Hrebeňom Nízkych Tatier – osobná výzva (1. časť)

Osobná výzva, prekonanie vlastných limitov, preverenie kondície, nad týmto premýšľa nie jeden turista. Čo tak to skúsiť na vysokohorskej túre?

Nejaký čas som sa pohrávala s myšlienkou preveriť si svoju kondíciu a dať niečo väčšie ako doposiaľ. Voľba padla na hrebeň Nízkych Tatier a ako previerku som si dala presnú polovicu (50 km) z Čertovice do Donovál. Prejdenie celého hrebeňa si nechám na neskôr. Za mňa je to super trasa na preverenie toho, koľko znesiem. Či už prejdenie km, výškové stúpanie a klesanie, ale aj riešenie prespania na hrebeni.

Príprava na zdolanie 50 km

Dá sa povedať, že veľa tu toho na prípravu nebolo, keďže cestou sa dá najesť na troch miestach, ako aj doplniť vodu. Za mňa je top si ako jedlo zbaliť vianočku + džem, vysušenú klobásu + pečivo, parenicu a hrozno. Na pitie mi stačilo na deň 2,5 l pri dennej teplote 4 °C.

Logistika

Volila som cestu z východu na západ, čiže z Čertovice do Donovál s prespaním v stane pri útulni Ďurková. Človek sa tu nemá kde stratiť, pokiaľ sa drží červeného značenia, takže Cesty hrdinov SNP, známej aj ako E8–čka.

1. deň na hrebeni

Čas 9:00, teplota akurát, s vetrom trochu chladnejšie, čo mne ale vyhovuje, lebo sa mi lepšie šliape. Z Čertovice je to rovno do strmšieho svahu, neubehne veľa času a dostávame sa na Rovienky, odkiaľ máme prvú širokú panorámu na Západné Tatry, Vysoké Tatry a v diaľke sa ukazuje Ďumbier.

Túto časť hrebeňa pozná snáď každý a je veľmi obľúbená aj u neturistov.

Vietor na hrebeni je našťastie mierny, stretáme tu aj prvých ľudí, poriadne nabalených - „diaľkáči“. Cesta vedie cez vyššiu kosodrevinu, ktorá sa však stratí pri vrchu Králička. Naskytuje sa nám pohľad na ďaleký Chopok, čo je polovica dnešnej trasy. Pokiaľ prídeme na Štefáničku, predbehujeme zopár skupín, ktoré zrejme nemajú naponáhlo tak ako my.

Prvá zastávka s horúcou polievkou

Niečo málo som si dala doma pod zub ešte na Čertovici a vravím si, že na chate si dám aspoň polievku. Pochutnala som si na šošovicovej , no nezdržiavame sa dlho, len 15 minút. Na moje prekvapenie na chate bolo málo ľudí, čakala som väčší nával turistov, keďže je sobota a azúrové počasie. Je čas pokračovať a vydávame sa smer Chopok.


Na Ďumbieri sa nezastavujeme a ako sa približujeme k frekventovanej „diaľnici“ Chopok – Ďumbier, pozorujeme, že ani tu sa nenachádza veľa ľudí. Prechádzame cez Demänovské sedlo a ja si uvedomujem, že len kráčam ako rýchlik a ani sa neobzerám späť. Túto časť hrebeňa pozná snáď každý a je veľmi obľúbená aj u neturistov. Dá sa povedať, že sme ju len preleteli a rýchlo sa nám približuje polovica dnešnej trasy.


Opäť mám šťastie na Chopok bez vetra a v azúrku. Na Kamennej chate sa najeme, ja si dávam 4 banány, na nič iné chuť nemám, i keď lákala ma mega buchta so šľahačkou a pudingom. Po dlhšej prestávke sa zdvíhame a pokračujeme trasou, ktorú som už absolvovala.

Azda každý pozná ten pocit nekonečna, keď vidieť cieľ.

Dá sa povedať, že všetci „lanovkoví“ turisti idú trasu Chopok – Ďumbier, keďže v smere Dereše stretáme len nabalených „diaľkáčov“. Aj týchto troch chalanov, ktorí idú z Telgártu. Mierne začínam cítiť nepohodlnosť nohy v topánke a len dúfam, že sa to nezhorší.

Hrebeň bez davu ľudí

Kocháme sa krásnou panorámou, slnko začalo viac hriať a príjemným tempom takmer po rovine si aj oddýchneme, pokým prídeme na Poľanu. Odtiaľto vykračujeme smer Kotliská, kde stretáme kamzíky a vlastne nás aj jeden sprevádzal na vrchol.


Tu si spravíme chvíľku prestávku a snažím sa dať si napolitánku, ale môj žalúdok začína nejak štrajkovať. Raz si odhryznem a schovávam ju, usudzujem, že to bude asi únavou z doposiaľ prejdenej trasy. Dávam si magnézium a pokračujeme na posledné prevýšenie. Chabenec sa zdá byť blízko, no predsa len to chvíľku trvá, pokým sa dostaneme na jeho vrchol.


Tu je posledná prestávka, kde sa obzeráme, kam nám oči dovidia, kde sme cca začínali a čo všetko sme prešli. Zaujímavé uvedomenie a vravím si, veď ja som už akoby v cieli. Dala som to. Dávame batohy na chrbát a už len cieľ dnešného dňa, útulňa Ďurková. Azda každý pozná ten pocit nekonečna, keď vidieť cieľ. Po 10 hodinách a 10 minútach sme v cieli. Počas prechodu z Čertovice na útulňu Ďurková sme prešli 25 km, nastúpali sme 1 575 m a naklesali 1 195 m.

Moje „poprvé“

Ideme si zaplatiť za stan, čo bola aj dobrá voľba, keďže útulňa praskala vo švíkoch. Dobrá nálada, zvuk gitary, no my musíme ísť postaviť stan, prezliecť sa a až potom sa najesť. Môj žalúdok sa mierne upokojil, a tak si dávam horúcu polievku, ale stále mi nie je na 100 % dobre. Desať hodín a poberáme sa do stanu, snažíme sa zaspať, ale nejak sa nedarí i kvôli ruchu chaty, havkajúcim psom či neskorému príchodu štyroch báb o polnoci z hrebeňa.


Dnešný deň bol na konci, a to, ako som sa rozhodla, teda či budem pokračovať ďalej po hrebeni, alebo ukončím prechod predčasne, sa dozvieme v druhej časti, kde sa ukáže, či som prekonala svoju osobnú výzvu.

Zhrnutie

• Názov: Čertovica, chata Štefánička, Chopok, Poľana, Kotliská, Chabenec, útulňa Ďurková
• Lokalita: Nízke Tatry
• Značenie: Cesta hrdinov SNP
• Obmedzenie: celoročne otvorené chodníky
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 10 hodín
• Parametre: 25 km, stúpanie 1 575 m, klesanie 1 195 m
• Typ: hrebeňovka, prenocovanie
• Možnosť parkovania/spoje: parkovanie v BB, autobus