Tip na výlet: Zimné Jánošíkove diery a Malý Rozsutec - Slovenský raj v malom

Slovensko je plné krasových tiesňav, najznámejšou lokalitou je, samozrejme, Slovenský raj. Ak je pre vás však príliš vzdialený, alebo sa bojíte dlhočizných rebríkov, netreba zúfať – Jánošíkove diery sú tu pre vás vždy, pokojne aj v zime.

Vydávame sa do jedného z mojich najobľúbenejších pohorí Malej Fatry. Hoci nejde o pohorie veľkej rozlohy (veď aj samotný názov tomu napovedá), počas každého ročného obdobia sa tu dá nájsť niečo, čo vás očarí. V tomto období boli Jánošíkove diery jasnou voľbou, aj keď zima bola len taká „čajová" a modrasté ľadopády som mohol sotva očakávať. Úplne mi však stačili zasypané stromy, úzky chodníček a bol som vo svojom živle.

„Tak už tam budéééém?“

A tak nás aspoň teší nekonečné množstvo cencúľov visiacich zo skál.

Táto myšlienka mi hlavou prechádzala zhruba prvých pätnásť minút chôdze. Šliapať sme začali z autobusovej zastávky pri hoteli Diery (nachádza sa tu aj platené parkovisko). Je zbytočné čakať, že „na šupu" vbehnete do tiesňavy, najprv si treba niečo odkráčať lesíkom. Prvé náznaky prichádzajú až po zhruba kilometri, zrazu sa objavujú pred nami skaly a vo mne mierne klaustrofobické pocity. Treba však povedať, že zatiaľ čo v roklinách Slovenského raja vám kde-tu hrozí, že skončíte po členok v potoku (vlastná skúsenosť ), tu sú všade vybudované mostíky. Vďaka tomu je táto trasa predurčená aj na rodinný výlet, hoci, samozrejme, treba brať do úvahy aj podmienky a ľad.

Ľahká rozohrievačka

Dostávame sa k rázcestníku a rozhodujeme sa, kadiaľ ísť ďalej. Dolné aj Nové diery vás dovedú na to isté miesto, takže môžete zvoliť jeden či druhý variant. My sa vydávame tými populárnejšími (a vraj záživnejšími) Dolnými dierami. Prechod je príjemný a povedal by som, že nie veľmi náročný, aspoň v porovnaní s Hornými dierami.


Každopádne, začína sa šmýkať čím ďalej tým viac, preto nasadzujeme nesmeky. Na tie v žiadnom prípade nezabudnite, v takomto teréne je to „must have“! Po chvíli vchádzame na lúku, pred sebou vidíme kolibu Podžiar a to znamená koniec Dolným dieram. Tu sa môžete občerstviť, oddýchnuť si, prípadne využiť toaletu (najbližšia „keramika" je až v Štefanovej, tu je to pekne po starom ).

V ústrety rebríkom a reťaziam

Ak boli Dolné diery skôr prechádzočkou,

...no odrazu sa zo steny Malého Rozsutca stáva stena Nanga Parbatu...

v tých Horných prichádza pravá zimná zábava – tento večer vás baví Trio rebríky, reťaze & kramle. Pozor, na rozdiel od Dolných dier táto trasa už je jednosmerná a nemožno ju použiť ako zostupovú v opačnom smere. Stúpame nahor a v týchto miestach mi to začína pripomínať Slovenský raj už o trochu viac. Rebríky sú dlhšie, vyššie, čakajú vás zaujímavé pohľady na vodopády – jediná škoda, že nie sú zamrznuté.


A tak nás aspoň teší nekonečné množstvo cencúľov visiacich zo skál. Od rázcestia Pod Pálenicou sa tiesňavy vytrácajú a postupujeme širšou dolinou. Kramle sa ešte kde-tu objavia, ale nejde už o nič náročné. V mojom ponímaní sú Horné diery nekonečné, mal som pocit, že som vošiel ako študent a vyšiel ako dôchodca, minimálne som sa tak trochu cítil.

Rozsutce na dohľad, my pod dohľadom Rozsutcov

V blízkosti rázcestia Pod Tanečnicou vchádzame na zasneženú lúku s uzučkým vyšliapaným chodníčkom. Po pravej ruke sa nad nami týči Veľký Rozsutec, po ľavej zas Malý Rozsutec a.k.a. Jabba the Hutt (som zvedavý, koľko fanúšikov Star Wars sa tu nájde ).


