Divočina na Šľuchte – nepoznanom vrchu Čiernej hory

Z času na čas rada spoznávam i úplne neznáme a menej komerčné miesta v prírode, kde mimo civilizácie nerušene splyniem s prírodou.

Takým miestom je rozhodne i málo známy vrch s pomerne bizarným názvom – Šľuchta (781 m n. m.). Ide o vrch ukrývajúci sa v pohorí Čierna hora, ktoré patrí do celku Slovenského rudohoria a podcelku Bujanovské vrchy. Tento nenápadný kopček sa vypína neďaleko Košíc nad dvoma východoslovenskými obcami - Jaklovce a Margecany. Pod ním sa rozprestiera údolie Hornádu a známa vodná nádrž Ružín. Priznám sa, že až donedávna som tomuto na pohľad nezaujímavému kopcu neprikladala význam, no vďaka nedávnej televíznej reportáži som sa rozhodla dať mu predsa len šancu.

Aký východzí bod zvoliť?

Množstvo turistov preferuje práve tento východzí bod túry, zrejme kvôli o čosi pútavejším výhľadom...

Dnešnú túru sme naplánovali na jednu veternú májovú nedeľu a keďže ideme na pomerne málo navštevované miesto, predpokladáme, že dnes bude patriť exkluzívne iba nám. Auto parkujeme pri lúke za Jaklovcami v chatovej oblasti pri Ružíne na mieste, kde sa pripája zelené značenie, ktoré dnes budeme nasledovať. Zapínam svoje inteligentné hodinky a ani sa nenazdáme a už aj kráčame hore kopcom po malebnej lúke smerom k lesu. Táto časť sa údajne miestnymi nazýva „na skalke“, hoci tam žiadnu skalku a ani skaly nevidíme.


Po tejto úvodnej zahrievacej pasáži sa vnárame do príjemného lesa, kde stúpanie nie je už vôbec príkre. Rezko kráčame po širokej lesnej cestičke a kopírujúc zelenú značku sa po pár minútach dostávame na neveľkú lesnú čistinku, ktorá je zároveň akousi križovatkou viacerých lesných ciest vedúcich z iných smerov. Práve sem sa dostanete aj z opačnej strany – z Folkmarského sedla (542 m n. m.), ktoré je ďalším z alternatívnych začiatočných bodov tejto túry na Šľuchtu. Množstvo turistov preferuje práve tento východzí bod túry, zrejme kvôli o čosi pútavejším výhľadom počas prvotného nástupu. Možností je teda viacero a v zásade je už len na vás, aký variant si zvolíte...

Od vyhliadky k vyhliadke

Je to hotová oáza pokoja prerušovaná kde-tu iba veselým vtáčím štebotom.

Na čistinke sa aj my musíme pozrieť do mapy, kadiaľ vlastne pokračovať a zisťujeme, že sa musíme vydať nenápadnou cestičkou, ktorá sa vinie po našej ľavej strane. Skoro vodorovne traverzujeme jedno z úbočí Šľuchty. Po pár minútach si uvedomíme, že stojíme pod prvou z dnešných plánovaných vyhliadok, o čom svedčia aj pribúdajúce skalky nad cestou. Stúpanie nám trošku sťažuje vrstva starého lístia, ktorá sa kĺže pod nohami. S očami na stopkách nasledujeme redšie miestne značenie a ani sa poriadne nenazdáme, už sa aj na nej ocitáme.



Popravde, neboli sme si celkom istí, ako sa nazýva, keďže dokopy sú štyri a každá nesie iné pomenovanie. Nakoniec sme podľa indícií usúdili, že zrejme máme tú česť s „Dživou“ (647 m n. m.), nakoľko poskytuje zaujímavé výhľady na Margecany, vrch Roháčka a Čiernu horu. Za priaznivého počasia z nej môžete dokonca zazrieť i Vysoké Tatry, čo dnes nebol náš prípad. Tak či onak, okúzľujúce výhľady z nej ani tak nečakajte, keďže je pomerne zarastená, čo bráni širšiemu rozhľadu na okolitú panorámu...

Putovanie zalesneným vrchom

Po vychodenom lesnom chodníčku sa presúvame pár stoviek metrov ďalej a prichádzame na druhý dnešný výhľadový bod - „Ladu“ (655 m n. m.). Táto plošinka už o čosi viac vystupuje zo zalesneného porastu a ponúka nám tak výhľad na Kozinec, Bránky, Bystrú či Bujanov. Tu už urobíme aj zopár fotiek, no nezdržiavame sa príliš dlho, keďže sme už zvedaví na zlatý klinec dnešnej túry – najkrajšiu vyhliadku „Kolovrat“ (640 m n. m.).


S nemým úžasom obdivujeme vlniace sa meandre Ružína, ktoré ležia priamo pod nami. V diaľave vidíme aj samotnú Ružínsku priehradu, osadu Rolova Huta a aj chatovú oblasť Kozinec. Zhodujeme sa, že táto výhľadová plošina, naproti prvým dvom výraznejšie vystupujúca z lesa, má niečo do seba. Odkladáme svoje batohy a v božskom tichu spočívame na malých skalkách. Práve teraz nadišla chvíľa vytiahnuť svoje zásoby jedla a pitia z vakov a kúsok sa občerstviť. Je to hotová oáza pokoja prerušovaná kde-tu iba veselým vtáčím štebotom. No proste nádhera.

Záverečné blúdenie

Po tejto idylke pokračujeme na poslednú z dnešných vyhliadok. Keďže sme čítali, že tiež neposkytuje bohvieaký výhľad do okolia, neočakávame od nej veľa. No na druhej strane, už keď sme tu, pozrieme sa aj na túto. Jej pomenovanie je „Veles“ (737 m n. m.) a ukrýva sa približne 75 metrov neďaleko vrcholovej časti. Všímame si, že ponúka obmedzený výhľad na obec Jaklovce.

Nezdržíme sa tu dlho a pomaly sa vydávame na cestu späť. Miestne zelené značenie je v tejto oblasti poredšie, preto sa párkrát musíme opätovne vrátiť naspäť na „chodník“. Po menšom blúdení pozeráme do mapy a s prekvapením zisťujeme, že sa chodník stáča okolo skaly pod poslednou vyhliadkou a kľukatí sa smerom nadol pomerne príkrym svahom. Opatrne zostupujeme exponovaným lesným terénom a po malej chvíli našu zostupovú trasu pretína už širšia lesná cesta s miernejším klesaním. Odtiaľ to už poznáme a svižným tempom sa po pohodlnej ceste lesom, neskôr rozkvitnutou lúkou, vraciame naspäť k autu.

Bodka na záver

Celá táto trasa má dĺžku necelých 8 kilometrov a pohodovým tempom s prestávkami na fotenie a občerstvenie ju prejdete približne do 3 hodín. Odporúčame ju absolvovať aj z Folkmarského sedla, budete mať viac námetov na fotenie. Určite si so sebou vezmite mapu (alebo vhodnú appku v mobile), pevnú trailovú obuv a cestou dole sa vám zídu aj turistické palice, čím výrazne ušetríte svoje kolená počas namáhavého záverečného zostupu.

Čo sa týka samotného vrcholu Šľuchty, ten je značne zalesnený a tým pádom pre mnohých turistov nezaujímavý. My sme ho tiež skoro prehliadli, keďže nás ničím neupútal. Absenciu vrcholových výhľadov však kompenzujú štyri opisované výhľadové skalné plošiny tesne pod vrcholom. V tomto málo známom zákutí tak budete mať jedinečnú príležitosť stráviť deň v lone neporušenej prírody v tejto časti Ružínskeho krasu. Za priaznivého počasia sa vám navyše otvoria podmanivé výhľady do širšieho okolia Ružína a bonusom pre vás bude i neopakovateľný turistický zážitok bez zástupov iných turistov v skutočnej divočine.

Zhrnutie:

Názov: vrch Šľuchta

Lokalita: Čierna hora – Slovenské rudohorie

Obtiažnosť: 3/5

Trvanie: cca 3 hod.

Vhodné pre deti: áno

Parametre: 8 km/388 m

Typ: mierne náročná túra lesným terénom so štyrmi výhľadovými bodmi

Možnosť parkovania/spoje: parkovanie v obci Jaklovce alebo vo Folkmarskom sedle, autobusová zastávka Jaklovce

Mapa/GPX: sekcia Výjazdy