LAJF Festival - na horách o horách

Čím si okoreniť „bežný“ turistický víkend? Čo tak športovo-horským festivalom v priestoroch horského hotela Kráľova studňa vo Veľkej Fatre?

Rozhodne áno! Pri počúvaní podcastov sme náhodou natrafili na pozvánku na LAJF Festival, ktorý sa konal 1. apríla 2023 na Kráľovej studni vo Veľkej Fatre. Na takomto podujatí som ešte nebola, tak si vravím, prečo nie... popočúvať príbehy a skúsenosti iných turistov, bežcov, horolezcov a športovcov znie ako skvelý nápad. A aj bol.

Zimno–jarný výstup

Aby sme si festival ešte viac vychutnali, rozhodli sme sa ísť na Kráľovu studňu peši (keďže je to horský hotel, dá sa tu za poplatok dostať aj autom). Vyrážame z Tureckej a od polovice sa poriadne vytrápime na blate a vyššie ešte na mokrom a prebárajúcom sa jarnom snehu. Ale nevadí, aj o tom je turistika, vychutnávame si opäť „bubákovské“ počasie, ktoré si pre nás pripravilo zaujímavé scenérie.

Cestou pozorujeme aj stopy mamky medvedice s malými, ktoré krásne križovali turistický chodník, takže sme trochu zvýšili intenzitu reči a pokračovali ďalej. Spočiatku len mrholilo, neskôr to prešlo do slabého dažďa, takže na hotel prichádzame zmoknutí po asi 4 hodinách chôdze.

Moja dokonalá MTB trasa

Ale čo sa mu podarilo – skončiť s vegetariánstvom po prvom dni behu...

Dávame si obed a už aj sedíme v priestoroch hotela, kde netrpezlivo čakáme na prvú prednášku LAJF Festivalu, ktorú má práve náš Imro a predstavuje nám svoju dokonalú MTB trasu. Tá vedie po okruhu dlhom cca 165 km cez Nízke Tatry a Veľkú Fatru a nastúpal počas nej úctyhodných vyše 5 000 výškových metrov. Pre divákov si Imro pripravil aj videjko, takže máme možnosť kochať sa nádhernými jesennými zábermi. Dlhé výstupy, tiahle kopce, obklopenie horami, výhľady a dlhé zjazdy sú to, čo v Imrovej dokonalej trase nesmie chýbať. Veľmi pekné a symbolické je zakončenie výstupu na Kráľovej studni (miesto konania festivalu) a Krížnej.

Ako na horách začalo fučať

Po cykloturistike sa presúvame na hory a skaly či už v Čechách, na Slovensku, alebo v Alpách. O svojich začiatkoch a pokrokoch nám rozpráva mladá učiteľka Mária Fučalová, ktorá každú voľnú chvíľu trávi lezením, ale nebolo to tak vždy. Rozrozprávala o svojich začiatkoch počas vysokej školy, kde sa zapísala na kurz lezenia a k lezeniu si našla cestičky aj počas Erazmov, ktoré v zahraničí absolvovala. Tak sa postupne dostala k lezeniu na slovenské štíty, české skaly a napokon až do Álp, kde momentálne „kotví“ takmer všetok voľný čas a lozí kade-tade ako taký kamzík. Ukazuje nám dychberúce fotky východov a západov slnka, ktoré sú horolezcom dopriate vďaka viacdňovým výstupom, avšak poniektoré bivaky nie sú pre hocikoho, v niektorých by som teda oči nezažmúrila, haha.

Najrýchlejší prebeh Cesty hrdinov SNP

Prezývka Ďurifuk mu prischla kvôli tomu, že rád lieta „v oblakoch“, no nielen mysľou, ale aj naozaj.

Z Álp sa presúvame naspäť na Slovensko, a to rovno na najdlhšiu slovenskú diaľkovú trasu – Cestu hrdinov SNP, ktorú sa rozhodol prebehnúť náš český brat, ultrabežec Tomáš Štverák za rekordný čas. Podarilo sa mu to? Uvidíme. Ale čo sa mu podarilo – skončiť s vegetariánstvom po prvom dni behu, keď si po vyše 160 odbehnutých km nedáva nič iné, ako slaninku. Táto prednáška nabrala iný rozmer ako predchádzajúce, pretože „support“ počas SNP mu robil práve usporiadateľ tejto akcie – Bohuš, ktorý Tomáša často naozaj trefne dopĺňal a bolo skvelé počuť naraz od oboch ich dojmy zo zážitkov a situácií, ktoré počas prebehu zažívali.

Napríklad, keď ho Bohuš upokojoval, že vo Volovských vrchoch určite nie sú medvede (milosrdná a psychologická lož, ktorá podľa Tomášových slov splnila to, čo mala, haha). V ušiach mi ostala informácia o najdlhšom spánku počas prebehu, ktorý trval len niečo okolo 3 – 5 hodín! A to vravíme o tom najdlhšom! Paradoxne najväčšia kríza prichádza na Tomáša 50 km pred cieľom, kedy sa už podľa Bohušových slov nedalo s Tomášom ani rozprávať, a nevedel, ako ho namotivovať, avšak niečo mu predsa len napadlo.


Vyzval ľudí, aby mu napísali podporné slová, lebo prišla veľká kríza... to Tomáša nakoniec naozaj nakoplo, cestu dobehol a podarilo sa mu dosiahnuť svoj cieľ – prebehnúť trasu SNP v rekordnom čase. Za neuveriteľných 6 dní 19 hodín a 15 minút! Avšak hlavným dôvodom, prečo Tomáš túto trasu bežal, nebolo jeho pohladenie duše z najrýchlejšieho prebehu, ale beh mal charitatívny význam - Tomáš bežal pre hendikepovanú Adélku a podarilo sa mu pre ňu vyzbierať vyše 150 000 Kč!

Vertical Lajf

Z Cesty hrdinov SNP sa opäť presúvame do výšok, kam nás berie horolezec Ondrej Húserka. Ukazuje nám fotky a rozpráva príbehy najprv o lezení na Súľovských skalách, neskôr sa presúvame do Južnej Ameriky, do Álp a nakoniec do Himalájí, kde absolvoval niekoľko výstupov. Hovorí o tom, ako musela výprava meniť plány kvôli nezvyčajne dlho pretrvávajúcemu monzúnu. Ukazuje nám, ako vyzerá taká noc horolezca v Himalájach... nie je to nič moc... „spí“ posediačky s pokrčenými nohami, nemôže sa ani oprieť o stenu, pretože podľa jeho slov to ešte viac znásobovalo pocit chladu.

Nový Zéland očami orla

Úplne najvyššie nás však pozýva Juraj Koreň alebo „Ďurifuk“. Jeho videnie sveta sa úplne odlišuje od toho nášho. Pýtate sa, prečo? Pretože ho vidí z vtáčej perspektívy. Prezývka Ďurifuk mu prischla kvôli tomu, že rád lieta „v oblakoch“, no nielen mysľou, ale aj naozaj. Juraj je paraglajdista. A v oblakoch lieta reálne len výnimočne, pretože ako sme sa z jeho záživnej prednášky dozvedeli, oblaky sú pre paraglajdistov obrovský problém. Inšpiráciu pre svoju aktivitu našiel už ako 6-ročný u svojho otca a vášeň k neobvyklému športu mu ostala doteraz.

Nám porozprával o svojom prelete ponad Nový Zéland. Dozvedeli sme sa aj niečo zo základov fyziky, termiky a meteorológie, ktoré musí paraglajdista perfektne poznať. Prednášku dopĺňali úchvatné fotky a veľavravné videá, z ktorých bolo cítiť Jurajove nadšenie a neopísateľnú eufóriu.

Záver LAJF Festivalu patril tombole, v ktorej návštevníci mohli vyhrať rôzne ceny, či už to boli tričká, športové oblečenie, alebo poukaz na nákup v MTHIKER/MTBIKER shope.


V čom ma toto podujatie obohatilo okrem prínosných poznatkov a skúseností iných? V tom, že bolo skvelé počúvať ľudí, ktorí robia to, čo ich baví a čo ich napĺňa.

Atmosféra a príbehy ma úplne vtiahli, až som občas mala pocit, že tu nie sme jedno sobotné popoludnie, ale že sme tu už aspoň týždeň.