Po dlhšej dobe sa však dostávame na rovinku a náležite si to užívame. Veď v Malej Fatre, povestnej svojimi strmými svahmi a obrími kopcami, je to veľmi zriedkavý jav. Sedlo Medzirozsutce je čoby kameňom dohodil. Dá sa tu robiť kopec vecí, napríklad obdivovať krásne zasnežené Západné Tatry, Veľký Choč, dať si čajík, vymeniť si nesmeky za mačky a vydať sa smer Malý Rozsutec.

Malý brat s krásnym výhľadom

Presne som vedel, čo nás čaká, keďže sme tadiaľto išli zhruba dva mesiace pred touto zimnou túrou. No i tak som mal pocit, že ten krátky strmý výšvih zo sedla pod skalu bol strmší, alebo to spravili len mačky? Slovom, pomaly som viac stál a vydychoval, ako kráčal. No keď sme dorazili k oceľovému lanu istiacemu postup hore stenou, chytil som druhý dych. Zatiaľ som sa nedokázal dokopať k lezeniu, k tomu zimnému už tobôž nie, no odrazu sa zo steny Malého Rozsutca stáva stena Nanga Parbatu a ja si užívam síce ľahučké a zďaleka nie tak strmé, ale predsa moje „lezenie“. Celé to za tú námahu jednoznačne stálo, lebo hoci je Veľký Rozsutec aj zvyšok hrebeňa v oblakoch, má to svoju čarovnú atmosféru. Len ten vietor by mohol dať pokoj.

Naspäť k Dieram

Kochať sa tou nádherou by sa dalo až dodnes, ale aj autobus nám treba stihnúť, a tak zahajujeme zostup. Až tu som úplne pochopil rozdiel medzi mačkami a nesmekmi v teréne, keď som si vykračoval „jak pán", zatiaľ čo kamarátka strúhala bolestné pohľady s predzvesťou blížiacej sa smrti.


Samozrejme sranda, zvládnete to aj s nesmekmi, len treba byť opatrný. Po pár desiatkach metrov už chodník dostáva rozum a my konečne naberáme nejakú normálnejšiu zostupovú rýchlosť. Táto zelená trasa späť do Terchovej mi vždy pripadala nekonečná, no osada Podrozsutec ju vždy spríjemní. V zime je to dupľovaná romantika, len škoda, že bola vyľudnená, aspoň sa mi taká zdala.


Keď ňou prejdete, nedajte sa zmiasť vyjazdenou cestou, pri takzvanej bio-eco-raw lavičke, ktorá asi niečo odslúžila v autobuse, sa treba držať rovno (cesta odbáča vpravo). Dá sa orientovať aj podľa posedu, ktorý stojí na lúke vľavo. Odtiaľto je to do Terchovej už iba 1,5 kilometra a končíme tam, kde sme začali – pri hoteli Diery.
Keďže tu hovoríme o zimnej túre, ako vždy je na mieste zdôrazniť dôležitosť vhodnej výbavy – nesmeky (príp. mačky, ak máte), paličky a vhodné oblečenie by nemali chýbať.

Trasa má viacero „únikových“ ciest, je možné napríklad vynechať Horné diery a vrátiť sa cez Štefanovú, prípadne sa po absolvovaní Horných dier vrátiť po zelenej na kolibu Podžiar. Či si už vyberiete tak alebo onak, za dobrých podmienok vás čaká krásna zimná túra, plná pekných výhľadov, skalných útvarov a v neposlednom rade aj zábavy.

Zhrnutie

• Názov: Jánošíkove diery a Malý Rozsutec
• Lokalita: Malá Fatra, Terchová
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 3,5 hodiny
• Vhodné pre deti: Dolné diery áno, Horné diery a Malý Rozsutec skôr v lete
• Parametre: 11,8 km/747 m
• Typ: mierne náročná zimná trasa s technickým zaistením v Jánošíkových dierach a pekným výhľadom z Malého Rozsutca
• Možnosť parkovania/spoje: Platené parkovisko pri hoteli Diery/autobusová zastávka Biely Potok hotel Diery (nutnosť prestupu v centre Terchovej)
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy