V Rakúsku to vyššie nejde

Od zeleného údolia s pasúcimi sa kravami cez nevyspytateľný ľadovec až na skalnatý vrchol hory. Také presne je lezenie na rakúsky Grossglockner s výškou 3 798 m n. m.

Je august a vonku asi 30 °C. V Bratislave sa už nedá vydržať, a tak sa rozhodneme, že ideme na 10 dní na roadtrip po Rakúsku. Už dlho sme chceli vidieť Salzburg, Innsbruck, Krimmler vodopády a určite aj čarovný Hallstatt. No je tu ešte jeden z nesplnených snov, po ktorom dlho pozerám. Rakúsky Grossglockner. Študujem trasy a nahadzujem do máp, pozerám výbavu, počasie, spanie na chatách a v kempoch. Oboznamujem Macu s plánmi. Odpoveď znie: „Však prečo nie?”

Čo sme si nezobrali, to by nám chýbať nemalo, či?
Výbavu máme, trasa vybraná - klasika, počasie hlásia parádne, no predsa tam je jeden háčik. Všetky chaty sú v daný termín plne obsadené. Po rozhovore s Macou sme našli konsenzus, dáme to na otočku (hore-dole) bez spania na chatách. Uvidíme, či to vyjde, „c´est la vie”. Poďme sa spolu pozrieť, ako to dopadlo.


Balenie, cestovanie, spanie

Plán cesty by bol, mestá, príroda a ako čerešnička na úvod majestátny Grossglockner s výškou skoro 3 800 m n. m. na jeden záťah. Keďže chceme spať v kempoch alebo aj mimo kempov, no hlavne v aute, dôležité bolo dobre všetko zbaliť, aby to bolo relatívne rýchlo dostupné a jednoduché na prebalenie podľa plánov na konkrétny deň. Nielen jedlo, kozmetika, elektronika či oblečenie, no aj kopec výbavy na turistiku a ľadovec.

Sedáky, lano, mačky, cepíny, prilby, turistické paličky, no hlavne netreba zabudnúť na ľadovcové okuliare Julbo, bez ktorých by to mohlo dopadnúť nie podľa našich predstáv. Všetko to balíme do boxov do kufra auta, na vrch položíme matrac, naň spacáky a vankúše a kempový stolík. Posledná kontrola a môžeme ísť. Desať dní v Rakúsku, sedem nocí spania v aute. Čo sme si nezobrali, to by nám chýbať nemalo, či?

Balenie v aute na spoznávanie Rakúska

Parkplatz Glocknerwinkel

Po 7 hodinách jazdy a jednom kinedryle pre Macu prichádzame na parkovisko pod Grossglocknerom. Cesta od Kals am Grossglockner bola kľukatá, a teda riadne do kopca. Cesta sa nazýva Kalser Glockner strasse a je spoplatnená. Aktuálny cenník nájdete na ich webových stránkach. Parkovisko má niekoľko úrovní a bolo naozaj plné. Stojí tu niekoľko karavanov, no hlavne veľmi veľa osobných áut.

Pokiaľ človek nechce spať v aute, je možné sa ubytovať na Lucknerhutte, ktorá sa nachádza kúsok vyššie pešo od parkoviska alebo priamo v Alpengasthof Lucknerhaus na parkovisku. Na parkovisku nájdete toalety aj pitnú vodu s umývadlami, ktoré ale nie sú primárne určené pre kempujúcich ľudí, skôr pre návštevníkov múzea, ktoré sa tam taktiež nachádza. Výhľad z parkoviska na samotný Grossglockner je ale čarovný. Na pohľad je tak blízko, no v realite je od parkoviska veľmi ďaleko.

Ráno na Parkplatz Glocknerwinkel

Budík 4:30 ráno

Budík nám zvoní ráno o 4:30. V aute sa obliekame a varíme vodu na kašu a ranný čaj. Z okolitých áut počuť štrnganie hrnčekov a balenie posledných vecí do batohov. Posledný dúšok čaju, zapíname hodinky a začíname kráčať údolím do kopca. Zo začiatku kráčame s čelovkami a jediné, čo vidíme, je biely ľadovec a vrchol Grossglockneru. Po dvoch hodinách kráčania veľmi príjemným údolím prichádzame ku Stüdlhütte, ktorá sa nachádza vo výške 2 801 m n. m.

Na chate si odskočíme na toaletu a zbalíme čelovky, pretože slnko už vyšlo. Deň pred samotným výstupom sme si údolím vybehli do 3 010 m n. m. ku ľadovcu, a teda údolie sme zažili aj za denného svetla, pretože pri samotnom výstupe sme ho zažili len potme. Od chaty to je cca hodina cesty na začiatok ľadovca. Cesta je dobre značená a vychodená. My volíme trasu cez chaty a ľadovec klasikou, kde záver je cez Malý Glockner až na hlavný vrchol.

Údolie Grossglockneru

Ľadovcom a ferratou na Johanna

Od Stüdlhütte pokračujeme asi hodinu po kamennom chodníku a skalách až ku začiatku ľadovca. Tu obliekame na seba sedáky, mačky, prilbu, naväzujeme sa na lano, cepín do ruky a môžeme ísť. Po 2 hodinách chôdze po ľadovci sa dostávame na pevnú skalu. Chôdza po ľadovci bola zo začiatku dobrá, neskôr sa ľadovec už riadne topil. Tesne pred skalou sme prekračovali 2 trhliny, ktoré ale boli pekne viditeľné. Po skalou sa odväzujeme, zhadzujeme mačky a uchytávame cepíny.

Na toto divadlo sa nedalo pozerať...
Driapeme sa pomocou oceľového lana smerom ku chate. Oficiálne je to značená ferrata s obtiažnosťou C a neskôr A/B, no osobne si myslím, že viac ako B to nie je. Po hodine sme na chate Erzherzog Johann Hütte vo výške 3 454 m n. m. Je presne 12:00, a teda po 7 hodinách sme na chate, kde to väčšina ľudí ukončuje a pokračuje na ďalší deň. My sme sa zhodli, že to skúsime a pokračujeme ďalej. Však je august, dni sú dlhé.

Záver ferraty na Erzherzog Johann Hütte vo výške 3 454 m n. m.

Exponovaným hrebeňom na vrchol

Od chaty pokračujeme ľadovcom a miestami cik-cak, lebo je to slušné stúpanie. Chodník je vychodený a orientácia je bezproblémová. Je to jednak pekným počasím, no aj tým, že všetky chaty boli plne obsadené, takže je tu nenormálne veľa ľudí. Po hodine sa dostávame ku skale, ktorá je skoro vertikálna. Je na nej natiahnuté lano. My sa odväzujeme a začíname liezť pomocou lana hore. Po pár metroch si vyzúvame mačky, ktoré nechávame odložené na skale na cestu dole.

Vieme, že ich nebudeme potrebovať, pretože vedľa nich je asi 20 ďalších párov už odložených. Cesta hrebeňom je veľmi exponovaná. Smerom na Malý Glockner a následne na Veľký Glockner sme stretli nenormálne množstvo ľudí aj s vodcami, ktorí sa predbiehali a dokonca kvôli isteniu svojho klienta uvoľnili naše lano z istenia, čo sme zistili, až keď sme ku sebe doliezli. Hore rýchla fotka a čo najrýchlejšie zísť dole. Pri kríži sme presne po 9 hodinách.

Exponovaný hrebeň a Großglockner s výškou 3 798 m n. m.Exponovaný hrebeň a Großglockner s výškou 3 798 m n. m.

Ako na Václaváku

Dole to išlo katastrofálne pomaly. Nie kvôli tomu, že by sme sa báli, ale kvôli tomu, že schádzalo ešte viac ľudí, ako vychádzalo hore. Prechod medzi Malým Glocknerom a hlavným vrcholom vedie cez malé sedlo, ktoré je naozaj že veľmi exponované a treba tam urobiť pár krokov po hrebeni širokom asi ako chodidlo. Tam sa ľudia zasekli a ani dopredu, ani dozadu.

Následne na ďalšom strmom mieste schádzania sme stretli chlapíka, ktorého sme obchádzali pri ceste hore a on ešte stále išiel hore na vrchol. Za pomoci dvoch vodcov, pričom jeden ho tlačil a druhý ťahal. Na toto divadlo sa nedalo pozerať a čudovali sme sa, čo dokáže ľudský rozum. Konečne sme pri mačkách a už len zlezenie po skale na ľadovec smer chata. Od chaty ešte jeden ťažší úsek, a to ferratou dole a finálny ľadovec pred nami.

Pohľad na hrebeň a v pozadí vrcholový kríž

Magický západ slnka

Dole po ľadovci to išlo rýchlo, ľadovec bol síce mokrý, ale mačky držali a úspešne sme sa vyhli pár trhlinám. Hodinky ukazujú 3 010 m n. m., čo značí koniec ľadovca, a tak „kufrujem“ lano mokré ako myš a uchytávam ho spolu s mačkami a cepínmi na batoh. Batoh je ťažký ako sviňa a ja po 13 hodinách rozmýšľam, či ho tu nenechám a nezbehnem poň zajtra ráno. Maca ma podporuje, že už to dáme, však už len 3 hodiny a sme dole. Cesta dole išla dobre a západ slnka v údolí s výhľadom na Stüdlhütte bol magický.

Krásne sfarbená obloha, do toho nádherná príroda a len zurčanie ľadovcového potoka. Aj ma chrbát prestal na chvíľu bolieť. Ale naozaj len na chvíľu. Od chaty sme nasadili čelovky a už len záverečné 2 hodiny ku autu na parkovisko. Po 17 hodinách aj s prestávkami sme pri aute. Zložíme batohy pod auto, vyzlečieme zo seba bundy a nohavice a zobúdzame sa až ráno na ďalší deň.

Pohľad na hrebeň a v pozadí vrcholový kríž

Hohe Tauern, vrátime sa!

Grossglockner za jeden deň bol výzva. Od trávového údolia cez skaly, ľadovec a exponovaný hrebeň až na vrchol. Sklamaní sme boli z nenormálneho množstva ľudí, ktoré sa tam driapalo nad svoje možnosti. Toto sklamanie ale vykompenzovali krásne výhľady na Vysoké Taury. Odporúčame sem určite ísť.

Aj keď nie až úplne na vrchol, oplatí sa ísť minimálne po začiatok ľadovca, pokiaľ to je viac-menej prechádzka krásnym údolím s pasúcimi sa kravami a ovcami a výhľadom na najvyššiu horu Rakúska - Grossglockner. A nezabudni si opaľovací krém, naozaj sa ti zíde.

Zhrnutie

  • Názov: Grossglockner 3 798 m n. m.
  • Lokalita: Hohe Tauern, Rakúsko
  • Turistické značenie: prehľadné (červená) a ľadovec
  • Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
  • Obtiažnosť: 4/5
  • Trvanie: 15 hodín
  • Parametre: 18,5 km/1 800 výškových metrov
  • Typ: hore-dole tou istou trasou
  • Možnosť parkovania/spoje: Parkplatz Glocknerwinkel podľa aktuálneho cenníka
report_problem Našiel si v texte chybu?
mjartan.michal 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Hochanger – aj sychravé Alpy majú čaro

Hochanger – aj sychravé Alpy majú čaro

S počasím je to asi tak ako s rádiom, musíme si užívať to čo hrá, nie to, čo by sme momentálne chceli počuť.
Na skok do rakúskych Álp

Na skok do rakúskych Álp

Naša krajina je bohatá na hrebeňovky a diaľkové trasy, no čo tak to trošku obmeniť a ocitnúť sa v Alpách?
Poznáš všetky národné parky Slovenska?

Poznáš všetky národné parky Slovenska?

Poď sa pozrieť na slovenské národné parky a nájdi si pre seba ten najlepší a najobľúbenejší alebo naopak, poď objavovať krásu a jedinečnosť každého z nich.
keyboard_arrow_up