa k turistickej trase pripája aj cyklotrasa, takže treba zvýšiť pozornosť a najmä byť ohľaduplný, turisti k cyklistom aj cyklisti k turistom. Po krátkom klesaní sa dostaneme k ústiu Prosieckej doliny. Tu nás víta informačná tabuľa udávajúca dobu rozkladu určitých materiálov v prírode – ideál na edukáciu detí.

Prosiecka dolina – skaly, úžiny i vodopád

Prosiecka dolina zabaví už od začiatku, po pár desiatkach metrov sa do nej vstupuje cez zaujímavý skalný útvar, Vráta (nájdete aj ako Kamenná brána). Podobnosť s Jánošíkovými dierami čisto náhodná. Tu je však lávok a iných istiacich pomôcok omnoho menej, problémy by mohol narobiť jedine rozvodnený potok Prosiečanka.


Koryta potoka sa nezbavíte takmer po celý čas prechodu dolinou, no v máji, keď som túru absolvoval, bolo takmer suché. Z oboch strán budete v doline obklopení rôznymi skalnými útvarmi, takže celý čas sa máte na čo pozerať. Ďalšou zaujímavosťou doliny je množstvo jaskýň (podložie je tu najmä vápencové), no všetky sa nachádzajú mimo chodníka a keďže je Prosiecka dolina zároveň národnou prírodnou rezerváciou, je zakázané sa tu pohybovať mimo chodníka.

... smerom od Prosieckej doliny vyzerá táto učupená dedina priam rozprávkovo, koniec koncov, v jej blízkosti sa kedysi natáčala Perinbaba aj Sokoliar Tomáš.

Najzaujímavejšia bola, aspoň pre mňa osobne, druhá polovica doliny, najmä kvôli tomu, že chodník prechádza z polomu spôsobeného lykožrútom do pekného lesa. Významnou atrakciou, ktorá sa vo vrcholovej časti doliny nachádza, je vodopád Červené piesky, ku ktorému je však nutné zájsť asi 250 metrov od chodníka dolinou, smerovník napovie viac. Aby ste si vodopád užili v plnej kráse, je najdôležitejšie vystihnúť správny dátum návštevy, ideálne tesne po topení snehu, prípadne po výdatných dažďoch, inak sa vám môže stať to, čo mne začiatkom mája – uvidíte len malý cícerok vody. Po návrate k hlavnému chodníku vás čaká niekoľko rebríkov, čo poteší aj lezeniachtivých drobcov.


O niekoľko stoviek metrov je dolina za vami a ocitáte sa na jednej z najkrajších lúk, aké som kedy videl.

Borovské lúky a úžina Borovianka

Táto obrovská rozľahlá lúka mi učarovala natoľko, že som sa sem ešte vrátil na jeseň na bicykli. Ťažko ju vôbec popisovať, najlepšie je asi prísť a vidieť na vlastné oči. Moje oči najviac ťahal hrebeň Západných Tatier a pod ním horský priechod Huty, spracovaný aj na webe MTBIKER v sérii Najkrajšie stúpania. Času na obdivovanie bude dosť, k Veľkému Borovému budete touto lúkou kráčať niečo vyše dvoch kilometrov. Alternatívou je predĺžiť si trasu cez vrch Prosečné, odkiaľ by mal byť pekný výhľad aj na Liptovskú kotlinu, no v čase mojej túry bol tento chodník z dôvodu kalamity uzavretý.


Veľké Borové je kapitola sama o sebe, úprimne, viem si predstaviť vlastniť tu nejakú chalúpku. Najmä smerom od Prosieckej doliny vyzerá táto učupená dedina priam rozprávkovo, koniec koncov, v jej blízkosti sa kedysi natáčala Perinbaba aj Sokoliar Tomáš. Koniec rozplývania sa, v Borovom miniete niekoľko pekných dreveníc, pričom niektoré slúžia ako reštaurácie a je možné sa tu občerstviť.


Pri parkovisku odbočíte doprava, dolu kopcom po štrkovej ceste. Tá vedie k druhej úžine trasy, ktorú vyhĺbil potok Borovianka. Tentokrát budete celý čas klesať až k ďalšiemu zaujímavému miestu, Oblazom.

Oblazy a Kvačianska dolina

Oblazy sú v mojom ponímaní pre deti asi najzaujímavejším miestom na trase. Ak o nich neviete viac, ide o mlyny horského typu, v jednom z nich sa dokonca nachádza aj píla. V minulosti sa využívali pri ťažbe a zvážaní dreva a, samozrejme, aj na mletie múky.

V súčasnosti sú sprístupnené verejnosti, pričom je možné dostať sa priamo do útrob mlynu a sledovať sústavu ozubených kolies, hnacích remeňov a kadejakých iných technických vymožeností – nenadchne to teda len deti, ale aj technické typy. Vstup do mlynu je voľný, resp. za dobrovoľný príspevok.


Z Oblazov pokračujeme do poslednej etapy túry, ktorou je prechod Kvačianskou dolinou. Kráčame po širokej kamenistej ceste, terén nie je veľmi náročný, vedie tadiaľto aj cyklotrasa – opäť teda treba byť obozretný. Po ceste sa nachádza niekoľko vyhliadok (osobne sa mi páčilo ich „eco-friendly“ vyhotovenie ), ktoré sú zaistené zábradliami a je možné odtiaľto sledovať potok Kvačianka, ktorý asi 100 metrov pod vyhliadkou vyhĺbil hlboký kaňon.


V závere doliny pôjdete chvíľu po asfalte a následne vás to už „vypľuje“ na parkovisku. Okruh hotový.

Zhrnutie:

• Názov: Prosiecka a Kvačianska dolina
• Lokalita: Chočské vrchy
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 4 hodiny
• Vhodné pre deti: áno
• Parametre: 18,5 km/690 m
• Typ: nenáročná trasa vhodná pre rodiny s deťmi plná rôznych prírodných aj technických atrakcií
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy